Robiť čosi pre Sony nie je žiadna maličkosť. Tento gigant sa môže medzi dodávateľmi prehrabávať. Malí a neznámi sa musia spoliehať, že to robí dôkladne.

Tak nejako sa stala oravská firmička MTS Krivá dodávateľom zariadenia pre nitriansku fabriku tohto výrobcu televízorov. Začínala pred dvanástimi rokmi v kotolni rodinného domu.

Kontakt na rozbeh

Jej hlavný konateľ Juraj Habovštiak sa pustil do podnikania po neúspešnom pokuse o privatizáciu Tesly Orava. Teraz spomína, že v tejto kedysi vychytenej fabrike vyrábajúcej televízory získal okrem skúsenosti z elektrotechniky aj orientáciu v konštrukcii jednoúčelových strojov.

A kontakty. Ten na nemecký koncern Robert Bosch hneď využil. Známy výrobca elektronického ručného náradia hľadal na Slovensku obchodného partnera. Priemyselná ikona si vybrala práve oravskú novú spoločnosť.

V prvom roku fungovania MTS tvorili tržby z predaja jej priemyselného náradia sto percent. Teraz je to, podľa slov J. Habovštiaka, tretina.

Neskôr sa pridali aj produkty firiem Bosch Rexroth, Schmidt Technology a Yamaha Motor. Po jedenástich rokoch v biznise si MTS dokázala získať vedúce postavenie v oblasti predaja montážnej techniky. To pomohlo trojici spoločníkov postupne sa čoraz viac sústreďovať na výrobu a vývoj.

Teraz má firma vlastný vývoj strojov, zariadení a komplexných technologických celkov. K tým poskytuje poradenstvo, servis a školiace služby. Ak nie u klientov, tak vo vlastnom školiacom stredisku v Krivej. Hlavný výrobný program sú montážne technológie.

Cesta k Japoncom

Malá fabrička medzi Dolným Kubínom a Trstenou robí pre iné fabriky montážne linky. Napríklad aj také, na ktorých sa montujú televízory, palivové nádrže pre autá alebo elektromotory.

S tým dodáva stavebnicový systém z hliníkových profilov, z ktorých sa ako z detskej stavebnice dajú zmontovať pracoviská na mieru. V ponuke má aj program elektrických servopohonov či testovacie stanice na kľúč.

Najmä pre stále rastúci automobilový a elektrotechnický sektor poskytuje MTS automatizované výrobné systémy vrátane robotov a manipulátorov. Klientela v tejto oblasti sa rozširuje.

„Zákazník je pre nás dar. Niekto, komu sa snažíme vyjsť v ústrety,“ hovorí J. Habovštiak. Dodáva, že ich zaujíma každá firma, ktorá zháňa, používa a modernizuje svoje montážne linky. „Inovácie a náhradné dielce potrebujú všetci,“ pripomína.

Oravčanom sa podarilo uchytiť aj v slovenskej fabrike japonskej Sony. Spočiatku išlo o malé veci. No minulý rok prišla významná zákazka.

Jedna z najväčších pre oravskú firmu v jej relatívne krátkej histórii. Dodávky automatizovaných liniek pre nitriansku fabriku na výrobu LCD televízorov. Ako? MTS pomáhala už predtým, v trnavskej pobočke japonského obra.

Takže zrejme zabrali skúsenosti a referencie. Ale J. Habovštiak považuje vysvetľovanie za zbytočnú chválu. Len dodáva, že to chcelo špeciálne nasadenie jeho ľudí, linky odovzdávali v neuveriteľnom tempe, týždeň po týždni.

Výroba, montáž a servis podobných zariadení majú istú zvláštnosť. Dodávateľ musí byť doslova poruke. „Od dodávateľa sa pri nej žiadajú časté zmeny, takže väčšina montážnych podnikov hľadá spoľahlivého, domáceho dodávateľa,“ dodáva.

Dodávky Oravčanov už išli aj do etablovaných spoločností v tuzemsku v sektore automotive (Faurecia, Johnson Controls, Inergy). A podľa šéfa MTS sa s tým firma neuspokojí. Chce sa dostať aj do ďalších tuzemských filiálok zahraničných spoločností z automotive a elektrotechniky.

Kotolňa ako báza

„Rozsvietilo sa to viac, ako sme čakali,“ hovorí J. Habovštiak. Myslí ich podnikanie. Na otázku, čo znamenajú písmená MTS v názve, hovorí najprv: „Možno to skrachuje.“

Zabáva sa na tom, ale spomína, že keď začínali, nemali veľké oči. A počítali aj s takou možnosťou. V skutočnosti ide o slová montáž, technológie a stroje.

Spomína, že keď pred tými dvanástimi rokmi s manželkou s podnikaním začínali, išlo o existenciu. Oravský región robotu neponúkal. „Náš rodinný kapitál bol maličký, museli sme sa uskromniť a prvé kroky sme spravili vo vlastnej kotolni. Poslúžila ako predajňa i dielňa,“ hovorí.

Potom pristavili garáž. Zložitejšie to bolo s ďalším rozširovaním. Bez pomoci obecného zastupiteľstva by sa pri vybavovaní stavebného pozemku pre výrobnú halu a administratívno-výrobnú budovu nezaobišli.

Dvojhektárový pozemok, ktorý si vybrali, mal vyše dvesto vlastníkov. Väčšinou starších ľudí, časť ďalších za hranicami.

„Zvolali sme ľudí v dedine a vysvetlili im náš zámer. Pochopili, ale trvalo bezmála tri roky, kým sa papiere týkajúce sa pozemkov dostali do pohybu,“ spomína J. Habovštiak.

Pre naštartovanie vlastnej produkcie bol významný rok 2000. Na nových objednávkach mohli začať robiť aj z novej administratívno-výrobnej budovy.

Tá sa postupne rozrastala, k terajšej podobe sa dopracovala pred piatimi rokmi. Objekt si celkovo vypýtal pol milióna eur. Pri financovaní pomohla aj skupina Bosch, ktorá firme posúvala splatnosti faktúr.

„Banky nám v prvých rokoch podnikania nepomohli, ani ručenie naším domom nestačilo,“ dodáva. Dnes je situácia iná. Väčšinu investícií sa snažíme financovať z firemných zdrojov. „Razíme heslo, že nie ten je bohatý, kto má veľa, ale kto menej potrebuje,“ dodáva tento spolumajiteľ MTS.

J. Habovštiak si uvedomuje, že to znie nevierohodne, no i tak tvrdí, že zisk nie je pre trojicu spoločníkov hlavný motív. Dodáva, že za dôležitejšie považujú mať uspokojenie z práce, dokázať sa postarať o ľudí vo firme.

Vysvetľuje, že v tejto oravskej dedine si ľudia zvyknú pomáhať. Aj preto sú bez práce z osemsto ľudí iba dvaja.

„Funguje poľnohospodárske družstvo, autoservis, drevárska i stolárska výroba, viacerí drobní živnostníci,“ hovorí. Jeho firma patrí medzi najvýznamnejších zamestnávateľov v okolí.

Ďalšie sťahovanie

Podľa šéfa MTS si v roku 2003 mysleli, že novovybudovaný objekt bude firme stačiť naveky. Ale teraz už boli opäť natesno. Zákazníci pribúdajú.

Obchod s náradím robí firma s vyše dvesto domácimi partnermi. Svoje vlastné stroje a zariadenia ročne vyrobí a nainštaluje vyše stovke odberateľov.

Vývoz je stále výrazne v menšine. Teraz dáva desať až dvadsať percent z obratu. Oravské stroje a linky sa sem tam dostali aj do Nemecka, Česka, Ruska či zo Švajčiarska. Ale podľa slov šéfa spoločnosti bude domáci biznis vždy rozhodujúci.

Oravčania svoje problémy s priestormi riešia opäť. Na kraji obce otvárajú nový areál za vyše tri milióny eur. Výroba v ňom sa rozbehla už tento mesiac. V tom starom sa bude už iba úradovať.

Firma tak získa 1 700 štvorcových metrov skladových a výrobných priestorov a 600 štvorcových metrov pre administratívu. Ale úradovať sa bude aj v doterajších priestoroch MTS. Za jedenásť rokov firma preinvestovala vyše štyri milióny eur.

S pribúdajúcimi zákazníkmi a investíciami sa prudko zvyšovali aj tržby spoločnosti. V tomto roku by si mala prvýkrát siahnuť na métu štvrť miliardy korún, teda 8,3 milióna eur.

Za posledných päť rokov dokázala obrat zvyšovať ročne tridsať- až štyridsaťpercentným tempom. Ruka v ruke s tým rástol aj hlad firmy po ľudských zdrojoch. V roku 2005 zamestnávala bezmála päťdesiatku ľudí. V tomto roku to bude sedemdesiatpäť.

Vývojovo-konštrukčnú jednotku tvorí desiatka vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Firma by ich ešte pár potrebovala. Rovnako ako obrábačov kovov. V regióne už zdroje vyschli.

Nové sily v daných profesiách sa hľadajú aj oravskej firme už ťažko. „Platíme dobre, priemerný plat sa snažíme držať o pätinu nad priemerom v národnom hospodárstve,“ hovorí J. Habovštiak a spomína aj trinásty plat a odmeny.

A hoci pred niekoľkými rokmi uvažoval, či sa podnikaním vôbec uživí, teraz nevylučuje, že v ďalších rokoch príde na rad budovanie nových obchodno-výrobných pobočiek na Slovensku či v susedných krajinách.

Foto - Vlado Benko

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.