Štádium príprav a výšku nákladov na euro majú zmapovať dotazníky, ktoré rozposlala centrálna banka finančným inštitúciám. Informácie, ktoré dajú prehľad o vplyvoch zavedenia spoločnej meny na finančný sektor, v súčasnosti Národná banka Slovenska (NBS) len sumarizuje. No je jasné, že najviac fyzickej práce so zavedením eura čaká komerčné banky.

Budú zabezpečovať výmenu starej meny za novú u klientov aj u obchodníkov. Ostatné finančné inštitúcie pracujú skôr s prevodnými príkazmi, náklady na výmenu hotovosti sú teda nižšie. O to viac sa bude musieť príchodom eura zaoberať častý medzičlánok medzi obyvateľstvom a finančnými inštitúciami – Slovenská pošta.

Obmedziť dvojité cenovky

Najnaliehavejšou otázkou pre Slovenskú poštu je duálne oceňovanie, ktoré bude musieť byť povinné zhruba od polovice budúceho roka. Presnejšie mesiac po stanovení konverzného kurzu, čo určuje generálny zákon. V jeho návrhu sa uvažuje o zaokrúhlení tarify najmenej na tri desatinné miesta.

Slovenská pošta upozorňuje, že by to viedlo k problémom pri preukazovaní, výpočtoch a v evidencii zaplatených úhrad poštových sadzieb. Argumentuje i čakávanými vysokými nákladmi na zmenu platobných dokladov a úpravu alebo obnovenie softvéru. Navyše by sa výrazne zvýšila prácnosť na strane pošty aj zmluvných partnerov, dodáva vedúca odboru komunikácie Slovenskej pošty Bela Lisáková. To poštu viedlo k iniciácii zmeny v rámci pripomienkového konania k zákonu. Navrhuje, aby mohla zaokrúhľovať len na dve desatinné miesta.

O výhradách Slovenskej pošty splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát vie a podľa svojich slova sa snaží hľadať so zástupcami pošty kompromis. Pre istotu si Slovenskú poštu v príprave eura vzala pod patronát aj centrálna banka, respektíve bankový koordinačný výbor. „Je to potrebné vzhľadom na rozsah finančných služieb, ktoré Slovenská pošta vykonáva pre štátne inštitúcie a pre obyvateľstvo,“ vysvetľuje B. Lisáková.

Bez čísel

Koľko bude euro Slovenskú poštu stáť, o tom hovoriť zatiaľ nechce. V súčasnosti len pripravuje vyčíslenie finančných a investičných nákladov.

O výške nákladov nehovoria konkrétnejšie ani komerčné banky. Odhadnúť, čo ich konverzia na euromenu bude v skutočnosti stáť, je vraj predčasné. Podľa Eleny Kohútikovej, členky Predstavenstva VÚB a bývalej viceguvernérky NBS, by sa napríklad vo VÚB mohli náklady vyšplhať do stoviek miliónov korún.

Po porovnanie si možno zájsť do Slovinska, ktoré euro používa ako svoju menu od začiatku tohto roka. Jednu z najväčších tamojších bánk Novu Ljubljansku, porovnateľnú veľkosťou so slovenskou top trojkou, stálo euro 22 miliónov eur, teda zhruba tri štvrte miliardy korún.

Číslo, ktoré môže byť pre slovenské banky alarmujúce. Aj keď je suma nákladov v Slovinsku vysoká, je podľa šéfky Predstavenstva Slovenskej sporiteľne Reginy Ovesny-Straky relatívna. Záleží, čo všetko zahrnieme do nákladov na zavedenie eura, tvrdí.

Ani v poisťovniach zatiaľ nehovoria o konkrétnych sumách. „No ak ste videli odhady, že to stojí od 0,1 do 0,5 percenta obratu spoločnosti, tak to zhruba sedí,“ naznačuje Viktor Cingel, člen predstavenstva trhovej jednotky Allianz – Slovenskej poisťovne. Náklady na euro sa podľa neho môžu ľahko zmeniť jedinou vyhláškou, ak tá napríklad stanoví povinnosť o niečom klienta písomne informovať.

Každý list, ktorý bude musieť poisťovňa poslať nad rámec bežnej korešpondencie, automaticky znamená miliónové náklady, keďže Allianz má viac ako dva milióny klientov. „Veľmi by nás potešilo, keby vyhlášky prišli načas, nech sa na ne vieme pripraviť,“ dodáva V. Cingel.

Zahraničné rady

Aj keď finančníci využívajú skúsenosti zo zavedenia eura od materských bánk, nedá sa to robiť „cez kopirák“. V starých členských krajinách eurozóny sa nezavádzalo euro takzvaným veľkým treskom, aký čaká Slovensko začiatkom roku 2009 či aký prednedávnom zažilo Slovinsko. Skúsenosti zo západných krajín Európy sa navyše už veľmi nedajú využiť. Ako potvrdzuje V. Cingel, keď Allianz skúšal nájsť ľudí so skúsenosťami z projektu prijatia eura v Nemecku, nemal šťastie. Bolo to už dávno a množstvo ľudí z poisťovne medzičasom odišlo. No pomohli slovinskí kolegovia, ktorí majú prechod čerstvo za sebou.

O priame skúsenosti matky sa na Slovensku môže oprieť odnož najväčšej slovinskej poisťovne Triglav. Podľa riaditeľa jej slovenskej pobočky Radovana Škultétyho trvali dva hlavné procesy prechodu na euro celý rok. Prvým bola príprava systému, ktorý ukazoval cenu poistenia v dvoch menách, a oveľa dôležitejšia príprava obchodných procesov na euro. Duálne ceny sa odrazili aj vo vnútorných procesoch pri spracovaní zmluvy, ale neovplyvnili výraznejšie poistné podmienky. Tie sa menili, len ak sa v nich priamo pracovalo s menou.

Dôležité zásobovanie

Najväčšiu časť nákladov bánk a poisťovní na prechod na euro pohltia v bankách prispôsobenie softvéru, logistika hotovosti a vzdelávanie zamestnancov. Práve kvôli zmenám v produkčných systémoch, ktoré zabezpečujú konverziu dát, budú mať banky na začiatku roka 2009 predĺženú lehotu na vykonanie prevodov peňažných prostriedkov.

„Na to, aby spravili finančné inštitúcie účtovnú závierku a následne konverziu všetkých klientskych účtov, majú veľmi krátky čas,“ vysvetľuje Milena Koreňová, členka Bankovej rady NBS a výkonná riaditeľka pre oblasť platobného styku a peňažného obehu. Je zároveň vedúcou Pracovného výboru pre zavedenie eura pre banky a finančný sektor.

Pri predzásobovaní eurohotovosťou budú podľa M. Koreňovej dôležité nielen banky s licenciou na vykonávanie pokladničnej činnosti, ale i druhotné predzásobenie ich klientov „s oprávnenou potrebou“. Medzi nimi napríklad Slovenská pošta. Tá patrí k veľkým klientom VÚB, jej hlavnej financujúcej banky. Vzťah je vzájomný, VÚB je jedným z najvýznamnejších zákazníkov pošty v podávaní zásielok, dodáva B. Lisáková.

Samy banky sa potrebujú predzásobiť len na prvých päť dní v roku 2009. V marci tohto roku už museli nahlásiť, koľko kusov mincí a koľko kusov bankoviek budú potrebovať. Aktuálny stav je približne 42,6 milióna kusov bankoviek a 206 miliónov kusov mincí. Konečnú potrebu by mali bankové domy predložiť centrálnej banke o necelý rok.

Náklady na zabezpečenie dostatočného množstva eurohotovosti budú tvoriť značnú časť celkových nákladov, ktoré bude mať sama NBS na zavedenie eura. Reálnejšie odhady ich výšky budú známe do konca tohto roka. Na náklady vplýva aj fakt, že v roku 2010 bude musieť centrálna banka zabezpečiť a financovať tlač minimálne takého množstva bankoviek, ktoré si v úvodnej fáze požičia, vysvetľuje M. Koreňová. A nakoniec, na výšku nákladov bude pôsobiť i to, či si bankovky požičia v Rakúsku alebo napríklad v Nemecku.

Poisťovne jednoduchšie

Poisťovne nie sú primárnym distribútorom novej meny, preto sa ich výraznejšie nedotýka problematika predzásobovania. S hotovosťou sa v ich pobočkách operuje minimálne, väčšina poistiek sa platí bezhotovostne. Základnou zmenou bude preto príprava platobných príkazov v eure.

Allianz hovorí, že bude udržiavať v behu dva systémy, jeden archívny v korunách a druhý, hlavný, v eurách. Ak totiž príde reklamácia chýbajúcej platby ešte v korunách, bolo by komplikované ju hľadať v systéme skonvertovanom na novú menu. Obzvlášť výška pripísanej sumy by sa veľmi ťažko porovnávala. Tento duálny systém má byť v prevádzke, kým budú v poisťovni životné poistky založené v slovenských korunách – teda ešte dlho.

Čo chce vedieť NBS
(vybrané otázky z dotazníka určeného bankám, poisťovniam, dôchodkovým správcom, doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, obchodníkom s cennými papiermi či burze)
• aké náklady očakávajú na zavedenie eura a ktorých oblastí sa budú týkať
• v akom štádiu príprav sa nachádzajú
• aký je stav príprav informačných systémov
• aké hlavné problémy v príprave identifikovali
• akú pomoc im poskytuje materská inštitúcia/skupina
• ako by im mohla pomôcť NBS
• aké sú riziká a príležitosti prechodu na euro v danej oblasti podnikania
• ako ovplyvní euro konkurenčné prostredie na slovenskom finančnom trhu
• aký bude pre banky efekt zániku menových konverzií na euro a opačne
• aký bude pre banky efekt zmien v štruktúre a objeme derivátových nástrojov
• aký bude prípadný úbytok počtu účtov klientov (ak majú v súčasnosti korunový aj eurový)
• či očakávajú outsoucing alebo centralizáciu činností niektorých činností v rámci materskej spoločnosti
• aké výrazné budú podľa poisťovní predpokladané zmeny v štruktúre umiestnenia prostriedkov technických rezerv
• aký vplyv očakávajú poisťovne na výkonnosť aktív, ktorými kryjú technické rezervy
• aký vplyv očakávajú na výnosovosť investičných produktov

PRAMEŇ: Národná banka Slovenska

ILUSTRAČNÉ FOTO – MAŇO ŠTRAUCH

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.