Medzi najziskovejšími bankami na svete dominujú Američania. Po niekoľkých rokoch, čo si japonské banky zvykli na tlačenicu v rebríčku najstratovejších hráčov, sa v minulom fiškálnom roku vyhrabali z červených čísel.

Výnimkou je len japonská banková štvorka UFJ, o ktorú sa v lete pobili dva domáce obry. K tomu, že priemerná ziskovosť najväčších európskych bánk na míle zaostala za rentabilitou amerických náprotivkov, prispel výraznou mierou nemecký bankový sektor.

Londýnske City stále kraľuje ako hlavné európske finančné centrum, hoci sa britské banky, naposledy Abbey National, stávajú akvizičným cieľom inštitúcií nielen z iných krajín Európy, ale aj zo zámoria.

Na to, že v najväčšom meste na Temži čoraz viac prevládajú, a to hlavne v investičnom bankovníctve, zahraničné mená, sa zažil termín wimbledonizácia. No podobne ako v tenise nie je pre Britov dôležité, že na dvorcoch Wimbledonu nevíťazia domáci tenisti, ale to, že sa svetový „finančný turnaj“ odohráva na londýnskom ihrisku.

Pôsobivé agregátne zisky...

Na prvý pohľad sa môže zdať, že v bankovníctve hrá Európa so svojím zámorským rivalom vyrovnanú hru. Nie je to však celkom tak. Čo do počtu má navrch s 271 bankami oproti 211 americkým.

Spoločne predstavujú takmer polovicu rebríčka najväčších bankových domov, ktorý podľa ich kapitálovej vybavenosti zostavuje každoročne magazín The Banker, no tvoria takmer tri štvrtiny úhrnného zisku tisícky. A to napriek negatívnemu príspevku, ktorý v bilancii Európanov priniesli v súčte stále stratové nemecké banky.

Najväčšie banky na svete podľa trhovej kapitalizácie
(mld. USD, stav k 24. septembru 2004)

PRAMEŇ: finance.yahoo.com

Hoci ázijské banky zastupuje v rebríčku 152 finančných inštitúcií, ich podiel na celkovom vlaňajšom zisku svetovej tisícky dosiahol sotva osem percent, napriek povzbudzujúcemu návratu Japoncov k ziskovému hospodáreniu.

Agregátny zisk zostavovanej tisícky sa vlani zvýšil o šokujúce dve tretiny na vyše 417 miliárd dolárov (13,8 bil. Sk). Na porovnanie, je to zhruba toľko, čo zarobia slovenskí zamestnanci na mzdách a slovenskí kapitalisti na ziskoch za desať rokov.

... priepastné rozdiely v rentabilite

Podstatný rozdiel medzi európskymi a americkými bankármi je v efektivite zhodnocovania akcionárskeho kapitálu a aktív. Vďaka dynamickejšiemu hospodárskemu oživeniu presahuje priemerná rentabilita vlastného imania amerických bánk 29 %, čo je takmer dvojnásobok európskeho priemeru (15,6 %). Najväčšie banky Ázie (12,1 %), a najmä Japonska (5,2 %), zaostávajú ešte viac.

Rentabilitu vyjadruje The Banker ako pomer hrubého zisku k takzvanému kapitálu Tier 1, čo je užšie definované vlastné imanie. Priemernú ziskovosť európskej skupiny zhoršujú Nemci, no novo pristupujúci Stredoeurópania sa s priemernou návratnosťou kapitálu na úrovni 21 % ukazujú ako životaschopná čerstvá krv.

TABULKA- Najväčšie banky podľa aktív

Podporené solídnym oživením hospodárskeho rastu, ako aj povojnovým minimom úrokových sadzieb, ktoré okrem rastu trhu nehnuteľností stimulovali aj dopyt amerických domácností, a to nielen po hypotekárnom financovaní, pokračovali americké banky v impozantnom raste ziskov, ktoré sa vlani medziročne zvýšili o takmer 24 % na bezmála 154 miliárd dolárov.

Americké úrokové riziká

Okrem grandiózneho nominálneho čísla, ktoré predstavuje 36,8 % z agregátneho zisku Top tisíc, je pri amerických bankách povšimnutiahodný aj druhý po sebe nasledujúci rok silného tempa rastu profitu. To vlani len o dva percentné body zaostalo za dynamikou dosiahnutou v roku 2002. Tento rok však bude na udržanie trendu v prostredí stúpajúcich úrokových mier, ktoré budú vytvárať tlak na zužovanie úrokových marží, náročnejší.

V druhom štvrťroku tohto roka sa podľa správy amerického orgánu dozoru OCC (The Office of the Comptroller of the Currency) zlepšovanie ziskovosti domáceho bankového sektora nezastavilo. Ten však čelí úrokovým rizikám a ochladeniu niekoľkoročného realitného boomu. OCC sa zamýšľala nad vplyvom, ktorý na americký bankový sektor môže mať prebiehajúce sprísňovanie americkej menovej politiky.

Miera koncentrácie v Top 1000
(%, podiel 25 najväčších bánk na aktívach celej skupiny)

PRAMEŇ: The Banker, júl 2004

Na základe skúseností z rokov 1994 a 1995, keď Fed kľúčové sadzby zvýšil dovedna až o tri percentné body, možno usudzovať, že menšie banky s kratšou priemernou splatnosťou úverového portfólia, ktorého úročenie možno jednoduchšie modifikovať, sú na prostredie rastúcich sadzieb pripravené lepšie ako velikáni s masami dlhodobých hypoúverov s fixným úročením.

Japonské brieždenie

Po desaťročí stagnácie japonského hospodárstva sa k lige ziskových bánk pripojili, aj keď trocha rozpačito, aj bankári z krajiny vychádzajúceho slnka. Hoci najpálčivejšie problémy spojené najmä s bremenom zlých úverov stále na riešenie čakajú, 113 japonských bánk, ktoré sa kvalifikovali do rebríčka, dosiahlo v uplynulom fiškálnom roku končiacom sa 31. marca 2004 celkový hrubý zisk za bezmála 15 miliárd dolárov. Rok predtým si pritom spoločne zaknihovali stratu za takmer 40 miliárd dolárov.

Ako však ukazuje príbeh akvizície megabánk UFJ a Mitsubishi Tokyo, účtovným jazýčkom na vážkach ostáva tvorba opravných položiek. Japonská štvorka sa do plusu nedostane ani v prebiehajúcom fiškálnom roku, keď bude odpisovať ďalšie haldy nekvalitných pohľadávok.

Také razantné čistenie si môže dovoliť len vďaka finančnej pomoci od Mitsubishi v objeme 700 mld. JPY, vďaka ktorej si aj po takýchto masívnych odpisoch dokáže udržať primeranú úroveň kapitálovej vybavenosti.

Opatrná Bundesbanka

Európske banky vlani vykázali takmer 40-percentný prírastok hrubého zisku na vyše 153 miliárd dolárov. Nemeckých 82 bankových hráčov si zaknihovalo stratu za 306 miliónov dolárov, na čom sa podieľali najmä veľké nemecké giganty.

V septembrovej správe o bankovom sektore Bundesbanka konštatuje mierne zlepšenie ziskovosti domáceho bankového sektora. Napriek tomu však varuje, že výsledky za prvý polrok, najmä v prevádzkovom zisku, nedávajú dôvod očakávať udržateľnejšie a výrazné zlepšenie u všetkých hráčov v odvetví. Aktuálne zlepšenie tvorby zisku pripisuje nemecká centrálna banka najmä úsporným opatreniam v nákladoch.

Aj tak je pri formulácii prognóz skeptická. Upozorňuje na to, že vývoj ziskov bude závisieť od celkového oživenia hospodárstva. Vzhľadom na momentálny pokles obrátok na akciových burzách zároveň varuje, že bankári si budú môcť len ťažko prilepšiť výnosmi z obchodov na kapitálovom trhu tak ako vlani.

Lepšie krytie nákladov

To, že v porovnaní s americkými rivalmi budú musieť Európania riadne zabrať, potvrdzuje aj rentabilita aktív. Jej priemerná hodnota za celú tisícku sa za uplynulý fiškálny rok nachádza na úrovni 0,8 %. Kým európski bankári vytiahli tento parameter len na 0,61 %, Američanom sa ho podarilo dostať na bezmála dve percentá.

Zlepšenie ziskovosti najväčších svetových bánk sa premietlo aj do poklesu pomeru medzi nákladmi a výnosmi, ktorý vyjadrujú pomer medzi prevádzkovými nákladmi vrátane odpisov (ale bez tvorby opravných položiek) a súčtom čistých úrokových a neúrokových výnosov.

V prípade pred rokom najhoršieho Japonska sa parameter vlani znížil o 6 percentných bodov na 81,6 %. Priemer bánk EÚ klesol na 61,8 % aj vďaka poklesu predvlaňajšieho pomeru nemeckých bánk z 92,9 na vlaňajších 62,1 %. Pomer krytia nákladov výnosmi najväčších amerických bánk sa mierne zhoršil z 58,2 na 59,6 %.

Autor je analytik TREND Analyses.