Lepšie úroky vrátili vklady do bánk
Banky slovenských finančných skupín Poštová banka a J&T Bank stiahli tri pätiny nových vkladov obyvateľstva
Keď pred dvomi rokmi klienti z bankových účtov vyberali vklady, dôvodom boli nielen krízové časy. Späť pod matrac sa sťahovala časť peňazí, ktoré pred zavedením eura klienti priniesli do bánk.
Po vlaňajšku môžu byť bankári radi, že sa im podaril celý tok stiahnutých peňazí zase obrátiť späť do vkladových produktov. Nárast zdrojov zaznamenali banky ako sektor nielen od obyvateľstva, ale aj od podnikov, ktoré odkladali investičné rozhodnutia a akumulovali hotovosť. Obyvateľstvo sa dalo zlákať hoci len zľahka, no predsa stúpajúcimi úrokmi na termínovaných vkladoch. Peňažné fondy ako možná alternatíva týmto vkladom ich tentoraz nelákali, mali mizivú výkonnosť.
Ak predvlani sa z desiatich najväčších bánk len trom podarilo aspoň udržať objem klientskych vkladov, v uplynulom roku sa pomer otočil. Len dve z najväčšej desiatky museli dať časti vkladov zbohom. Najviac stratila Dexia banka.
Podniky zbierali
Najväčšie banky na trhu zďaleka neboli tými, ktoré by sa na návrate odplávaných peňazí zúčastnili najviac. Suverénne najvyšší nárast zdrojov od klientov zaznamenala UniCredit Bank. Na účty ich priniesli najmä podnikoví klienti, ktorí sa rok dozadu správali presne naopak a likviditu z banky sťahovali. S úsporami prišli do banky nakoniec i retailoví klienti. UniCredit tak na rozdiel od predvlaňajška zvrátila pomer medzi vkladmi a úvermi a na každé požičané euro má viac než jednu celú eurovú mincu zdrojov klientov.
Pod druhý najvyšší nárast vkladov v sektore sa vo VÚB banke tiež najvýznamnejšie podpísali podniky. Body zbierala aj v retailových vodách. Korporátna klientela podržala aj Tatra banku. Hoci ani VÚB ani Tatra banka, na rozdiel od UniCreditu, po vlaňajšej čerstvej podnikovej nádielke nových peňazí i tak nedokázali zmazať straty predvlaňajška.
Tatra banke nakoniec nepomohli ani podniky k zásadne lepším číslam. Celkové zdroje klientov síce zvýšila, no sumou, ktorá jej nestačila na udržanie trhového podielu. Ten sa zosunul zhruba o percentný bod na 17,4 percenta. Stále bol tretí najvyšší na trhu a vyšší než podiel VÚB, no už len nepatrne.
Z trhového koláča si nechala percentný podiel odjesť aj Slovenská sporiteľňa, aj keď to nič nezmenilo na tom, že zostala bankou s najvyšším podielom zdrojov od klientov na trhu. Darmo získavala úspory obyvateľstva, na rozdiel od jej hlavných konkurentov jej firemní klienti viac prostriedkov z účtov vybrali, než na ne vložili. A tak bola vlani podľa medziročného nárastu zdrojov až bankou číslo deväť.
Banky Slovákov
Odhliadnuc od toho, ako komu pomohli korporáti, najväčším mobilizátorom o čosi stabilnejších vkladov – tých retailových – bola Poštová banka. Už v predchádzajúcich rokoch ukázala, ako vie využiť svoju silu v spojení s poštovou sieťou. Vlani si na jej účtoch obyvateľstvo uložilo najviac spomedzi všetkých ostatných bánk. V čistom viac než 475 miliónov eur – toľko ako súhrn temer vo všetkých ostatných bankách, ktoré na vkladoch retailu nestratili. Vklady v tomto segmente zvýšila opäť o viac než tretinu. Toto nevídané tempo si udržala už štvrtý rok za sebou.
Silná mediálna podpora a vyššie sadzby sa pri vábení vkladov oplatili aj ďalšej banke so slovenským kapitálom. Z peňaženiek obyvateľstva druhý najvyšší objem nových vkladov získala J&T Banka. Zhruba za dva roky snahy sa jej do konca vlaňajška podarilo získať takmer toľko vkladov, ako má mBank, ktorá sa o ne usiluje viac než tri roky. Summa summarum Poštová banka a J&T Bank dohromady získali vlani tri pätiny všetkých nových peňazí, ktoré si obyvateľstvo v bankovom sektore uložilo.
Na depozitnom trhu si vlani pripisovala body aj Privatbanka. Kým J&T Banka ich zbierala v drvivej väčšine u obyvateľstva, Privatbanka mala prílev zdrojov rovnomernejší z retailových vôd i od nefinančných podnikov.
Direkt útok
Koncom vlaňajška sa na slovenskom trhu objavila ďalšia banka zameraná najmä na lákanie vkladov – direkt banka Zuno. Rovnako ako mBank operuje takmer výlučne cez internet. Vlani ešte do čísiel trhu zasiahnuť nestihla, s výsledkami v tomto roku sa zatiaľ nepochválila. Logicky chce súperiť s najväčšími bankami, od ktorých má najväčší potenciál stiahnuť klientov. No napríklad pre mBank vlaňajšok symbolický rast vkladov o jedno percento znamenal stratu beztak malého podielu na trhu. V retaili sa musela s úbytkom vkladov zmieriť aj ING Bank, ktorá obyvateľstvo oslovuje len internetovým sporiacim účtom. Vlani prišla o viac než 21,2 milióna eur vkladov obyvateľstva, bolo to najviac spomedzi všetkých bánk.
Či už Zuno dokáže zlákať zdroje obyvateľstva, alebo bude len doplnkom trhu ako ticho uvedená Fio Banka, jeho vstup už jeden efekt mal. Banka spod krídiel rakúskej Raiffeisen naštartovala rast úrokových sadzieb vkladových produktov. Od záveru vlaňajška bol postupne citeľný aj v kamenných bankách.
Najväčšie zmeny zdrojov od klientov
Changes in Volume of Deposits (2010 – 2009, EUR mil) 
PRAMEŇ: zostavila TREND Analyses SOURCE: researched by TREND Analyses
Článok vyšiel v ročenke TREND Top vo finančníctve, ktorá bola prílohou TRENDU č. 25.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.


