Je niekoľko tisíc korún za pätnásť minút strávených v notárskom úrade veľa alebo málo? Užívatelia registra záložných práv sa na tom nevedia zhodnúť. Podľa niektorých bánk poplatky za registráciu, ktoré platí klient, nie sú brzdou poskytovania úverov.

Podľa iných sú stanovené vysoko. Jedni aj druhí sa však zhodujú v tom, že na novinku, ktorú vlani v januári za potlesku domácich bankárov aj zahraničných expertov Notárska komora SR spustila, si dokázali zvyknúť veritelia aj dlžníci.

„Nemáme žiadne skúsenosti, ako budú register klienti využívať. Či v ňom budú za rok stovky alebo tisíce zápisov,“ povedala vlani v súvislosti s poplatkami štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská. Po dvadsaťjeden mesiacoch je jasné, že možnosť využiť založenie úveru hnuteľnými vecami využili tisícky.

Notári evidujú denne približne sedemnásť zápisov, do konca septembra tohto roka ich spolu bolo vyše 15-tisíc. Svetová banka odhadla, že od spustenia reformy záložného práva je 70 percent nových úverov na Slovensku zabezpečených hnuteľným majetkom alebo pohľadávkami. A to práve vďaka registru.

Jediná možnosť

Reforma spolu so spustením registra rozšírila okruh majetku, ktorý je možné založiť v prospech veriteľa. Začali sa používať autá, technológie, pohľadávky, zatiaľ zriedkavejšie sú úvery založené napríklad časťou podniku.

Na výber je prakticky čokoľvek, čo je veriteľ ochotný akceptovať. Najfrekventovanejšími užívateľmi sú banky, ale objavujú ho aj iní. Našlo sa už i niekoľko živnostníkov, ktorí ho využili na posilnenie zabezpečenia svojich obchodných pohľadávok.

„V súčasnosti tak polovica žiadateľov o úver túto možnosť využíva, najmä spomedzi malých a stredných podnikateľov,“ tlmočí skúsenosti Tatra banky riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou Roman Začka. Väčšinou nevlastnia vhodné nehnuteľnosti, a tak je alternatívna zábezpeka pre nich jedinou možnosťou.

Výhodou registra sú verejne dostupné informácie. Vďaka tomu môže každý získať údaje o obchodnom partnerovi alebo potenciálnom klientovi. „Prostredníctvom registra sme napríklad zistili, že klient má aj v inom peňažnom ústave úverový rámec, ktorý nečerpal. A preto ho do informácií o sebe ani neuviedol,“ hovorí Branislav Milo z oddelenia firemného bankovníctva Ľudovej banky.

Podľa neho niektorí klienti nie sú poplatkami za registráciu nadšení a považujú ich vzhľadom na jednoduchosť administratívneho úkonu notára za neadekvátne. Ministerstvo spravodlivosti už pri spustení registra sľubovalo, že časom sa ceny budú prehodnocovať. Prezident Notárskej komory SR Štefan Kutenič vysvetľuje, že rokovania o nových poplatkoch práve prebiehajú.

Prehodnotia ceny

Podľa viceprezidenta notárskej komory Karola Kovácsa ministerstvo spravodlivosti uvažovalo aj o tom, že za registráciu by sa mal platiť jeden paušálny poplatok tritisíc korún.

V súčasnosti je to 1 200 až 14 700 korún v závislosti od výšky pohľadávky. Paušál by bol logický z toho pohľadu, že notár robí prakticky rovnaký úkon bez ohľadu na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky.

Nezohľadňuje však podľa komory mieru zodpovednosti notára, ktorá s vyšším objemom zabezpečenej pohľadávky stúpa. Navrhovaná výška by zároveň znamenala, že klienti s menším úverom by platili viac.

Notári tvrdia, že nižšiu paušálnu cenu si nemôžu dovoliť. Informačný systém, vďaka ktorému od minulého roka spustili prevádzku elektronických registrov, totiž financovali okrem vlastných zdrojov aj z úveru 45 miliónov korún od Slovenskej sporiteľne. A ten musia splatiť. Napriek tomu by poplatok za registráciu záložného práva od budúceho roka mohol klesnúť. Ostanú však cenové pásma podľa výšky pohľadávky. V súčasnosti sa ešte podľa K. Kovácsa „dolaďujú“. Notári sa spoliehajú aj na to, že zlacnenie by mohlo prispieť k ešte širšiemu využívaniu registra.

Najdrahší v regióne

Cenu spojenú so vznikom záložného práva neovplyvňuje len registrácia. Banky si totiž na Slovensku zvykli využívať aj notársku zápisnicu vo forme exekučného titulu. Napríklad pri päťmiliónovom úvere klient za registráciu a notársku zápisnicu zaplatí takmer 23-tisíc korún. Spolu s poplatkom banke za spracovanie ho tak úver ešte pred platením úrokov môže stáť okolo jedného percenta z požičanej sumy.

Na druhej strane, peňažné ústavy od používania notárskej zápisnice pomaly ustupujú. Tatra banka tvrdí, že ju spisujú len ojedinele. Všeobecná úverová banka ju štandardne pri úveroch do jedného roka nepotrebuje, pri dlhodobejšom financovaní to závisí od typu úveru a bonity klienta. Ďalšou možnosťou, ktorej obľuba v ostatných mesiacoch rastie, je podpis bianko zmenky, ktorá poskytnutie úveru zlacňuje.

Podľa Svetovej banky sú v súčasnosti náklady na vznik a registráciu záložného práva na Slovensku najvyššie v stredoeurópskom regióne. Aj keď pri zovšeobecňovaní tohto tvrdenia si treba všímať použitú metodiku. Banka si vybrala príklad textilnej firmy so sto zamestnancami, ktorá chce na úver financovať nákup šijacích strojov. Ich hodnota dosahuje desaťnásobok ročného príjmu na obyvateľa krajiny a podnik ich chce použiť ako zábezpeku úveru.

Po zarátaní poplatkov na všetky zabezpečovacie inštrumenty a formality vyšlo, že na Slovensku by textilnú firmu zriadenie záložného práva vyšlo v prepočte na vyše 20 percent príjmu na obyvateľa. V Maďarsku je to pri použití rovnakej metodiky 13,5 percenta. V Poľsku dokonca len 1,2 percenta, v Česku 0,6 percenta a v Rakúsku by to nestálo nič. Svetová banka však upozorňuje, že krajiny ako Rakúsko, kde neexistuje register záložných práv, sú logicky lacnejšie. No úverový trh zasa trpí tým, že veritelia nemajú jednoduchú možnosť overiť si, či na založenú vec nemá nárok niekto iný.

Krok späť?

Podľa návrhu ministerstva financií by sa od júla budúceho roka nemala do notárskeho registra zapisovať väčšina záložných práv vzťahujúcich sa na peniaze uložené na bankových účtoch. Výnimku by tvorili jednak vklady fyzických osôb a jednak záložné zmluvy medzi takými subjektmi, z ktorých ani jeden nie je finančnou inštitúciou alebo verejným orgánom. To znamená, že ak by si poistili svoje obchodné vzťahy dva priemyselné podniky, museli by to zapísať do registra. Ak by však išlo o v praxi bežný vzťah – banka a výrobný podnik - má sa to zaobísť bez registrácie.

Prvý problém s tým majú notári. Záložné právo na účty v banke by sa malo podľa návrhu rezortu financií „primerane“ riadiť postupom, akým sa v prospech veriteľa zakladajú cenné papiere. Notári si to vyložili tak, že aj registráciu by prevzal Centrálny depozitár cenných papierov SR. Spolu s viacerými bankami tvrdia, že depozitár sa im nemôže z hľadiska poskytovaných služieb vyrovnať. Notársky úrad s možnosťou on-line registrácie je v každom mestečku. Údaje sú jednoducho prístupné cez internet každému, kto má záujem. A, na rozdiel od centrálneho depozitára, notársky systém bezporuchovo funguje.

Rezort financií sa bráni tým, že ide o nesprávnu interpretáciu. Režim registrácie záložného práva na cenné papiere je podľa riaditeľa odboru finančných služieb Jána Foltána nepoužiteľný v prípade bankových účtov. A preto centrálny depozitár nebude takéto záložné právo registrovať. Dodáva, že slovo „primerane“ sa vzťahuje len na tie časti zákona o cenných papieroch, ktoré priamo regulujú vzťah záložného veriteľa a dlžníka – napríklad spôsob výkonu záložného práva.

Druhý problém zasa súvisí s právnou istotou veriteľov. Ministerstvo tvrdí, že mu ide o zjednodušenie postupu pre vybraných veriteľov či dlžníkov – hlavne banky, poisťovne, obchodníkov s cennými papiermi a iné finančné inštitúcie. „Nebude pre ne existovať žiadna povinnosť zápisu do registra záložných práv,“ argumentuje J. Foltán. Lenže – nebudú mať ani takúto možnosť, aj keby chceli.

Stratí sa tým výhoda, ktorú poskytuje register. Pomocou neho totiž možno overiť, či nemá napríklad na bežný účet firmy zriadené záložné právo iná banka. Podľa dátumu zápisu sa okrem toho dá jednoznačne určiť, ktorý veriteľ získal záložné právo skôr. Čo bola dôležitá pointa celej reformy. „Možno je to krok späť z pohľadu právnej istoty veriteľov, ale je vyvážený zjednodušením vzniku záložného práva. Ak by to však v praxi spôsobovalo problémy, môžeme sa k zákonu vrátiť,“ dodáva J. Foltán.

Foto – Milan Illík