Bankári prekopávali generálny zákon
Do zákona sa dostane aj množstvo s eurom nesúvisiacich úprav.
Ťažko čitateľný text aj pre právnika. Takto označila Slovenská banková asociácia v pripomienkovom konaní takzvaný generálny zákon pre zavedenie eura. K pripravovanej legislatíve predniesla množstvo pripomienok. No so zákonom sa majú „zviezť“ aj ďalšie úpravy iných platných právnych noriem. Veľa z nich sa dotýka zavedenia eura na Slovensku okrajovo alebo vôbec.
Rezort financií a centrálna banka tvrdia, že ak sa už otvára súvisiaci zákon, je takýto postup bežný a jednoduchší. Finálnu podobu dostane najdôležitejší eurozákon až po tom, čo prejde v auguste vládou a potom parlamentom. Zatiaľ sa dostal cez Legislatívnu radu vlády SR. Bez problémov.
Bankové zmeny
Bankári vyčítajú textu zákona, že je príliš komplikovaný a ťažko čitateľný aj pre odborníkov, nieto ešte pre malých a stredných podnikateľov alebo bežných ľudí. Asociácia sa obáva, že „to môže viesť k nevedomému oslabeniu rešpektovania zákona v praxi“. V pripomienkovom konaní, ako mnohé iné subjekty, vytkla zákonu množstvo nedostatkov a chýb. Bankári si napríklad presadili, aby sa do zákona dostalo základné vysvetlenie – že duálne zobrazovanie cien nebude povinné vo vzťahu k podnikateľom, ale len vo vzťahu k občanom.
Chcú tiež v špecifických prípadoch dlhšiu lehotu na rozbeh dvojitých cenoviek. To sa týka hlavne špeciálnych platobných terminálov Poštovej banky, ktoré prevádzkuje v obchodných miestach Slovenskej pošty. Takzvané poštomaty totiž slúžia i na výber hotovosti, a tak musia byť schopné zvládnuť informovanie klienta v korunách i eurách. Bežné platobné terminály v obchodoch takúto povinnosť nebudú musieť spĺňať, v ich prípade bude potrebná informácia na bežnej účtenke vydanej k nákupu z registračnej pokladnice.
Súvisiace články
Konverzný kurz by mal byť stanovený v lete budúceho roka. Podľa zákona majú dvojité cenovky fungovať do mesiaca od jeho zverejnenia. „Splnenie podmienky duálneho oceňovania poštomatových transakcií si vyžaduje úpravu a distribúciu novej verzie softvéru do každého poštomatu,“ vysvetľuje hovorkyňa banky Hana Šimková. Spolu banka prevádzkuje na poštách tisícsto takýchto zariadení. Tridsaťdňovú lehotu na spustenie duálneho oceňovania nepovažuje za postačujúcu, chcela dvojnásobok. Ministerstvo financií túto pripomienku neakceptovalo.
Výmena inak
Akceptované pripomienky bánk sa týkali najmä výmeny bankoviek a mincí, ktorú budú spolu s centrálnou bankou sprostredkovávať. Ľudia si nebudú podľa úpravy môcť meniť korunové bankovky v banke bez poplatkov neobmedzene. Výmenu viac ako 50 kusov budú môcť banky už spoplatňovať. Asociácia sa v pripomienkovom konaní zákona zastala aj obchodníkov. Súčet nominálnych hodnôt bankoviek, ktorými budú ľudia platiť, nesmie viac ako trojnásobne prevýšiť platbu. „Účelom je zabrániť tomu, aby sa obchody počas duálneho obehu stali zmenárňami a aby sa ich zásoby eurových mincí a drobných bankoviek rýchlo vyčerpali,“ konštatujú bankári. Náklady maloobchodníkov na zavedenie novej meny by sa potom mohli zvýšiť.
Pravidlá prepočtu cien sa upravili špe-ciálne pre Slovenskú poštu. V zásade platí, že všetky hodnoty a ceny sa v roku 2009 prepočítajú cez oficiálny konverzný kurz so zaokrúhlením najmenej na tri desatinné miesta. Podľa Slovenskej pošty by to mohlo viesť k problémom pri preukazovaní, výpočtoch a v evidencii zaplatených úhrad poštových sadzieb. Navyše by sa zvýšili náklady na zmenu platobných dokladov a úpravu alebo obnovenie softvéru a prácnosť na strane pošty aj zmluvných partnerov. Preto do zákona presadili pre poštu možnosť zaokrúhľovať ceny len na dve desatinné miesta.
"Neeurové" zmeny
V mnohých zákonoch sa okrem eurových zmien upravovali aj iné otázky. V zákone o Národnej banke Slovenska zostáva naďalej úprava, že členovia bankovej rady budú môcť byť zvolení na neobmedzený počet funkčných období. Doteraz to boli len dve za sebou. Zároveň sa predĺži funkčné obdobie z piatich na šesť rokov.
Menšie úpravy zasiahnu aj zákon o stavebnom sporení či zákon o ochrane vkladov. „Novela bude platiť pre slovenské banky, ktoré budú mať pobočky mimo krajín Európskej únie,“ vysvetľuje šéf Fondu ochrany vkladov Rudolf Šujan. Ak by niektorá z bánk so sídlom na Slovensku chcela mať pobočku mimo EÚ, za tamojšie vklady by musela prispievať do systému ochrany vkladov na Slovensku.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.


