Príjemca štátnej pomoci sa po ukončení výroby so svojimi zhruba 580 zamestnancami nemaznal. Podľa odborového predáka Sideritu Jána Vilíma im od júla nevypláca mzdy a necháva ich v neistote. Ľudia tak sami dávajú výpovede pre nevyplatené mzdy a hlásia sa na úrade práce.

Doteraz tak urobilo 500 ľudí. Obáva sa, že väčšina z nich nenájde v regióne novú prácu. Baníkom zo Sideritu ponúkli zamestnanie Hornonitrianske bane, a.s., Prievidza. Tejto šance sa zatiaľ chopilo približne pätnásť ľudí.

J. Vilím odhaduje, že ponuku z hornej Nitry využije len málo baníkov z Nižnej Slanej. Aj napriek tomu, že im prisľúbili refundáciu nákladov na dopravu a ubytovanie. Bude ich odrádzať odlúčenie od rodiny a vyššie životné náklady, ktoré podľa neho ponuka Horninitrianskych baní nedokáže kompenzovať.

„Budú chodiť na týždňovky a nakoniec im ostane v čistom približne desaťtisíc korún,“ predpokladá. Navyše bane v Prievidzi sú iné než tá, v ktorej fárajú baníci Sideritu. „My sme ťažili rudu a pred uhlím máme rešpekt,“ upozorňuje. Ten vyplýva napríklad z ohňov, ktoré sprevádzajú prácu v uhoľnej bani.

A aj zo stiesnenejších pomerov. Kým v Nižnej Slanej môžu v bani chodiť a pracovať vzpriamení, na hornej Nitre budú pracovať v podstatne stiesnenejších podmienkach. „Možno keby tam naši ľudia išli, tak by stratili tento rešpekt,“ dodal.