Slovenská energetika prestáva byť doménou veľkých podnikov pod kontrolou štátu a nadnárodných hráčov.

Čoraz viac sa o ňu zaujímajú domáce finančné skupiny, ktoré vyrástli na obchodoch s akciami, ozdravovaní priemyslu, realitách a biznise s pohľadávkami.

Rozmýšľajú, že časť zarobených peňazí nasmerujú do energetických zdrojov. Vidia, že po uzavretí bohunickej jadrovej elektrárne V1 v energetických kapacitách Slovenska vznikne diera.

O jej vyplnenie sa síce bude starať najmä nový majiteľ Slovenských elektrární, taliansky Enel, no príležitosť cítia aj noví domáci hráči. Popri výpadku V1 im hrá do karát stúpajúca spotreba energií ťahaná rastom domáceho priemyslu.

A tiež nárast cien. Okrem toho, štát dotáciami, daňovými úľavami či vyššími výkupnými cenami podporuje nábeh obnoviteľných zdrojov energií z vetra a biomasy.

Väčšia konkurencia vo výrobe elektriny by mala, aspoň podľa ekonomických poučiek, priniesť tlak na ceny.

Lenže obnoviteľné zdroje sú ešte stále drahšie ako klasické. A ani nové plynové či uhoľné elektrárne nebudú cenu sťahovať nadol.

Napokon, elektrina z uzatváraných bohunických blokov je zo všetkých najlacnejšia. Suma sumárum, aká bude cena elektriny pre podniky a bežných spotrebiteľov napríklad o dva roky, to si na sto percent netrúfne povedať nikto.

Investičný riaditeľ private equity skupiny Penta Vladimír Brodňan hovorí, že noví investori nejdú do energetiky za vopred garantovaným ziskom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž určuje pevné ceny len firmám podnikajúcim v rozvode energií.

Na druhej strane, návrh novely zákona o regulácii naznačuje snahu vlády zmeniť to. Kompetencie úradu by sa mali rozšíriť na reguláciu cien elektriny – komodity. Práve možnosť úradu takto zasahovať do liberalizovaného trhu môže investorov zneisťovať a odraďovať.

Od plynu po biomasu

Investičné zámery slovenských finančných skupín sú naozaj široké. Penta, ktorá dávnejšie od štátu odkúpila bratislavský Paroplynový cyklus, zvažuje investície do ďalších zdrojov tohto typu.

Uvažuje tiež o veterných parkoch a závode na bioetanol do motorových palív. J&T Finance Group sa zasa pripravuje na výstavbu tepelných uhoľných elektrární. A takisto premýšľa o paroplynoch.

Zdroje na plyn lákajú i Slovintegru, ktorá patrí podnikateľom okolo bývalého spolumajiteľa rafinérie Slovnaft Slavomíra Hatinu. Prvý výsledok je už na svete. Koncom leta Slovintegra začala pri Leviciach budovať paroplyn za zhruba dve miliardy korún.

No a skupina Slavia Capital či ľudia okolo bývalého štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Jána Sabola chcú podnikať vo výrobe motorových biopalív z agrárnych plodín. Slavia zamýšľa z biomasy vyrábať aj elektrinu a teplo.

A slovenské finančné skupiny sa nechcú obmedzovať na domovskú krajinu. Investície do energetiky zvažujú v susediacich štátoch, láka ich rastúci dopyt na Balkáne a Ukrajine. Peniaze na rozvoj biznisu majú aj preto, že nová vláda Roberta Fica zastavila privatizáciu nákladnej železničnej dopravy, bratislavských letísk a zdravotníctva.

Lákadlá

Noví hráči v energetike sa môžu oprieť predovšetkým o rastúci dopyt slovenského priemyslu, ktorý ťahá širšia zostava zahraničných investorov.

Západoslovenská energetika, pôsobiaca v priemyselne najrozvinutejšej časti krajiny, od prelomu milénia eviduje, že spotreba väčších podnikov sa každoročne zvyšuje o dve až päť percent.

Naproti tomu spotreba menších podnikateľov a domácností rastie o jedno percento ročne. Obdobné skúsenosti má Východoslovenská energetika, i keď na východe je nárast nižší, lebo o tento región majú investori v priemysle menší záujem.

A napokon, Stredoslovenská energetika bude žilinskej automobilke Kia po plnom nábehu výroby dodávať 150 až 200 GWh elektriny ročne. To je takmer jedno percento celoročnej produkcie Slovenských elektrární.

Elektrina nie je tovar, o ktorý môže trh stratiť záujem. Jej spotreba bude rásť. Navyše po tom, čo štát na prelome milénia odstúpil od umelého udržiavania cien pod úrovňami reálnych výrobných nákladov, energie sú drahšie. Iste, ceny neporastú donekonečna.

„Raz sa to skončí, ale energetika bude stále atraktívna,“ hovorí V. Brodňan. Podnikanie v tomto sektora má podľa neho väčšiu perspektívu ako napríklad odevná výroba, atakovaná konkurentmi z Ázie.

Ceny elektriny pri niektorých zdrojoch môžu podľa neho klesnúť, lebo technológie sa stále zdokonaľujú. Napríklad súčasné slnečné kolektory sú výkonnejšie a lacnejšie ako pred pár rokmi.

Barličky

S výpomocami štátu, ktoré vopred zabezpečujú životaschopnosť investície, môžu investori rátať pri rozvoji obnoviteľných zdrojov. Tie síce znižujú závislosť Slovenska od dovozov fosílnych palív z Ruska, no sú drahšie ako klasické zdroje.

Regulačný úrad tak pre „zelenú“ elektrinu vyhlasuje vyššie výkupné ceny. Ekologický prístup k energiám v konečnom dôsledku z vlastného vrecka doplatí spotrebiteľ.

Drahý a štátom podporovaný biznis láka. Vlani boli na Slovensku len tri veterné parky, v súčasnosti je rezort životného prostredia novými žiadosťami doslova zaplavený. Množstvo vrtúľ chce stavať slovenská firma Green Energy Slovakia a tiež rakúske spoločnosti Nawitas a Bewag.

Len na západnom Slovensku požiadali investori o povolenia na výstavbu parkov s kapacitou viac ako 1 500 MW, čo je výkon takmer celej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Investície do elektriny z vetra zvažuje na Slovensku aj Penta. Posudzuje ponuku na spoluúčasť v jednom projekte veterného parku. Investícia by mala dosiahnuť štyri miliardy korún.

No práve vysoká miera podpory štátu Pentu zneisťuje. Slovenský regulačný úrad stanovuje rozvodným podnikom pri výkupe veternej energie jednu z najvyšších cien v Európe. Je to najväčšia príležitosť, ale aj najväčšie riziko biznisu. „Štát môže raz od podpory odstúpiť,“ upozorňuje V. Brodňan.

Slavia Capital už mimoriadne výpomoci z verejných zdrojov využila. Vo svojej firme Energy Snina, ktorú získala zo skrachovaného strojárskeho podniku Vihorlat, investuje vyše 150 miliónov korún do nového kotla na biomasu.

Takmer dve tretiny pokryje z eurofondov. „Bez podpôr by sme investíciu nerozbehli,“ dodáva podpredseda Predstavenstva Slavie Capital Viktor Levkanič. Pozitívom projektu je, že pre odberateľov bude teplo z bio-masy lacnejšie, ako keby sa vyrábalo zo zemného plynu.

Okrem otázky, či sa zachová podpora štátu pre obnoviteľné zdroje, noví hráči medzi ďalšie riziká energetiky zaraďujú uvažované zavedenie ekologických daní na výrobné zdroje. Tlak novej vlády na ceny energií finanční investori až tak citlivo nevnímajú.

„Na verejnosti síce politici hovoria o nutnosti znižovať ceny, ale nadradená je legislatíva EÚ. A tá vláde reálne nedovolí diktovať cenotvorbu,“ mieni V. Brodňan. Podľa V. Levkaniča síce vláda zásahom do liberalizovaného trhu bude ohrozovať úspech nových investícií, ale vníma to ako krátkodobú záležitosť.

Penta, Slavia...

Penta sa chce po skúsenosti v bratislavskom paroplyne, ktorý vlani vygeneroval zisk po zdanení takmer 1,3 miliardy korún, pevnejšie uchytiť nielen v slovenskej energetike, ale o investíciách uvažuje aj na Ukrajine, v Česku, Rusku, Poľsku, na Balkáne a v Turecku.

„Energetiku berieme prioritnejšie ako iné oblasti priemyslu. Naším prvoradým cieľom je akvizícia existujúcich podnikov, v ktorých vidíme príležitosť budúceho rastu,“ hovorí V. Brodňan.

No dodáva, že sa môže uvažovať aj o výstavbe novej tepelnej elektrárne, najmä ak nebude možné vo vyhliadnutom regióne nadobudnúť existujúci zdroj. Pravda, na takýto projekt treba niekoľko desiatok miliárd korún, ktoré by Penta mohla získať v konzorciu s ďalším silným partnerom.

Pokiaľ ide o investíciu Penty do ďalšieho paroplynu, nemala by ostať na Slovensku. Dôvod? Pridrahý zemný plyn. V. Brodňan hovorí, že Slovenský plynárenský priemysel má síce ceny plynu porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami, no vyššie prepravné a distribučné poplatky spôsobujú, že v konečnom dôsledku je drahší.

Výstavba paroplynov na Slovensku je preto rizikovejšia. „Paroplynov je po celej Európe veľa, a tak je pre nás výhodnejšie kúpiť niektorý v cudzine, ako stavať nový na Slovensku,“ dodáva V. Brodňan.

Slavia Capital sa chce vo výrobe elektriny a tepla zamerať najmä na využitie energetických plodín. Po kotloch na biomasu v sninskej Energy majú nasledovať ďalšie podobné projekty.

Nielen na Slovensku, ale aj v Česku, na Balkáne a Ukrajine. Slavia nepracuje len na vybudovaní či kúpe nových energetických zdrojov, investovať chce i do pestovania biomasy. „Takto si lepšie zabezpečíme suroviny. Máme rozbehnuté investície do lesných porastov a porastov agrárnych plodín,“ konštatuje V. Levkanič.

…J&T a distribučky

Skupina J&T začala v energetike podnikať po odkúpení českého obchodníka s energiami United Energy. Prostredníctvom neho začala obsluhovať zákazníkov na Slovensku.

Teraz zvažuje výstavbu viacerých uhoľných elektrární s výkonom od 150 do 300 MW. „Pevne verím, že už budúci rok budeme na Slovensku rozbiehať aspoň jeden takýto projekt,“ hovorí D. Křetinský. Investíciu do jednej uhoľnej elektrárne odhaduje na sedem miliárd korún.

J&T pritom nechce nové elektrárne stavať na odbere slovenského hnedého uhlia. To je drahé a aj Slovenské elektrárne ho spaľujú len vďaka štátnym dotáciám. J&T počíta s dovozom čierneho uhlia. „V jednotlivých uvažovaných lokalitách môžeme rátať s možnosťou voľby medzi viacerými dodávateľmi z Česka, Poľska, Ruska či Ukrajiny,“ hovorí D. Křetinský.

V J&T uvažujú aj o výstavbe nových paroplynov. Energetický sektor v Česku i na Slovensku chápe skupina ako strategickú záležitosť. „Chceme v energetike podnikať dlhodobo. Samozrejme, jedného dňa príde čas, keď časť energetiky alebo celok predáme,“ dodáva D. Křetinský.

O tom, že investície do energetických zdrojov sú v kurze, svedčia plány tuzemských rozvodných podnikov, ktoré sa doteraz zaoberali rozvodom elektriny. Stredoslovenská energetika, ovládaná Electricité de France, zvažuje investície do malých vodných elektrární a biomasy.

Možnosť vybudovania vlastných, i keď nespresnených zdrojov, potvrdzujú aj východoslovenskí energetici zo skupiny RWE a Západoslovenská energetika patriaca koncernu E.ON. Ten navyše stále posudzuje výhodnosť investície do nového paroplynu v Malženiciach pri Trnave za desať miliárd korún.

Foto – Andrej Balco

Ilustračné foto – Vlado Benko