Centrá IT firiem na Slovensku porastú

26.06.2008 | Gabriela Jarošová

IBM dala prednosť Prahe, no Slovensko je pre technologické firmy stále atraktívne.

Centrála IBM pre strednú a východnú Európu sa z Viedne presťahuje do Prahy a nie do Bratislavy, ako pôvodne špekuloval rakúsky denník Oberösterreichische Nachrichten.

Hoci IBM nakoniec dala prednosť Prahe, Slovensko je v očiach investorov z IT oblasti, ktorí v Bratislave v ostatných rokoch otvorili viacero servisných centier, naďalej atraktívne.

Aj keď ich manažéri čoraz častejšie hovoria o nedostatku pracovníkov, trh práce za akútny problém nepovažujú. Slováci sú stále lacnejší ako pracovná sila na Západe, pričom majú k Západoeurópanom kultúrne bližšie ako Indovia.

Praha vyhrala

Veľkých servisných centier vzniklo v uplynulých rokoch viacero. Pre firmy ako Dell, IBM a Lenovo v nich pracujú tisícky ľudí.

Zaoberajú sa obsluhou existujúcich a oslovovaním nových zákazníkov doma i v zahraničí. Niektoré zabezpečujú podporné služby ako marketing materskej korporácií i na úrovni regiónu.

A tiež obsluhujú externých zákazníkov formou outsourcingu. Počnúc call centrom, cez účtovníctvo či obstarávanie, až po vzdialenú správu počítačovej infraštruktúry a aplikácií.

centraitfiriem.jpg

Napríklad IBM do servisných centier na Slovensku investovala vyše desať miliónov dolárov. Pred piatimi rokmi, keď založila na ich prevádzku samostatnú firmu IBM International Services Centre, bolo v Bratislave trinásť centier s tromi stovkami pracovníkov.

Dnes ich má vyše dvojnásobok a zamestnáva v nich viac ako 2 300 ľudí. No dynamika rastu sa bude v nasledujúcich rokoch spomaľovať.

Či bola Bratislava naozaj v hre o presun centrály pre strednú a východnú Európu z Viedne, koncern nechcel komentovať. Dôvody na výber Prahy TRENDU popísal len veľmi stručne: „komerčné faktory, geografické umiestnenie a dopravné spojenie“.

S tým, že rozdelenie aktivít centrály vo Viedni medzi regionálne pobočky v Dubaji, Johannesburgu, Moskve a Prahe vychádza zo stratégie orientovať zdroje do krajín s vysokým rastom trhu.

S pôsobením v Česku má koncern už dlhoročné skúsenosti a dynamicky rastie aj tamojšie servisné centrum, ktoré poskytuje služby vzdialenej správy a údržby počítačových systémov. V Brne ho IBM otvorila pred dvomi rokmi a zamestnáva v ňom približne o sto ľudí viac ako na Slovensku.

Koľko pracovných miest prinesie presun kompetencií z Viedne do Čiech zatiaľ nie je jasné. Veľká Modrá nerozpráva ani o otázkach nákladov a zamestnancov, ktorých bude presúvať či hľadať lokálne.

O stavoch pracovníkov i prerozdelení pracovných funkcií sa má rozhodnúť v nadchádzajúcom období. Podľa rakúskych médií sa presun centrály dotkne približne štyroch stoviek manažérov a technikov, ktorí vo Viedni pracujú.

Dostatok ľudí

Keďže viedenská centrála IBM pre strednú a východnú Európu sa presunie do Prahy, o schopnosti slovenského trhu práce ponúknuť firme kvalifikovanú pracovnú silu sa dá hovoriť iba hypoteticky.

Centrála by zrejme potrebovala obsadiť viac manažérskych ako odborných pozícií, no tie by mohla IBM čiastočne pokryť aj dovozom svojich špičkových manažérov.

Firmy, s ktorými sa o servisných centrách TREND rozprával, nedostatok ľudí nepociťujú. A aj IBM očakáva, že v budúcnosti dokáže nájsť dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Napriek tomu bratislavské servisné centrá IT firiem uznávajú, že získať zamestnancov je ťažšie ako pred niekoľkými rokmi.

Preto si nových pracovníkov odchytávajú hneď po absolvovaní školy. Následne ich dovzdelávajú a náročnejšie pozície potom obsadzujú z interných zdrojov.

Nedostatok ľudí sa prejavuje najmä pri špecifických znalostiach a zručnostiach. „Je ťažké nájsť napríklad dostatočné množstvo kandidátov hovoriacich po fínsky alebo holandsky,“ opisuje marketingový riaditeľ Accenture Marek Gešo.

V servisnom centre zameranom na outsourcing podporných činností ako obstarávanie a účtovníctvo totiž zamestnanci Accenture komunikujú s európskymi klientmi v trinástich jazykoch.

A nedostatkovou komoditou sú pre Accenture aj IT odborníci, ktorých zamestnáva v technologickom centre poskytujúcom služby v oblasti vývoja a údržby softvérových riešení. Pozície pre nich otvára rýchlejšie ako ich stíha obsadzovať. V nasledujúcich mesiacoch by potrebovala získať približne stovku nových kandidátov.

„Pociťujeme postupné nasýtenie trhu, no o strope by som nehovoril,“ vysvetľuje M. Gešo. Podobná situácia je aj v nedávno otvorenom brnianskom technologickom centre, ktoré patrí pod Bratislavu.

Na druhej strane Soitron, ktorý pre Hewlett-Packard prevádzkuje outsourcingové centrum na správu počítačovej infraštruktúry a sietí, problémy s náborom informatikov nemá. V súčasnosti zamestnáva zhruba 600 ľudí a do konca roku chce ich počet zvýšiť o desať percent.

Dellu zase trvá nábor ľudí dlhšie ako v minulosti. „Ak sme pred piatimi rokmi našli dvadsať nových ľudí za mesiac, dnes nám to trvá osem týždňov,“ tvrdí manažér ľudských zdrojov Dellu Pavol Varga.

No pripomína, že väčšia konkurencia priniesla aj výhody. Firmy viac investujú do rozvoja ľudí, vďaka čomu rastú ich znalosti i skúsenosti.

Keby sme pred tromi rokmi hľadali štyroch audítorov na seniorské pozície s niekoľkými rokmi praxe, mohli by sme na to zabudnúť. V súčasnosti to už problém nie je, vysvetľuje P. Varga.

Prídu zmeny

Dostatok kvalifikovanej a relatívne lacnej pracovnej sily v porovnaní so západnou Európou pôvodne Dell na Slovensko prilákal. Najprv založil obchodné a zákaznícke centrum pre nemecky hovoriace krajiny.

Neskôr pridal aj riadenie finančných operácii, marketingu a ľudských zdrojov pre Európu, Blízky východ a Afriku. A rásť plánuje aj naďalej.

Pre reštrukturalizáciu materskej korporácie, ktorú spustil Dell vlani s cieľom získať stratené pozície na celosvetovom trhu, sa počet zamestnancov slovenskej dcéry v minulom roku veľmi nemenil. Tento rok dorazili zmeny spoza oceánu do Bratislavy, kde bude Dell do konca roka optimalizovať procesy.

To znamená, že niektoré činnosti môžu zaniknúť. Počet zamestnancov má však rásť, hovorí P. Varga. Posilňovať by sa mali najmä finančné a reportingové činnosti, ale i technická podpora. Do Bratislavy sa presunie aj menšie zákaznícke centrum z Čiech.

Budova, kam sa vlani Dell presťahoval, má kapacitu dvetisíc ľudí. To je o päťsto viac, ako je súčasný počet zamestnancov.

Podľa P. Vargu plánuje firma tento priestor zaplniť. Tempo rastu spresniť nechce. Dodáva len, že v súčasnosti hľadá ľudí na 180 nových pozícií.

Nie najhoršie

Pracovná sila nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutia o rozvoji servisných centier. Dôležitú úlohu zohráva aj podnikateľské prostredie.

Napríklad pri rozhodnutí Accenture umiestniť servisné centrá v Bratislave zavážilo priaznivé ekonomické a daňové prostredie, kvalitná telekomunikačná infraštruktúra, blízkosť k väčšine európskych obchodných centier a výhodná štruktúra nákladov.

No v zlepšovaní podmienok na podnikanie Slovensko v ostatných rokoch veľa neurobilo. Skôr naopak. Z pohľadu zamestnávateľov priniesla vlaňajšia novela zákonníka práce viac negatívnych ako pozitívnych zmien a od začiatku tohto roku sa zvýšili odvody lepšie zarábajúcich zamestnancov.

Keďže niektoré iné krajiny robia reformy, aby získali konkurenčné výhody, Slovensko v porovnávacích rebríčkoch klesá. Napríklad vo výročnej analýze Svetovej banky Doing Business 2008, aj v správe Svetového ekonomického fóra s názvom The Global Copetitiveness Report.

„Z nášho pohľadu je najdôležitejší trh práce. Zmeny na ňom nevnímame pozitívne, no zatiaľ sa našťastie výraznejšie neprejavili,“ hovorí výkonný riaditeľ Soitronu Ondrej Smolár.

No pripomína, že takéto kroky sa kumulujú a v budúcnosti by mohli mať negatívny vplyv. Podobný postoj zaujali aj ďalšie firmy.

Hoci sa napríklad nové členské krajiny Bulharsko a Rumunsko snažia robiť reformy a majú nižšiu cenu práce, zatiaľ nie sú natoľko atraktívne. „Z pohľadu ceny nie je rozdiel 10 až 15 percent rozhodujúci, lacnejšia je napríklad India alebo Filipíny,“ hovorí O. Smolár.

Dôležitejšie sú celkové náklady, ktoré výrazne ovplyvňuje aj produktivita práce. Práve v nej a v kvalite poskytovanej služby je zatiaľ výrazný rozdiel v prospech Slovenska, vysvetľuje.

Soitron uvažuje o expanzii na rumunský trh, predovšetkým v oblasti integrácie informačných systémov. S tým, že časť služieb by mohlo zabezpečovať aj slovenské servisné centrum.

Rumunsko zatiaľ ako priamu konkurenciu pre Bratislavu nevníma ani Accenture, ktorý v tamojšom hlavnom meste zriadil obdobné outsourcingové centrum ako na Slovensku. Ľudia v Bukurešti viac hovoria románskymi jazykmi – taliansky, francúzsky, španielsky a portugalsky, vysvetľuje M. Gešo.

Výhodou Slovenska v porovnaní s lacnejšími ázijskými krajinami je schopnosť poskytovať aj sofistikovanejšie služby a kultúra, ktorá je bližšia západným krajinám. Svedčí o tom napríklad rozhodnutie Dellu presunúť v rámci centralizácie z Ázie do Bratislavy niektoré činnosti technickej podpory webových aplikácií pre európskych zákazníkov. Dôvodom je blízkosť trhu i synergické efekty vyplývajúce zo sústredenia činností na jenom mieste, a teda aj efektívnejšie riadenie.

centraitfiriemtabulka.jpg

Foto – Miro Nôta

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15 Diskusia

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15 Diskusia