Martinské Ecco Slovakia prepúšťa, lebo nemá ľudí. Nejde o preklep. Ani o logický nezmysel.

Hoci odbory dôvod najväčšieho výrobcu topánok na Slovensku považujú za prinajmenšom zvláštny a magistrát mesta sa dal skúmať, či od firmy môže žiadať späť peniaze. Ecco sa dušuje, že siahlo na dno personálnych možností trhu.

Ničivá fluktuácia

Z tisícsto pracovných pozícií ruší Ecco po deviatich rokoch pôsobenia na Slovensku tretinu. Z firmy, ktorá má materskú firmu v Dánsku, odíde približne 280 zamestnancov.

Dôvod, ktorý hlásajú vrcholoví manažéri firmy, znie mnohým paradoxne: fabrika má problém získať nových ľudí. Trochu jasnejšie je to s dodatkom, že v závode klesá kvalita výroby.

Martinský riaditeľ Poul Haugaard Petersen k tomu dodáva, že to neznamená, že by šéfovia boli nespokojní s individuálnymi pracovnými výkonmi. „Ale získať ľudí je na Slovensku veľmi ťažké,“ pripomína.

Na špecifickú prácu so strojmi na nastrekovanie podrážok treba každého nového pracovníka zaučiť, čo trvá najmenej tri mesiace. Pritom vôbec nie je isté, že ten potom vo fabrike zostane a firme sa vráti čas a peniaze, čo doňho investovala. To je kameň úrazu.

„Na to, aby sme získali 120 ľudí, sme ich minulý rok museli zaučiť 390. Fluktuácia dosiahla 24 percent,“ vyratúva P. H. Petersen. K tréningu nových pracovníkov treba prirátať aj výpadky pre práceneschopnosť, ktoré sú podľa neho v porovnaní s inými závodmi koncernu výrazne vyššie.

Preto chce Ecco presunúť ťažisko výroby z väčších sérií nesezónnych topánok pre svetový trh na výrobu menších sérií sezónnych artiklov hlavne pre európske trhy. Z doterajších šiestich strojov bude firma ďalej vyrábať len na štyroch a ročná kapacita klesne z 3,7 milióna párov na 2,8 milióna.

Riaditeľ razantne odmieta, že by dôvod prepúšťania bol koniec daňových prázdnin, ako to uviedli viaceré médiá. „To s tým nemá nič spoločné, veď podporu od štátu nevyužívame od roku 2005,“ hovorí.

Martinskému magistrátu sa nepáčilo, že sa o prepúšťaní dozvedel z médií. Okamžite reagoval vyhlásením, že preskúma zmluvu, ktorú so zahraničným investorom pri jeho príchode na Slovensko uzavrel.

Dôvod má byť 3,8 milióna korún za daň z nehnuteľnosti, ktoré firme odpustil, a tiež cena pozemkov, na ktorých spoločnosť fabriku postavila. Spolu majú rozlohu 85-tisíc štvorcových metrov. Ecco zaplatilo korunu za štvorcový meter. Suma podľa mesta nestačila ani na úhradu dane z prevodu nehnuteľnosti, ktorá bola viac ako 1,5 milióna korún a tú zaplatilo mesto.

No všetko trochu vychladlo. Martinský hovorca Jozef Petráš pripúšťa, že nič nenasvedčuje, že by firma podmienky zmluvy nejako porušila. V tej sa riešilo len to, že ak firma odíde, mesto bude mať na pozemok prednostné právo. No firma na Slovensku zostáva a počtom zamestnancov sa len vracia k úrovni spred troch rokov. Vtedy k približne ôsmim stovkám postupne prijali vyše tristo ďalších.

Podozrievavé odbory

Vysokú fluktuáciu uznáva ako problém aj Pavol Húšťava, predseda závodného výboru odborového zväzu textil, odev, koža vo fabrike. No nepovažuje to za dôvod na prepúšťanie. Podľa neho je čudné, že firma investovala do výrobnej linky a po pol roku ju zatvára.

On sám za redukciou kapacít vidí postupné presúvanie výroby do krajín s lacnou pracovnou silou. Firma od roku 1991 otvárala svoje závody a garbiarne v Indonézii, Thajsku a v Číne. Z Indie vozí materiály a zvršky. V Európe má koncern pobočky okrem Slovenska už len v Portugalsku a Dánsku.

V thajskej a čínskej fabrike platí ľuďom v priemere približne štvrtinu toho, čo na Slovensku. V Indonézii je to len 16 percent. Vo fabrikách na západ od Slovenska stojí pracovná sila výrazne viac. Až dvaapolnásobok slovenskej mzdy je to v Portugalsku.

Dáni sú priemerne drahší viac ako štyriapolkrát. No tam zamestnáva Ecco hlavne vývojárov a dizajnérov, na rozdiel od prevažne manuálnych pracovníkov, ktorí robia na Slovensku.

Napriek výhodnejšie pôsobiacim podmienkam, ktoré obuvnícky priemysel na Ďalekom východe ponúka, existuje podľa P. H. Petersena výhoda, ktorá v prípade Slovenska vyváži všetky nedostatky.

„Sme uprostred európskeho trhu, na ktorom predávame až dve tretiny produkcie,“ hovorí. Práve preto sa po pretrvávajúcich problémoch s nedostatkom pracovnej sily na Slovensku rozhodli Dáni túto svoju dcéru reštrukturalizovať tak, aby mohli naplno využiť výhodnú polohu závodu.

Firma chce na Slovensku postupne vyrábať menšie série sezónnych topánok určených pre Európu namiesto doterajších veľkých sérií nesezónnych topánok pre svetový trh. Práve vďaka polohe bude môcť rýchlejšie zareagovať na želanie zákazníka a dodávať mu topánky podľa jeho predstáv.

P. H. Petersen verí, že toto je cesta, ako prežiť. Produkovať malé množstvo drahších módnych alebo sezónnych topánok, ktoré presne zasiahnu vkus zákazníka. „Pritom musíme byť konkurencieschopní aj v kvalite a rýchlosti zásobovania trhu,“ vysvetľuje, prečo by bol presun výroby zo Slovenska nezmysel.

Za šťastný nepovažuje ani nápad vybudovať fabriku inde v Európe. Rumunsko má vraj už teraz podobné problémy ako Slovensko. Ukrajina podľa neho nevyhovuje infraštruktúrou, firemnou kultúrou ani kvalifikáciou. Skôr je z pohľadu nového závodu podľa neho perspektívne uvažovať o trhu USA, kde Eccu rastie predaj.

Keď je reč o Číňanoch, P. H. Petersen odmieta, že nie sú schopní konkurovať kvalitou. A dodáva, že hoci je systém vo fabrike Ecca v tejto ázijskej krajine a Martine rovnaký, tá slovenská nedokáže vyprodukovať tú istú kvalitu, akú dosiahnu v Číne.

Vládne automotive

Problém s nedostatkom pracovnej sily by bol v prípade spoločnosti Ecco prekvapujúci, keby nebola v martinskom regióne. Priemerná mzda v tejto slovenskej fabrike je v porovnaní s priemerom obuvníckeho priemyslu výrazne vyššia. Dvanásťtisícovú priemernú hrubú mzdu v odvetví Ecco prekračuje približne o tretinu. V tomto prípade zrejme ako motivácia nepostačí.

V okrese s klesajúcou nezamestnanosťou na úrovni 5,5 percenta čelí firma rozmáhajúcemu sa automobilovému priemyslu. V Martine susedí takmer bezprostredne so závodom Volkswagenu, v neďalekej Žiline sa usídlila Kia a v celom regióne je bohaté zastúpenie subodávateľov automobiliek.

Tí si môžu dovoliť zaplatiť ľuďom viac a pracovníci z neďalekej obuvníckej fabriky sa im podľa P. H. Petersena hodia. O tom svedčí aj fakt, že aj keď výpovede sa prepustených v skutočnosti dotknú až v máji, už teraz sa firmy z okolia hlásia, že majú o pracovníkov Ecca záujem.

Podľa P. Húšťavu dokonca začiatkom marca odišlo ešte pred uplynutím výpovednej lehoty približne 90 ľudí, ktorí smerovali do okolitých firiem. Napríklad do spoločnosti Trim Leader, ktorá vyrába autopoťahy v neďalekých Košťanoch nad Turcom.

Keď v Ilave zatváral fabriku švajčiarsky obuvnícky koncern Rieker, dôvody boli zreteľné na prvý pohľad. Vysoké náklady, strop produktivity a nedostatok ľudí sa odzrkadlili v závratnom – až 90-percentnom poklese zisku tamojšej dcéry Váh Obuv.

Jediným zákazníkom slovenského Ecca je jeho dánska matka a tá od slovenskej fabriky nakupuje topánky za transferové ceny. Preto finančné výsledky neodzrkadľujú situáciu na trhu. Napriek tomu je vidieť prepad aj na čistom zisku tejto firmy. Ten z minuloročných viac ako sto miliónov klesol o tri štvrtiny na necelých 25 miliónov korún.

Foto - Vlado Benko