137346 target="">Vytiahnuť debetku vydanú domácou bankou a uspieť i ďaleko za hranicami. Poslať platbu za tovar a byť si istý, že partner ju má čoskoro na svojom účte.

Môcť si inkasom sťahovať platby od zahraničných zákazníkov. A to všetko za poplatky, ktoré nespôsobia pri pohľade na výpis z bankového účtu rozčúlenie.

Európania majú toto všetko sľúbené. Zmeny budú pociťovať postupne. Zaručiť to má projekt známy pod skratkou SEPA (Single Euro Payments Area).

Spoločná oblasť pre platby eurom. Má umožniť, aby klient realizoval prevod z jedného bankového účtu alebo prostredníctvom karty rovnako ľahko, bezpečne a lacno ako v rámci národných platobných systémov.

Európania, ktorí sú súčasťou Európskej únie, a ich spoluobčania z ďalších štyroch krajín (Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) dostanú postupne nadávkované porcie. Prvé predjedlo je už za nimi – 28. januára tohto roka sa začali uplatňovať nové pravidlá. Zatiaľ pre cezhraničné úhrady.

Nasledovať budú ďalšie chody. Na rad prídu priame inkasá a SEPA debetné karty. Migráciu na nové jednotné schémy musia ukončiť do roka 2010.

Pozvoľný začiatok

Samozrejme, ako všetko v únii, aj tu je faktický prechod pozvoľný. Slovenská banková asociácia to očakáva i v prípade tunajších bánk. V SEPA implementačnom pláne píše, že banková komunita ako celok migruje na jednotné úhrady rok po dokončení eurovej konverzie, teda začiatkom roka 2010.

Niektoré finančné domy však už čiastočné prispôsobenie sa ohlásili. V európskom registri evidujúcom zapojené banky je ich zatiaľ zapísaných sedem. Nateraz sú schopné prijímať SEPA platby.

Napríklad Slovenská sporiteľňa, najväčšia domáca banka, oznámila hneď 28. januára pripravenosť využívať jednotný európsky formát pre bezhotovostný cezhraničný platobný styk v eurách. Platby do krajín Európskej únie tak majú byť časom pre Slovákov „jednoduchšie a rýchlejšie“, ohlásila.

To, že by mali byť i lacnejšie, nateraz nehovorí. Aj keď i to má byť jeden z dôsledkov realizácie projektu spoločnej platobnej oblasti.

„Jednotný európsky platobný priestor pre nás znamenal zatiaľ len zmenu v technológii spracovania platieb. Cenovú politiku sme v tomto roku nezmenili,“ odkazuje hovorca sporiteľne Štefan Frimmer s dodatkom, že klientov čaká pozitívna zmena cien prevodov do zahraničia po zavedení eura ako domácej meny.

Stále draho

A tak klient sporiteľne (no nielen jej) platí rovnako ako doteraz, teda pri úhradách do zahraničia oveľa viac ako doma. Ak využije už dlhší čas zvýhodnené platby do krajín únie, zaplatí za prevod do 50-tisíc eur 200 korún (ak ho uskutoční elektronicky) alebo 500 korún (ak príde do pobočky). Domáci príkaz na úhradu ho stojí štyri koruny, respektíve 25 korún.

Podobne je to aj v iných bankách. VÚB má sadzby odstupňované podľa výšky prevádzanej sumy od 200 do 1 200 korún (elektronicky), respektíve od 400 do 1 400 korún (v pobočke).

Opäť porovnanie s domácimi prevodmi – tie vyjdú na 4,50 koruny cez služby elektronického bankovníctva alebo 15 korún pri návšteve pobočky. Vedúci oddelenia platobného styku a dokumentárnych obchodov VÚB banky Julián Tencer rovnako vysvetľuje, že zásadná zmena v poplatkoch príde až pri zavedení eura na Slovensku.

Vtedy budú „povinne zjednotené poplatky za platby do zahraničia s poplatkami za tuzemské platby“. V tom období by mala banka priniesť i ďalšie inovované produkty týkajúce sa bankových prevodov. Dovtedy je jednoznačnou prioritou euro.

No pripomína ďalšie – časové – aspekty, ktoré pripojenie sa do jednotnej schémy pre úhrady povinne prinieslo. Kým do januára bol limit pre cezhraničné prevody v únii päť dní, po novom je garantovaná doba pripísania platby na účet príjemcu v jeho banke (ktorá musí byť tiež súčasťou SEPA schémy) maximálne tri pracovné dni.

Nové ingrediencie

Pri cezhraničných úhradách do únie sa využívajú štruktúra čísla účtu, označovaná ako IBAN, a kód banky BIC. Národný klíring momentálne využíva vlastnú štruktúru označovania.

Ich etablovanie v domácom platobnom styku si vyžiada vnútorné softvérové zmeny nielen v bankách, ale i u podnikateľov a v štátnych organizáciách.

Do konca budúceho roka sa preto budú musieť vyrovnať napríklad s tým, že môžu prísť o identifikačný nástroj pohľadávok a záväzkov v podobe variabilného symbolu, upozorňuje podvýbor pre SEPA pri bankovej asociácii.

Ešte výraznejšie zmeny podstúpia jednotné inkasá (direct debit). Na Slovensku je táto forma získavania platieb od klientov často využívaná a obľúbená hlavne u energetikov, plynárov či telekomunikačných operátorov.

A je dostatočne prepracovaná a overená, hovoria bankári. Zásahy preto príliš nevítajú. V rámci prispôsobenia národného zúčtovacieho systému na SEPA schémy je najväčší problém práve implementovanie inkás, ktoré si budú vyžadovať zmeny väčšieho rozsahu, priznáva L. Unčovský.

„Z nášho pohľadu je súčasné riešenie v SR výrazne jednoduchšie, bezpečnejšie pre všetky zúčastnené strany, na druhej strane obmedzené z hľadiska doplnkových služieb, poskytovaného rozsahu informácií,“ dodáva J. Tencer z VÚB.

Čo všetko budú musieť v rámci prechodu na štandardy SEPA inkás urobiť, to finančné domy ešte riešia. L. Unčovský pripomína, že práve túto časť plánu budú banky v tomto roku aktualizovať.

Zmeny interných systémov bánk a ich obchodných partnerov budú musieť byť veľmi hlboké a nákladné, hovorí Š. Frimmer. Princípy zjednotenia inkás sú založené na aktivite na strane príjemcu platby.

Na Slovensku sa inkaso v súčasnosti realizuje len v súlade s pokynmi platiteľa, ktorý poskytuje súhlas na inkaso v spolupráci so svojou bankou. Pri SEPA direct debit sa banka o súhlase s inkasom môže dozvedieť od banky príjemcu, a nie od svojho klienta.

„Takéto ponímanie inkasa môže znamenať prepracovanie spôsobu spracovania vo všetkých slovenských bankách a vyvolať nákladné zmeny softvéru,“ zdôrazňuje hovorca Slovenskej sporiteľne.

Naopak, jednoduchšia bude pozícia bánk pri splnení podmienok kladených na SEPA debetné karty. Drvivá väčšina kariet nesie logo medzinárodných kartových spoločností, lokálna značka ZBK stratila na význame.

Štandardy vyžadované v pravidlách SEPA pre platobné karty hovoria o tom, že vydavateľské banky musia postupne do konca roku 2010 prejsť na čipové technológie. Musia ich byť schopné prijať aj platobné terminály u obchodníkov.

Konečný cieľ je, aby bola SEPA debetná karta použiteľná kdekoľvek v únii a ďalších štyroch zapojených krajinách, a to za rovnakých podmienok ako pri domácich transakciách. Samozrejme, banky rady zdôrazňujú i zvýšenie bezpečnosti platieb takto vybavenými kartami.

Náklady prechodu

Prechod na jednotné úhrady, inkasá a kartové platby si teda vyžiada predovšetkým investície do informačných technológií. Aké veľké? Ťažko povedať.

Kým v Českej republike banky hovoria o 12 miliardách českých korún, slovenské banky nerobia ani v prípade tohto projektu výnimku. Podobne ako pri nákladoch na zavedenie eura aj o týchto mlčia.

„Dnes nie je známy termín prechodu jednotlivých bánk na SEPA schému. Nie všetky už prijali takéto rozhodnutie,“ odôvodňuje výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský skutočnosť, že asociácia nemá žiadne odhady nákladov za sektor.

Banky získavajú finančnú i informačnú podporu od materských skupín. Navyše, niektoré úpravy informačných systémov, ktoré museli vynaložiť pre jednotné úhrady, sú súčasťou nákladov na zavedenie eura.

Ide totiž o súvisiace zmeny, a to nielen časovo, hovorí J. Tencer. Zložité zmeny informačných systémov čakajú finančníkov i v ďalších fázach implementácie SEPA. Zväčša hlásia, že náklady na ne ešte vyčísliť nevedia.

V rámci Európy by sa mali náklady pohybovať medzi 9,1 až 11,9 miliardy eur, odhadla vlani Francúzska banková asociácia z poverenia Eurogroupu (neformálne združenie ministrov hospodárstva a financií krajín eurozóny).

Investície by sa mohli vrátiť do roku 2013. Iné odhady z predchádzajúcich rokov počítali s nižšími sumami, v priemere do osem miliárd eur.

Minuloročná štúdia Európskej centrálnej banky hovorí, že banky by mali v záujme zníženia týchto nákladov čo najviac skrátiť duálne obdobie, počas ktorého budú paralelne fungovať domáce i SEPA kompatibilné schémy. Inak im naozaj hrozí, že budúce prínosy vo forme úspor z rozsahu pri bezbariérovom pôsobení na širšom teritóriu prevážia sumu úvodných investícií až oveľa neskôr.

Ilustračné foto – Profimedia.cz

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.