Energetický sektor má za sebou prvý rok fungovania s novou vládou. Už nástup kabinetu Roberta Fica sa niesol v znamení dlhých a ostrých diskusií s firmami naprieč celým energetickým sektorom. No aj napriek avizovaným zásahom sa až také zásadné zmeny v energetike napokon nekonali. Pokusy o posilnenie vplyvu štátu na sektor prostredníctvom novely regulačného zákona napokon pribrzdil Brusel.

Cenou za to, že sa v princípe zachovalo existujúce prostredie, sú ústupky v oblasti cien pre domácnosti. Pri plyne i elektrine. Je preto otázne, či bude tento rok pre firmy až taký úspešný ako ten minulý

 Vláda bude, ak chce pomýšľať na zavedenie eura a zároveň rozbehnúť ambiciózne výdavky v iných oblastiach, výraznejšie tlačiť na ceny aj pre infláciu.

Ako to vyzeralo?

Energetika prešla významnými zmenami. Nielenže sa nastavili isté pravidlá fungovania s novou vládou či odstavil prvý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Z pohľadu spotrebiteľa sa aj zavŕšila liberalizácia trhu.

NEPREHLIADNITE:

• Kompletná ročenka TREND Top v priemysle 2007
• Najväčšie podniky sieťových odvetví SR

Pre energetikov bol uplynulý rok mimoriadne úspešný. Ich tržby medziročne vzrástli o viac ako štvrtinu na vyše 264 miliárd korún, príjemne prekvapil aj dosiahnutý zisk.

Hoci časť rastu odvetvového zisku akcionári firiem nikdy neuvidia. Do veľkej miery ho totiž treba pripísať účtovníckym kúzlam. Respektíve prehodnocovaniu majetku, ktoré so sebou priniesla privatizácia Slovenských elektrární. A vyčleňovanie časti majetku do štátom kontrolovaných firiem.

Len v štátom kontrolovanej akciovke Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) vďaka prehodnoteniu goodwillu poskočil zisk na viac ako tri miliardy korún. Tým sa stala jednou z top hráčov tohtoročného rebríčka. No reálne si prevádzkovateľ bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach zarobil ani nie 300 miliónov korún.

Najvýraznejšie zmeny zaznamenali Slovenské elektrárne. Nový vlastník, taliansky Enel po svojom príchode dokonca zrevidoval aj výsledky za rok 2005, keď ešte firmu plne kontroloval štát. A tak sa pôvodná strata 5,5 miliardy korún podľa medzinárodných štandardov prehĺbila na 10,8 miliardy.

Negatívny vplyv mali najmä položky, ktoré neboli premietnuté do výsledkov spoločnosti. Hlavne náklady na odstavovanie jadrových elektrární a nevýhodné kontrakty s niektorými veľkými odberateľmi. V kontexte tejto straty sa viac ako 1,4 miliardy zisku za minulý rok dá považovať za úspech.

Situácia na trhu

Po viac ako roku od nástupu vlády je už jasné, že sektor spoločnú reč s vládou nájde. Za cenu ústupkov v otázkach populistických opatrení, ako je zamrazenie rastu cien domácností či zavádzanie špeciálnych plynových taríf. Len Slovenské elektrárne svoj príspevok prostredníctvom zamrazenej ceny elektriny pre domácnosti na tento rok vyčíslili na 800 miliónov korún.

Rozdelením rozvodných energetických podnikov na osobitné firmy zastrešujúce distribúciu a firmy zastrešujúce obchod v polovici tohto roka sa na Slovensku v princípe dokončil Bruselom vyžadovaný unbundling sektora. A práve unbundling distribučných spoločností vytvorí pre vládu budúci rok priestor na príjmy pre štátny rozpočet. Distribučné spoločnosti si na vyplatenie účtovného zisku môžu pokojne požičať. Ich hodnota pritom vzrástla v priemere 2,7-násobne. Pre akcionárov to predstavuje mimoriadny zisk v miliardách korún.

Spolu s unbundlingom prebiehajúce otvorenie trhu s domácnosťami svoj efekt tak skoro neprinesie. Záujem dodávať elektrinu či plyn pre tento segment na Slovensku medzi inými ako doterajšími dodávateľmi je limitovaný ekonomikou. Náklady na obsluhu klienta s malými odbermi a vládou blokovanou maržou sú príliš vysoké.

Aj keď od polovice roka už majú aj privátni odberatelia zo zákona možnosť zmeniť svojho dodávateľa elektriny, ponuky pre tento segment zo strany obchodníkov neprišli. A vzhľadom na nízke marže a spotrebu domácností ani tak skoro neprídu.

Jadrové investície

Väčšie investície sa v tomto roku v energetickom sektore očakávať nedajú. V kuloároch sa síce skloňujú viaceré projekty, najmä paroplynových elektrární, no je otázne, koľko z nich sa nakoniec rozbehne. Projekt v Malženiciach čaká na svoju realizáciu už dlhý čas a je otázne, či nemecký E.ON začne – tak ako sľuboval – s jeho výstavbou ešte v tomto roku. Veľké otázniky visia aj nad ďalšími avizovanými väčšími projektmi, napríklad v Trebišove. A tak zatiaľ jediným väčším zdrojom, ktorý sa začal stavať, zostáva projekt paroplynovej elektrárne skupiny Slovintegra v Leviciach.

Aj preto sa dá očakávať, že najväčšou investíciou aj v budúcom roku zostane momentálne pripravovaná dostavba 3. a 4. bloku elektrárne v Mochovciach. Politikmi toľko skloňovaná výstavba ďalších jadrových blokov bude musieť pravdepodobne počkať na dokončenie tohto projektu. Investor, či už Enel alebo ďalšie nadnárodné koncerny, ktoré premiérovi prikývli na tento zámer, totiž na Slovensku kapacity na súbežnú výstavbu s Mochovcami nenájde.

V letargii je tento rok najmä malá energetika. Niežeby investori projekty obnoviteľných zdrojov nepripravovali. Dostatočne atraktívne podmienky im štát pripravil už cez vyššie výkupné ceny, ktoré niekoľkonásobne prekračujú cenu bežnú na trhu.

Len veterných parkov sa aj vďaka tomu na Slovensku pripravuje štyrikrát viac, ako dokáže tunajšia elektrická sieť technicky zvládnuť. No aj v prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla, predovšetkým z bioplynu, pracujú investori na viacerých projektoch. Väčšina z nich čaká na nové kolo rozdávania eurofondov začiatkom budúceho roka.

Plynári ťahali

Slovenský plynárenský priemysel má za sebou rok zmien. Práve v polovici minulého roka firma uskutočnila Európskou komisiou požadovaný a povinný právny unbundling. V rámci neho právne odčlenila prepravné a distribučné činnosti od obchodu.

Okrem materskej akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pôsobia na slovenskom plynárenskom trhu od polovice minulého roka aj akciové spoločnosti SPP – preprava a SPP – distribúcia.

Od právneho unbundlingu si komisia sľubuje posilnenie transparentnosti v celom energetickom sektore a tiež uľahčenie prístupu tretích strán do plynárenských sietí. V slovenskom plynárenskom sektore zatiaľ dominantného hráča žiadny významnejší konkurent nevyzval.

Plynári sa napriek zmenám na minulý rok aspoň z finančného hľadiska sťažovať nemôžu. Podľa medzinárodných účtovných štandardov zarobil SPP v čistom 24 mi­liárd korún, čo znamená medziročný nárast o 3,6 miliardy korún. Celá skupina podnikov okolo SPP si za minulý rok zapísala konsolidovaný čistý zisk viac ako 25 miliárd korún.

Predstavitelia firmy priznávajú, že pod zlepšené hospodárske výsledky sa podpísalo právne rozdelenie firmy a vyšší finančný zisk. Ten vzrástol v porovnaní s rokom 2005 o viac ako šesť miliárd korún.

Kým v oblasti ziskovosti sa plynárom opäť darilo, pri predaji sú z roka na rok menej úspešní. Dominantný slovenský plynárenský hráč nakúpil od ruského plynárenského monopolistu 6,5 miliardy kubických metrov plynu. Sám vyťažil asi sto miliónov kubických metrov.

Celkový predaj vo všetkých kategóriách pritom klesol na 6,28 miliardy kubických metrov. Rok pred tým to bolo ešte 6,32 miliardy kubických metrov. V porovnaní s rokom 2002 je to dokonca pokles o 825 miliónov kubických metrov.

Pokles predaja zdôvodňujú plynári racionalizačnými opatreniami spotrebiteľov, ako aj teplejšou zimou, keď bola spotreba domácností nižšia. V kategóriách mimo domácností – veľkoodber a maloodber – zaznamenal SPP mierny nárast predaja zemného plynu. V každej kategórii mal medziročne viac klientov.

Napriek poklesu predaja a prepravy plynu podnik medziročne zvýšil tržby o viac ako deväť miliárd na 93,3 miliardy korún. V konsolidovaných výsledkoch je nárast tržieb ešte silnejší. Tu si skupina SPP medziročne zvýšila skóre o takmer 12 miliárd korún na 98,8 miliardy korún.

V dôsledku právneho rozdelenia SPP prezentoval prvýkrát hospodárske výsledky aj za prepravné a distribučné aktivity. Distribučná dcéra dosiahla podľa slovenských účtovných štandardov čistý zisk za druhý polrok minulého roka 2,5 miliardy korún. Prepravná dcéra si pripísala za to isté obdobie čisté plus 3,8 miliardy korún.

Medziročne slabšie výkony prezentovali plynári aj v oblasti prepravy zemného plynu. V dôsledku rusko-ukrajinskej plynárenskej krízy zo začiatku minulého roka, ako aj teplejšej zimy klesli o 7,5 miliardy kubických metrov na 73,8 miliardy kubických metrov.

Dividendy

Valné zhromaždenie SPP rozhodlo, že celý minuloročný zisk vo výške 24 miliárd korún rozdelí medzi akcionárov. Z tejto sumy si tak štát ako 51--percentný akcionár vezme takmer dvanásť a štvrť miliardy korún. Zvyšok poputuje zahraničným akcionárom E.ON Ruhrgas a Gaz de France. To však nie je všetko. Ministerstvo hospodárstva vytiahlo z firmy ďalších 16 miliárd korún mimoriadnych dividend.

Materiál, ktorým minister Ľubomír Jahnátek na vláde zdôvodňoval vyplatenie dividend, je utajený. Z SPP si tak akcionári vybrali celkovo 40 miliárd korún, ktoré držal podnik na svojich účtoch. Minister hospodárstva Ľ. Jahnátek pre agentúru SITA zdôraznil, že vyplatenie týchto mimoriadnych dividend sa nedotkne nákladovej položky SPP.

„Vzhľadom na vynikajúce ceny, za ktoré predáva SPP na Slovensku plyn, má spoločnosť dostatok finančných prostriedkov,“ povedal minister. Dividendy pre štát sa podľa ministra hospodárstva použijú na vykrytie dlhovej služby Slovenska.

Podľa informácií TRENDU si na vyplácanie dividend ani mimoriadnych dividend plynári požičiavať nemuseli. V dôsledku precenenia aktív má firma k dispozícii ešte ďalšie desiatky miliárd korún účtovného zisku.

Plynári dali vláde aj ďalší darček. Ústupok pri zavedení špeciálnej seniorskej plynárenskej tarify. Tá platí pre zhruba 200-tisíc klientov SPP starších ako 65 rokov. Po dohode s vládou im plynári ponúkli zľavu 50 korún mesačne. Platí pre seniorov v odberateľských kategóriách D2 a D3. Dokopy môže toto sociálne opatrenie vyjsť na 120 miliónov korún ročne. Do tejto sumy nie sú započítané administratívne náklady.

Celú byrokraciu okolo zľavneného plynu má na starosti SPP. Hovorkyňa plynárov Dana Kršáková zdôvodňovala zľavy v tarifách D2 a D3 tým, že pri najnižšej tarife D1 by pokrývala zľava väčšinu nákladov. V najvyššej tarife je zasa podľa nej nepravdepodobné, že by ju využívali sociálne slabšie skupiny.

Otvára sa trh

Liberalizácia energetického sektora prinesie slovenským domácnostiam málo možností, ako prestupom medzi jednotlivými dodávateľmi znížiť náklady. Hlavne v oblasti predaja plynu. No podnikanie v sektore sa môže výrazne uľahčiť. Ako dobrý príklad poslúži paroplynový cyklus v Leviciach.

Investičnej spoločnosti Slovintegra, ktorá patrí skupine podnikateľov okolo Slavomíra Hatinu, štát umožnil napojiť sa priamo na tranzitný plynovod vlastnou rúrou. Levický paroplyn tak ušetrí nemalé náklady vyplývajúce z distribučných poplatkov.

V energetických kuloároch sa objavili informácie, že možnosť napojiť sa priamo na tranzitný plynovod zvažuje viacero podnikateľov. Najväčšie šance majú firmy, ktoré sú v blízkosti tranzitných rúr, čo by znamenalo ešte znesiteľné náklady na výstavbu vlastnej rúry.

Paradoxne na takéto otváranie trhu môžu doplatiť tí najmenší spotrebitelia – domácnosti. SPP tvrdí, že náklady na prevádzku siete sú stále rovnaké a čím menej odberateľov zostane v distribučnej sieti, tým vyšší bude ich podiel na fixných nákladoch. SPP využíva pri cenotvorbe takzvaný systém poštovej známky.

Odberatelia z rôznych odberných skupín od domácností až po väčšie podniky platia za distribúciu rovnaké ceny bez ohľadu na vzdialenosť od tranzitného plynovodu. No SPP minulý rok vyhlásil, že ak štát umožní firmám obchádzanie distribučnej siete, nemôže vylúčiť prehodnotenie cenotvorby.

Geoterm stále živý

V polovici minulého mesiaca SPP informoval o rokovaniach s islandskou spoločnosťou Enex o spolupráci pri realizácii projektu využitia geotermálnej energie. Ide o desaťročný projekt na využitie geotermálnej energie Košickej kotliny na vykurovanie Košíc. Podľa plánov by dodávka tepla z tohto zdroja mohla byť od roku 2009 či 2010.

Termálne teplo by mala v Košiciach rozvádzať mestská tepláreň TEKO. Podľa informácií TRENDU firma už avizovala, že za pustenie tepla do košickej rozvodnej siete by rada videla zhruba tretinový podiel v celkovom projekte.

SPP investoval do projektu termálneho vykurovania zhruba štyristo miliónov korún. Na jeho dokončenie treba ešte zhruba ďalšie dve miliardy korún.

Nie až taký úspešný rok majú za sebou dodávatelia tepla. Nepodarilo sa im udržať či zvýšiť tržby ani zisk. Len niečo viac ako 1,1 miliardy korún, ktoré rozdelia svojim akcionárom, znamená medziročne pokles o takmer polovicu.

Dôvodom sú najmä teplé zimy, ale aj klesajúca spotreba tepla v dôsledku zatepľovania slovenských sídlisk. Výrobcom a dodávateľom tepla sa takisto ešte nepodarilo otvoriť z ich pohľadu najcitlivejšiu otázku – výšku zisku. Zatiaľ nič nenasvedčuje, že by sa systém, keď majú maximálny zisk na jednotku tepla limitovaný na 25 korún, mal meniť. Vo veľa prípadoch sa tak dostávajú dodávatelia na zisk nižší ako päť percent.

Aj výrobcov tepla budúci rok čakajú investície. Obnoviteľné zdroje, predovšetkým drevná biomasa, získavajú čoraz viac na popularite aj v tomto segmente. Predovšetkým pre komunálom kontrolované firmy z oblasti tepelného hospodárstva otvárajú eurofondy možnosť, ako lacno vymeniť staré technológie za nové. Dodávatelia technológií avizujú, že záujem o nové zariadenia je, no čaká sa na nábeh dotácií z Bruselu začiatkom budúceho roka.

Aj napriek tomu sa predpokladá, že energetikom sa bude dariť aj v tomto roku. Spotreba energií ide s rastúcou priemyselnou produkciou automaticky hore. A v prípade elektroenergetiky už prvé aukcie Slovenských elektrární začiatkom leta naznačili trend rastu cien elektriny v budúcom roku. Hoci sa očakáva opäť ústupok energetikov sociálnej politike vlády v oblasti cien pre domácnosti, firemný trh má tendencie energetický sektor opäť potiahnuť k slušným výsledkom.

Foto - Ivan Fleischer