Domáce kino na úver môže stavebný sporiteľ získať aj dnes. Načierno. Od podnikavcov za poplatok zoženie doklad o kúpe cementu, predloží ho stavebnej sporiteľni a dostane pôžičku. Ale dopúšťa sa podvodu.

Nezabudované domáce spotrebiče nepatria medzi artikel, na ktorý možno stavebný úver použiť. Stavebné sporiteľne to chcú napraviť. Aj tak zákonom bohato definované bytové účely navrhujú ešte rozšíriť.

Priveľmi podrobné predstavy o zmenách systému sporenia zatiaľ otvorene nekomunikujú. Je pár týždňov do predčasných volieb a s terajšou garnitúrou toho veľa nevyriešia.

No stavebné sporiteľne sú veterány politického a parlamentného lobingu. Nebude trvať dlho a nová vláda sa zmenami v stavebnom sporení zaoberať bude.

Šéfovia sporiteľní nabíjajú zbrane: stavebné sporenie je dobrý produkt, no predošlý rast už nedosiahne. Musí hľadať ďalšie smerovanie, vyjadril sa v januári pre denník Pravda predseda Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš.

Spoločná (zatiaľ neverejná) analýza troch stavebných sporiteľní, ktorá bude základom pre ďalší lobing, ukazuje, že nepôjde o malichernosti. Navrhujú v nej zvýšiť štátnu prémiu a nadviazať ju na vývoj priemernej mzdy a inflácie.

Chcú rozšíriť účely stavebného sporenia. A rady by sa zatúlali do sfér štátom dotovaného nájomného bývania.

Zdôvodňujú to v súlade s vlastnou dlhoročnou charitatívnou rétorikou: Ide o jednu z priorít a najvážnejších požiadaviek spoločnosti. V skutočnosti je to skôr snaha sporiteľní ostať v hre. Z komerčného úverovania predaja bytov ich vytláčajú hypotekárne banky.

Vyššia prémia

TREND chcel o detailoch inovačných nápadov debatovať priamo so sporiteľňami. „Podrobnosti v súčasnosti nie je vhodné uvádzať,“ zareagovala písomne Prvá stavebná sporiteľňa.

Ostatní dvaja konkurenti neboli takí struční. ČSOB stavebná sporiteľňa spomenula aspoň hrubé črty analýzy.

Najviac komunikatívna bola Wüstenrot stavebná sporiteľňa. Chcú prísť s koncepciou, ktorá by bola prijateľná pre každú vládu.

Zdôrazňujú predovšetkým potrebu stabilizácie systému a podmienok v ňom. Stabilita je v ich predstavách spojená najmä s výškou štátnej prémie.

Na jej znižovanie reagujú nervózne, pretože to „zneisťuje klientov“. Opakujú, že nízka štátna prémia brzdí ochotu sporiť, preto objem vkladov stagnuje. Alebo že jej nízka „reálna hodnota“ priamo súvisí s neschopnosťou obyvateľov zabezpečiť si bývanie v mladom veku.

Prémia pri stavebnom sporení sa počíta podľa vzorca, kde hlavnú úlohu hrá percentná výnosnosť štátnych dlhopisov. Má to logiku – stavebné sporenie je finančný produkt, väzba na trhové pohyby je v bankovníctve prirodzená.

Ale sporiteľne majú iný nápad. Navrhujú, aby sa výška prémie odvodzovala od priemernej mzdy upravenej o infláciu. „Zabezpečí sa kúpna sila prémie,“ vysvetľuje generálny riaditeľ ČSOB stavebnej sporiteľne Dušan Paulík. Aj predseda predstavenstva Wüstenrotu Karl Peter Giller si myslí, že priemerná mzda je objektívnejší ukazovateľ: „Lepšie vyjadruje schopnosť obyvateľstva sporiť.“

Sporiteľne, samozrejme, zdôrazňujú benefity. Vraj by sa vytvoril stabilný systém, ktorý by generoval peniaze na podporu výstavby a obnovy bývania.

Štátna prémia by sa vzťahovala „k oficiálne uznávaným ukazovateľom ekonomického vývoja krajiny“. A výdavky štátu by sa napríklad podľa I. Béreša nezvýšili: „Prírastok klientov už nedosiahne výsledky z predošlých rokov. Nenafúkneme počet občanov [Slovenska] z päť a pol na desať miliónov.“ Ak by aj prémia vzrástla, nevyužijú to všetci klienti, dodáva.

Vlastné a zatiaľ neverejné prepočty stavebných sporiteľní hovoria niečo iné. Od roku 2008 by prémia stála štát takmer o pol miliardy korún ročne viac ako podľa súčasného modelu.

Rozšírenie účelu

Sporiteľne chcú presadiť rozšírenie účelu stavebného sporenia. Napríklad na mobilné zariadenie domácnosti.

Namiesto vstavaných skríň či chladničiek by klienti mohli nakupovať klasický nábytok či spotrebiče. Mobilné zariadenie je tiež nevyhnutné na fungovanie domácnosti, zdôvodňuje analýza.

To je síce pravda, ale nevysvetľuje to, prečo by mal štát dotovať nákup televízora cez systém stavebného sporenia. A neprispievať napríklad komerčným bankám alebo splátkovým firmám.

Sporiteľne majú viac nápadov, ako za asistencie peňazí daňovníkov zatraktívniť vlastný biznis. Okrem nábytku by sa stavebný úver mal používať aj na terénne úpravy či oplotenie pozemku a záhradnú architektúru.

Vraj sa tým zníži administratívna náročnosť pre klienta. Všetky výdavky na nové bývanie bude môcť financovať z jedného balíka. Pravda, na tieto novinky nebude môcť minúť celý úver, ale iba jeho štvrtinu, maximálne 150-tisíc korún. Sporiteľne pri inováciách systému mysleli aj na právnické osoby, ktoré by podľa nich použitie nasporených peňazí nemali preukazovať vôbec, keďže nečerpajú štátnu prémiu.

Ďalší nápad, ako rozšíriť účel stavebného sporenia, aspoň súvisí so štátnou politikou podpory bývania. Sporiteľne navrhujú, aby sa výnosy sporenia mohli použiť na platby do fondu opráv.

Majiteľ bytu by nárok na štátnu prémiu preniesol na právnickú osobu – spoločenstvo vlastníkov, bytové družstvo či správcu. Účet fondu opráv by viedli v stavebnej sporiteľni a vlastník bytu by nemal nárok na ďalšiu prémiovo zvýhodnenú zmluvu. Zdroje vo fonde opráv by sa zvyšovali o štátnu prémiu, čím by objem peňazí na obnovu narástol.

Nájomný biznis

A napokon, stavebné sporiteľne prišli s ideou zastupovať štát v budovaní nájomného bývania. To tvorí približne tri percentá z celkového počtu bytov na Slovensku a tempo výstavby je pomalé.

Nové nájomné byty v súčasnosti stavajú najmä samosprávy. Nie iba z vlastných peňazí. Sedemdesiat percent rozpočtu im môže vykryť štátna dotácia, zvyšok im požičia Štátny fond rozvoja bývania za jedno percento ročne. Bez dotácie obce nemajú záujem ani o lacné pôžičky.

Novopostavené nájomné byty sú určené obyvateľom, ktorých mesačný príjem nepresahuje trojnásobok životného minima. Nájomné je regulované, za rok nesmie prekročiť päť percent z obstarávacej ceny bytu. Spravidla to býva menej, okolo 3,5 percenta.

Stavebné sporiteľne by rady prevzali rolu štátneho fondu. Spolufinancovaním výstavby bytov chcú podporiť rozvoj verejného nájomného sektora a – stavebného sporenia.

Podľa nich treba zefektívniť financovanie nájomných bytov. Ako? „Kumuláciou prostriedkov zo stavebného sporenia a dotácií,“ stojí v analýze.

Tým sa vraj objem peňazí na nájomné bývanie zvýši štvor- až päťnásobne. A v predstavách trojice sporiteľní sa do desiatich rokov postaví 50-tisíc nájomných bytov ročne, čím sa ich podiel na celkovom počte oproti súčasnosti zdvojnásobí.

Vymysleli aj systém, ktorý má stlačiť náklady na výstavbu nájomných bytov na minimum. Financovanie zabezpečí stavebná sporiteľňa, jej dcérske firmy byty postavia a budú ich spravovať.

Správca bude inkasovať peniaze od nájomníkov. Pravda, keďže ide o sociálny projekt, nie celé nájomné, len šesťdesiat percent.

Zvyšok správcovi budovy, teda dcére sporiteľne, doplatí štát. „Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva nie sú schopné platiť nájomné bez ďalšej podpory,“ zdôvodňujú sporiteľne.

Riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania Zoltán Kása považuje nápad za absurdný. Jedným z dôvodov je podľa neho fakt, že podiel stavebného sporenia na novej výstavbe klesá: „Stavebné sporiteľne potrebujú zvýšiť počet bytov, na ktoré prispeli.“

Snahu nahradiť štátny fond nevidí reálne. Konkurovať lacným štátnym pôžičkám podľa neho komerčné inštitúcie nemôžu.

Za trhových podmienok nie je financovanie sociálneho nájomného bývania zaujímavé, vysvetľuje. Navyše, pôžičky, ktoré poskytuje fond, sa podľa metodiky ESA 95 nerátajú do verejného deficitu. Dotácie nájomného podľa návrhu sporiteľní by štátny rozpočet zaťažili.