Na jeseň tohto roku západný finančný systém takmer skolaboval. Katastrofe sa predišlo najväčším štátnym zásahom od roku 1930. Aby vlády po celom svete obnovili dôveru a odblokovali pôžičky, zaplavili banky likviditou a ponúkli garancie za vklady a bankové dlhy.

Vliali do systému miliardy dolárov verejného kapitálu, za čo získali vlastnícke podiely vo viacerých najväčších bankách bohatého sveta. V Amerike, šampiónovi voľného trhu, a v Británii, rodisku modernej privatizácie, vstúpia do roku 2009 mnohí finanční titani ako poloznárodnené stvorenia štátov.

Nastávajúci rok určí dôsledky pre rovnováhu medzi trhmi a vládou a pre anglosaský model kapitalizmu. Už mnohí deklarovali smrť thatcherovsko-reaganovej revolúcie a koniec obdobia „fundamentalizmu voľného trhu“. „Laissez-faire sa skončil,“ tvrdí francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.

No v skutočnosti sa rovnováha medzi štátom a trhom posunie menej, ako si mnohí predstavujú. A bude určená viac výkonnosťou hospodárstva ako veľkou intelektuálnou zmenou systému.

Bohatý svet čelí rozsiahlej recesii, ale recesia nemusí byť pohroma. Čím menší pokles, tým menší bude apetít pre celkovú ekonomickú zmenu. Aj preto je porovnávanie s rokom 1930 prehnané. Veľká depresia bola katastrofou: v Amerike produkcia spadla o tretinu a nezamestnanosť dosiahla 25 percent. Dlhodobý kolaps viedol k prekresleniu hraníc medzi vládami a trhmi v miere, ktorá presiahla odvetvie financií. Od farmárov až po medzištátnu autodopravu.

Lepšia paralela sa ponúka pri iných moderných bankových kolapsoch. Tucty štátov, od Švédska po Japonsko, trpeli systematickými bankovými krízami v posledných desaťročiach. Veľká väčšina použila verejné fondy na rekapitalizáciu bánk. V najlepších prípadoch sa vlády rýchlo stiahli z očistených bánk.

V najhorších prípadoch váhali a zbabrali záchranné práce. Západné vlády zatiaľ nezaváhali. Rok 2009 bude test, či ich peňažné infúzie dosiahnu želaný efekt. Pokušeniu budú čeliť tiež v tom, aby sa príliš nezaplietli do vnútrobankových rozhodnutí. Britská vláda napríklad už žiada, aby sa banky, ktoré dostali verejný kapitál, zaviazali pokračovať v úverovaní spotrebiteľov a malých firiem v miere ako v roku 2007.

Ak v Amerike vezmeme za príklad príbeh štátom sponzorovaných hypotekárnych gigantov Fannie Mae a Freddie Mac, potom tlak na politické zákroky bude rásť. Aj keď recesia nebude veľká.

Očakávať možno nekonečné parlamentné a kongresové diskusie, či peniaze daňovníkov boli investované správne a či by mala byť nejaká špeciálna pomoc aj pre priemyselné odvetvia alebo vlastníkov domov zápasiacich s ťažkosťami. S trochou šťastia prinesie verejný záujem aj benefity – napríklad môže pomôcť, aby nové štarty z cudzích peňazí zlepšili nastavenie motivácií bankárov tak, aby nebrali na seba privysoké riziko a vyhli sa politicky motivovanému úverovaniu.

Politici pripravia v budúcom roku prostredie na rozhodovanie o otázke s dlhodobejšími dôsledkami: ako veľmi by sa mala zmeniť regulácia vo finančníctve? Veľa závisí aj od toho, čo sa stane ústrednou témou diskusie o finančnej kríze.

Bola dôsledkom deregulácie, nadmernej špekulácie alebo chamtivosti? Alebo to bola dokonalá búrka, v ktorej zohralo veľkú úlohu zlyhanie politiky (napríklad mimoriadne nízke úrokové sadzby, slabý dohľad a v Amerike aj vládne zásahy do hypotekárneho trhu)?

Mnohé z toho, čo treba spraviť, je už jasné. Transparentnosť a dohľad treba zlepšiť najmä v nových, exotickejších oblastiach finančníctva, ako napríklad deriváty CDS – credit default swap.

Regulátori si musia poradiť s myšlienkou, či by sa dohľad mal rozšíriť aj na hedge fondy a ostatné fronty nového finančníctva, ako by mali byť prepísané kapitálové pravidlá, aby sa zabezpečilo, že bude menej „procyklické“ alebo náchylné viezť sa na prudkých vzostupoch a pádoch. A ako sledovať riziko v celkom odvetví a nielen v jednotlivých firmách.

Amerika začne nesmelú generálku labyrintovej štruktúry finančného dohľadu – hoci pre rozrastenú byrokraciu bude mať stále priveľa rôznorodých regulátorov. V medzinárodnom kontexte budú regulátori modernizovať pravidlá Bazilej II o bankovom kapitále a centrálne banky budú debatovať, či monetárna politika alebo regulačné pravidlá sa môžu používať v boji proti cenovým bublinám.

Škaredým novým a zle zadefinovaným módnym pojmom bude „makro-opatrný“ dohľad. Čaká nás mnoho veľkých globálnych konferencií, ale výsledkom bude iba modernizácia regulácií, nie celková generálka finančného systému. Vonkajšie zásahy budú navyše potlačené zmenami v samom finančníctve.

Kríza roku 2008 pretransformovala finančný svet oveľa viac ako vládne zásahy. Tieňový bankový systém (fondy peňažného trhu, díleri cenných papierov, hedge fondy a ďalšie nebankové finančné inštitúty) rýchlo ustupuje. Západnému finančníctvu bude čoraz viac dominovať niekoľko veľkých univerzálnych bánk s novou averziou k riziku. Politici budú veľa rečniť o pretvorení finančníctva, ale zistia, že ono sa prerobilo samo.

Autor Zanny Minton Beddoes, je editor ekonomiky, The Economist.

Článok prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2009, ktorá vyšla 18. decembra 2008 ako príloha týždenníka TREND. Originálnu verziu
v angličtine THE WORLD IN 2009 vydal The Economist Newspaper Limited.