Konsolidácia bankového sektora na Slovensku sa začala spomínať krátko po jeho privatizácii. Bankári a ekonómovia hovorili, že na malom trhu je miesto možno pre päť bánk. A štúdie varovali, že pod desať percent trhového podielu sa neoplatí mať a menšia banka nebude schopná konkurovať.

No vývoj ekonomiky a trhu dovoľoval prežívať aj tým menším. Aj napriek tomu, že neboli ničím špecifickí. Každá banka chcela robiť každý segment. Stačilo chvíľu nasadiť agresívnu cenovú politiku a klienti prišli. Aj keď neboli ideálni. No kríza priniesla dni zúčtovania. Dávno neplatí, že sa slovenských bánk nedotkla. Jej následky sa len ukážu.

Všetky banky dnes sprísňujú nároky na klientov, a tie malé sú ešte konzervatívnejšie a opatrnejšie ako veľké finančné domy. Dnes si nemôžu dovoliť ani halier nazmar. Aj keď s likviditou problém možno ešte nemajú, najmä menší hráči budú v roku 2009 požičiavať podstatne opatrnejšie. Doplatia na to ľudia, ale najmä malé podniky. Čo na tom, že aj vláda urobila gesto smerom k podpore malých a stredných podnikateľov. Ak banky majú pokyny od materskej banky a gesto zostane len gestom, budú sa zrejme aj podnikatelia snažiť presunúť ku konkurencii.

Skôr či neskôr prídu akvizície bánk opäť na program. Možno na nadnárodnej úrovni. No niektoré slovenské banky budú stále na predaj aj samostatne a zatiaľ budú hľadať cestu z bludiska ich biznisu. Gratulovať si môže rakúsky Bawag, ktorý predal Istrobanku v hodine dvanástej. A za viac než slušnú cenu. ČSOB má tak pred sebou náročné obdobie. Po tom, čo sa v roku 2008 odčlenila od pražskej ČSOB, bude musieť zvládnuť fúziu s Istrobankou. O tom, že to nie je najjednoduchšia úloha, sa slovenskí klienti presvedčili pri zlučovaní UniBanky a HVB Bank. No vtedy išlo o náročnejšiu operáciu, keďže sa spájali dve banky do úplne novej. V prípade Istrobanky sa len jej klienti prevedú na ČSOB.

Plno starostí

Plnú hlavu starostí bude mať OTP Banka, ktorá sa predať nestihla. Sotva v súčasnej situácii získa k malému slovenskému podielu nejaké percentá navyše, tak ako avizovala jej maďarská matka. Naopak, pozície môže skôr strácať. V trocha lepšej situácii je ďalšia malá banka, ktorá nedávno doplatila na odvážnu expanzívnu politiku. Dexia banka za krízu, ale aj za zlé manažovanie rizika pyká zo slovenských bánk najviac. A situácia jej matky nie je o nič veselšia. Prechod ku konzervatívnejšiemu prístupu k biznisu na Slovensku už naznačil Marc Lauwers, ktorý prišiel vytiahnuť banku z najhoršieho. No Dexia má stále stabilnú základňu klientov v komunálnej oblasti, ktorí sú zároveň jej akcionármi. Sotva by odchodom ohrozili „vlastný" majetok. Keby bola slovenská Dexia na predaj, iste by bola zaujímavou korisťou iných bánk. Postavenie na Slovensku by však Dexia opúšťala len nerada.

Nové banky si vstup na Slovensko v najbližšom čase rozmyslia. Internetová mBank, ktorá prišla na trh v roku 2007, si klientsku základňu získala. Našťastie, plán dostať sa do čiernych čísel má nastavený opatrne, a tak by ho mohla zvládnuť. Jej ďalší rast určí najmä odvaha a „zdravie" jej akcionára. Ten zatiaľ zastavil expanziu internetového modelu banky do ďalších krajín a čoskoro sa k nej zrejme ani nevráti.

Personálne zmeny u najvyšších manažérov môžu tiež narobiť zmeny na trhu. Slovenský bankový sektor zrejme ovplyvní odchod prvej lady Reginy Ovesny-Straka. Jej nástupca v sporiteľni je už známy, no niekto ju bude musieť nahradiť na poste šéfky bankovej asociácie. Kto zoberie problémy bánk na ramená? Že by to bol manažér roka alebo šéf fúzujúcej banky? Nech bude nástupcom doterajšej šéfky Slovenskej sporiteľne v bankovom klube ktokoľvek, ťažko predpokladať, že bude nasledovať jej štýl diplomacie. To môže spôsobiť, že nálada medzi bankármi a vládou nemusí byť taká zmierlivá, ako bola doteraz, a nie vždy sa musí nájsť „tretia cesta".

Odchod najznámejšej slovenskej manažérky zmení aj Slovenskú sporiteľňu. Jan Rollo sa pridá k skupine ambicióznych mužov v slovenskom bankovníctve. Sama R. Ovesny-Straka si ho vybrala ako najvhodnejšieho kandidáta. Doterajší šéf retailového bankovníctva v českej GE Money Bank bude viesť banku späť k tradičným hodnotám alebo presadí nový prístup k biznisu najstaršej slovenskej banky. V krízových časoch bude skôr nútený držať sa tradícií.

Ako sa bude bankovým domom na Slovensku dariť v roku 2009, bude závisieť od toho, ako ich podržia klienti a akcionári. Azda sa klient konečne dočká od svojej banky väčšej starostlivosti ako lanárenia na nové produkty. Dvojciferné rasty úverov zrejme už nebudú na najbližšie obdobie prioritou. Nikto nevie, ako dlho ešte kríza potrvá. No už ovplyvnila celý finančný svet a pretvorí aj slovenský bankový sektor. V každom prípade, súčasná situácia opäť nahráva do karát veľkým hráčom na trhu. Pokiaľ nepríde k zmenám v ich vlastníctve či k zmene ich politiky mimo slovenských hraníc, silní budú opäť silnejší.

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.