Zabehaný život devízových dílerov čaká zmena. Niektorí už pred rokmi radšej odišli do iných krajín alebo na pozície, pre ktoré zánik slovenskej koruny nič neznamená. Nie všetci však nepokojne strihajú eurometer.

Sú aj výnimky, keď bankový díling zažíva obdobie rozmachu a namiesto zmenšovania sa rozrastá. V takom prípade sa črtajú konkrétne plány. Inak je to so zámermi na prípadné zoštíhľovanie. Tie zostanú tajné minimálne do rozhodnutia o vstupe Slovenska do eurozóny.

Banky o nich nechcú takmer vôbec hovoriť. A je to pochopiteľné. Mohli by niektorých svojich zamestnancov stratiť už aj skôr. A v prípade neprijatia eura už od budúceho roka to ľutovať.

Z korún do eur a naopak sa dnes robí zhruba jedna polovica všetkých devízových transakcií, ktoré prechádzajú oddeleniami oslovených najväčších bánk na Slovensku. Ide hlavne o dve veľké skupiny obchodov. Tie, za ktorými sú reálne toky peňazí – predovšetkým podnikov. Práve ony sa zánikom koruny prestanú vykonávať. A čo firmy na transakčných nákladoch ušetria, to zasa banky stratia. „Je to typ klientov, ktorí už nebudú potrebovať konvertovať reálny cash-flow. S tým nikto nič neurobí,“ hovorí riaditeľ oddelenia treasury a finančných trhov v Dexia banke Marek Benčat.

Ostatné obchody sú špekulatívne. A tie budú existovať aj naďalej. Špekulatívny kapitál neustále hľadá zaujímavé príležitosti, a ak ich doteraz nachádzal na páre euro-koruna, nájde ich aj inde. Čiastočne k odklonu od koruny už dochádza.

Ochota obchodovať s menou je čoraz nižšia. Dokazujú to aj zistenia Národnej banky Slovenska, podľa ktorej v prvom polroku 2007 podiel euro-koruny v obchodoch medzi domácimi bankami klesol na jednu štvrtinu. V rovnakom období 2006 tvoril jednu tretinu. Po stanovení konverzného kurzu sa obchodovanie so slovenskou menou utlmí ešte viac. Špekulanti budú robiť s inými menami.

Devízové transakcie nie sú jediné, ktorých sa zánik národnej meny dotkne. Vývozcovia a dovozcovia sa proti pohybom kurzu zaisťovali. To už, pochopiteľne, nebudú musieť v prípade platieb a inkás v eurách robiť. Súčasťou he­dgingovej operácie bola aj úložka na peňažnom trhu. Banky môžu prísť aj o účty. Klienti s medzinárodným pozadím nebudú musieť držať na Slovensku korunový účet. Bude im stačiť ten vonku v eurách.

Pesimistické vyhliadky? M. Benčat prezrádza, že pôvodne boli väčší pesimisti v tom, aké výpadky vo výnosoch zánik národnej meny spôsobí. Odhadovali ich do 100 miliónov korún ročne. „Ale bude to podstatne menej,“ tvrdí. Prečo sa ich pohľad zmenil? Čo niekde vypadne, inde pribudne.

Očakávajú na jednej strane viac devízových konverzií v iných menách, perspektívne sú predovšetkým ďalšie rozvíjajúce sa krajiny smerom na východ. Zaujímavé sú meny ako rumunský leu, turecká líra, mimo Európy najnovšie aj juhoafrický rand. Po tom, ako postupne meny vyšehradskej štvorky zaniknú, dá sa predpokladať aj väčšia orientácia špekulantov na juhoamerické trhy. Dnes je ešte veľa z nich nastavených na konverzný kurz koruny a niektorí hrajú aj na neustálu neistotu, že euro nebude vôbec.

A čo namiesto nej

Či už sú tieto vyhlásenia myslené úprimne alebo sú len marketingový ťah, niektorí díleri ich označujú len za zbožné prianie. Myslia si, že klienti nezačnú v o toľko zvýšenej miere využívať komplikovanejšie produkty, aby to výpadok citeľnejšie nahradilo. Aj marketing nových produktov výpadok zapláta len čiastočne.

Nezainteresovaní zahraniční analytici si myslia, že euro môže bankový sektor ako celok aj posilniť. Aj M. Benčat to vidí tak, že zavedenie eura bude skôr výhoda, impulz na rozvoj. „Zvýši sa likvidita, budeme využívať veľa nových eurových nástrojov,“ tvrdí. Klienti začnú obchodovať vo zvýšenej miere s eurovými cennými papiermi, ktoré doteraz pre kurzové riziko mohli skôr obchádzať.

Keďže sa o zániku koruny vopred vie, aj keď zatiaľ nie je 100-percentný, mohli sa díleri začať očakávanej situácii prispôsobovať pred rokmi. A aj začali. „Pripravujeme sa od roku 2004,“ hovorí šéf dílingu v Tatra banke Jozef Božek. A tak už v súčasnosti ich aktivity nie sú závislé od koruny. Samozrejme, výpadky budú, predovšetkým koncom tohto a začiatkom budúceho roka. No viac ako nižšími výnosmi sa zmena prejaví v štruktúre aktivít.

Vývoj na finančných trhoch pravidelne poskytuje dílerom nové pole pôsobnosti. „V každom roku sa objavuje niečo nové, zaujímavé. Napríklad naposledy sa začal javiť atraktívny srbský dinár a predpokladám, že po tom, čo bude konvertibilná ukrajinská hrivna, tiež bude veľmi lákavá,“ vymenúva J. Božek.

Bankový díler, pravda, nemôže obchodovať s čímkoľvek. Aby banka obmedzila riziko, s ktorým pracuje, má určité mantinely. Preto je dôležité, čo zahŕňajú. Ak by v nich bolo len zopár kurzov či nástrojov, zánik euro-koruny by mohol do aktivít zasiahnuť drasticky. Ale výber je širší. Majú povolené trhy a inštrumenty. Je ich dosť na to, aby sa mohli ohliadnuť aj po inom ako slovenskej korune.

Presmerovať sa dajú nielen obchodmi samej banky, ale aj klientov. V Dexii na diverzifikácii obchodov, ktorým dovtedy dominoval pár euro-koruna, pracujú od roku 2006. Ako konkrétne? Zamerali sa na akvizície klientov, ktorí hľadajú iné meny ako slovenskú korunu. A tak ide už v súčasnosti 70 až 80 percent FX obchodov mimo koruny.

Inak je to so zaisťovaním. V Slovenskej sporiteľni (SLSP) štyri pätiny kurzového hedgingu sú oproti európskym menám a tri pätiny znejú priamo na kurz EUR/SKK – kopírujú štruktúru zahraničného obchodu. Takže bez nich dôjde k významnému výpadku. No podľa riaditeľa oddelenia treasury sales v SLSP Dušana Sviteka sa logicky presunú k zaisťovaniu iných svojich rizík. Podniky sa vždy začnú zaisťovať, ak vnímajú neistotu.

„A zároveň robia to, čo vedia lepšie pochopiť. Preto si zatiaľ zaisťovali hlavne kurzové riziko,“ vysvetľuje D. Svitek. Tým, že nejaká starosť im ubudne, môže vzniknúť priestor na zaistenie iných rizík. V rastúcej ekonomike je tiež prirodzené, že firmy majú viac potrieb. Firma, čo len teraz získa objemnejší úver na viac rokov, si môže zaistiť aj úrokové riziko. K záujmu o toto zaistenie môže prispieť aj nedávna kríza, ktorá vyvolala neočakávané a nevídané zmeny v úrokoch.

A banky vidia perspektívu nielen v úrokových nástrojoch. Ale aj v iných aktívach – hlavne v komoditách. V tom sa zhodujú všetci do jedného. Ceny ropy či pšenice, ale nielen tých, v ostatných rokoch závratne rastú a mnohí sú z toho nervózni.

Iná je však pozícia najväčších domácich bánk a tých, čo sú celkovo skôr okrajové a v zahraničí neporovnateľne silnejšie. Ako Citibank (Slovakia). Tá je podľa niektorých príklad banky, ktorej sa úplný presun aktivít do zahraničného centra oplatí. No sama banka to zatiaľ vylučuje. Samozrejme, s rizikom znižovania objemu obchodovania v Citibank počítajú. Avšak podobne ako iné banky dúfa v nahradenie inými obchodmi. O možnom stiahnutí dílingu ani zmienka. „Náš slovenský tím podporovaný globálnou sieťou Citi proaktívne pripravuje rozšírenie našej ponuky produktov a služieb,“ opakuje hovorca banky Branislav Cehlárik.

V každom prípade si banky musia zachovať pozície pracovníkov, ktorí sa starajú o riadenie povinnej bankovej likvidity či operácie s centrálnou bankou. To však zvláda jeden človek.

Okrem iných efektov znamená zánik národnej meny krajiny, ktorá v podstate nemá akciový trh, aj dodatočné plus v podobe zániku nutnosti zaisťovať štruktúrované produkty proti pohybom meny. Ich konštruovanie v korunách má, pochopiteľne, vplyv na cenu štruktúrovaného produktu, podotýka M. Benčat. Robí ho drahším.

A ako „dobehnú“ zaisťovacie transakcie? Bude to na dohode klienta s bankou. Môžu byť uzavreté protioperáciou, po oznámení fixného prepočtu zrušené s vyrovnaním zostatkovej trhovej hodnoty alebo sa jednoducho nechajú dobehnúť do pôvodného dňa splatnosti.

Reálne zmeny

Na plány nahradiť výpadok spôsobený zánikom koruny živším obchodovaním či ponúkaním obchodov s inými menami a nástrojmi nadväzujú vyhlásenia o fungovaní dílingov v doterajšej podobe. Aspoň momentálne to tak vyzerá. Niektoré banky môžu odhaliť plány až na prelome rokov, možno i neskôr.

Výnimka je Dexia banka. V nej sa oddelenie nie zoštíhľuje, ale rozrastá. K desiatke ľudí môžu pribudnúť ďalší, ktorí sa budú starať o predaj privátnym klientom. Integrácia dílingu sa v rámci skupiny, v ktorej sa banky väčšinou zaoberajú nie obchodmi s menami, ale špecializujú sa na štruktúrované úvery, nepripravuje.

D. Svitek zo SLSP hovorí, že dochádza k všeobecnému nárastu klientskych transakcií. A pribúdajú aktivity s novými menami. Na celkový zisk banky by výpadok príjmov z konverzií nemal mať vplyv. Presunutie dvoch dílerov do Viedne so zánikom koruny nesúvisí. K zmenám dochádza v súvislosti so vznikom holdingu, o čom sa rozhodlo už pred viac ako rokom (TREND 50/2006). Rizikové obchodovanie na vlastný účet koncentrujú v centrále. Ale pre euro žiadne zmeny nečakajú.

Väčšina bánk sa riadi lokálne a lokálny manažment o žiadnom presune dílingu zatiaľ nerozhodol. Akcionára zaujíma výsledok, zvažuje na jednej strane riziko, s akým obchodníci pracujú, na druhej ich úspechy. Ak trading udrží ziskovosť, pravdepodobne zostane, myslí si riaditeľ odboru trading vo VÚB Mário Mika. Definitívne rozhodnutie padne až po prijatí či neprijatí eura, predpokladá.

V špecifickej pozícii je UniCredit Bank, kde k zoštíhleniu motivovanému eurom už došlo v nedávnom procese fúzie. Vedúci Trading Desk Viktor Štrauch bez bližších podrobností ešte avizuje možné úpravy po definitívnom potvrdení termínu vstupu do eurozóny. Všetko to závisí aj od potrieb klientov a situácie na finančných trhoch. Spolu s pochopiteľnou optimalizáciou procesov.

Téma je to citlivá, vo Volksbank sa k nej úplne odmietli vyjadriť. ČSOB sa síce vyjadrila, ale veľa nepovedala. Neplánuje s desiatkou zamestnancov na útvare obchodovania na finančných trhoch žiadne zmeny. Očakávaný výpadok v príjmoch banka podobne ako ostatné odmietla vyčísliť.

Foto - Profimedia.cz