Ziskovosť peňažných ústavov na Slovensku pokračuje v rastúcom trende aj tento rok. Až tri zo štyroch bánk zaznamenali v prvom polroku vyšší prevádzkový hospodársky výsledok ako v rovnakom období vlaňajška. Súhrnný prevádzkový zisk bankového sektora narástol o vyše 21 percent na rekordných 10 miliárd korún.

Kľúčom k ďalšiemu posilneniu ziskov pritom nebolo škrtenie na strane výdavkov. Prevádzkové náklady medziročne stúpli v priemere o vyše desať percent. Ešte výraznejšie sa však bankám darilo zvyšovať výnosy. Od klientov totiž inkasujú už podstatne vyššie poplatky, pritom na úrokoch nezarábajú o nič menej ako v časoch, keď boli úroky ešte takmer výlučným zdrojom výnosov.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
• Prechod na Bazilej II bude nákladný, ale oplatí sa
• Banky chcú nasýtiť hlad malých podnikov po úveroch

Rapídne zvyšovanie poplatkov pre klientov obhajovali peňažné ústavy práve potrebou kompenzovať očakávaný pokles výnosov z úrokov. Skutočnosť je trochu iná. Hoci výnosy z poplatkov poskočili z nízkej základne medziročne o celú polovicu, čisté výnosy z úrokov neklesli. Naopak, aj z vysokej základne ďalej vzrástli, hoci už len nepatrne.

Znamená to, že podniky na Slovensku platia za bankové úvery stále vysoké úroky? Vôbec nie. Naopak viaceré spoločnosti si už od domácich bánk požičiavajú lacnejšie, ako by si podnik s rovnakou bonitou požičal v zahraničí. Dokonca aj priemerné úročenie všetkých úverov v bankovom sektore kleslo v júli už pod sedem percent. Úverových príležitostí je totiž nedostatok, a tak o ne banky tvrdo súperia.

Čisté výnosy bánk z úrokov a z poplatkov
(mld. Sk, 1. polrok)

PRAMEŇ: prepočty TREND Analyses

Nižšiu maržu pri podnikových úveroch si však viac než kompenzujú na strane vkladov. Pri obrovskom prebytku voľných zdrojov o vklady nemusia bojovať. Ani prepad úročenia termínovaných vkladov pod tri percentá neviedol k výraznejšiemu odlevu depozitov, s výnimkou presunov do podielových fondov kontrolovaných bankami.

Nerozvinutosť iných alternatívnych ciest investovania sa teda stala pascou na sporiteľov. Dominantné postavenie bánk im umožňuje udržiavať aj naďalej až 4,5-percentné rozpätie medzi priemerným úročením klientskych úverov a vkladov, obvyklé skôr v čase dvojciferných úrokových sadzieb.

Vklady a úvery najväčších bánk na Slovensku
(mld. Sk, k 30. júnu 2004)

PRAMEŇ: TREND Analyses

Dve najväčšie banky v SR – Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka – majú zatiaľ väčšinu zdrojov investovaných do štátnych dlhopisov a úložiek v Národnej banke Slovenska. Poskytnuté úvery klientom dosahujú sotva tretinu vkladov klientov.

Paradoxne sa v prvom polroku inkasované úroky z úverov v oboch ústavoch už vyrovnali s tými, ktoré banky vyplatili vkladateľom za trojnásobne vyšší objem zdrojov. S ešte väčším rozpätím banky pracujú v obchodoch s obyvateľstvom.

Banky s najvyšším prevádzkovým ziskom
(mil. Sk, 1. polrok)

PRAMEŇ: TREND Analyses

Sporiteľom už platia v priemere menej ako dve percentá, no úvery občanom poskytujú v priemere za takmer osem percent. S výnimkou dlhodobých úverov na bývanie však za všetky ostatné retailové pôžičky doteraz inkasujú, okrem výnimiek, dvojciferné sadzby.

Hoci konkurenčný boj konečne smeruje aj do tejto oblasti, zatiaľ rozhoduje účinnosť reklamnej kampane či jednoduchosť vybavenia úveru. Kto si chce požičať naozaj výhodne, musí si ešte počkať. Platí to o všetkých bankových úveroch obyvateľstvu, hypotekárne nevynímajúc.

Autor je hlavný analytik TREND Analyses.