Slovenský plynárenský priemysel (SPP), a.s., Bratislava očakáva príchod konkurentov na trh. Podľa novej plynárenskej direktívy EÚ, ktorá sa stáva záväznou aj pre Slovensko, sa majú národné trhy jednotlivých členských štátov pre odberateľov plynu z priemyselnej sféry úplne otvoriť už od polovice roka 2004.

„Pre SPP je to výzva. Preto sa pripravuje na nové prostredie a prechádza reštrukturalizáciou s cieľom vytvoriť spoločnosť orientovanú na zákazníka,“ vysvetľuje hlavnú príčinu zmien v SPP člen predstavenstva spoločnosti za nemecký Ruhrgas Ulrich Schöler.

Dividendové hody

Noví akcionári, Gaz de France (GdF) a Ruhrgas, hneď po svojom manažérskom vstupe do SPP v polovici roku 2002 zaviedli nové pravidlá riadenia podniku a začali pripravovať zásadnú reštrukturalizáciu. „Bola zadefinovaná nová štruktúra podniku, ktorá do našej činnosti vnesie väčšiu transparentnosť a efektivitu,“ zdôrazňuje Philippe Boucly, predseda Predstavenstva SPP za GdF.

Nové divízne usporiadanie podľa činností končí éru odštepných závodov. Vedenie SPP za zbavilo viacerých neziskových dcér. Úspory sa podarilo dosiahnuť aj v nákladoch, najmä však v hlavnej položke – nakúpenom plyne.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
• Konkurenčné výhody určia zahraniční investori (Komentár)
• Priemyselná mapa Slovenska sa znova prekreslí
• Drahšie energie odkryli skutočné rozdiely v efektívnosti
• Väčšina výrob čelí poklesu pridanej hodnoty
• Najväčšie energetické podniky v SR

Výhodné nákupné podmienky v podobe pozitívneho vývoja kurzu koruny k doláru a stabilizácie cien ropy (a z nej odvodenej nákupnej ceny plynu) spolu so zvýšením predajných cien plynu na výrobnú spotrebu začiatkom minulého roka sa odrazili na prevádzkovom hospodárení. Výsledok – hrubý zisk sa medziročne takmer zdvojnásobil na rekordných 12,6 miliardy korún.

Hneď prvý rok po vstupe do SPP si tak GdF aj Ruhrgas mohli odniesť prvé dividendy 3,7 miliardy korún z celkového čistého profitu 8,7 mld. Sk. Takmer štyri miliardy získal štát. Na porovnanie – za rok 2001, keď SPP fungoval ešte ako štátny podnik, si štát prostredníctvom osobitného odvodu do štátneho rozpočtu zo spoločnosti vybral 4,2 mld. Sk. Čistý zisk vtedy dosiahol 404 mil. Sk.

V tomto roku sa akcionári môžu tešiť na nový rekordný výsledok. Zásadnou mierou k nemu prispeje rast regulovaných cien plynu. Noví vlastníci však odmietajú pozitívny vývoj naznačiť v zverejnení polročných výsledkov, ako bolo doterajšou praxou SPP.

Tranzit klesá

Opačný trend ako hospodárske výsledky mal aj v roku 2002 vývoj objemu tranzitu ruského zemného plynu cez plynovodnú sieť SPP do krajín západnej a južnej Európy. Objem prepravovaného plynu tak pokračoval v poklese, ktorý začal v roku 2000. Od maxima 83,4 miliardy kubických metrov v roku 1999 vlani skončil na 65 miliardách kubíkov.

Podľa U. Schölera tento vývoj spôsobilo sprevádzkovanie nového tranzitného plynovodu, ktorý smeruje z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka a je známy pod názvom Jamal-Európa. Prepravná kapacita jeho prvej vetvy sa postupne má zvýšiť na zhruba 30 mld. kubických metrov ročne. „Z dlhodobého hľadiska predpokladáme nárast dopytu po plyne z východných zdrojov, čo predstavuje dobrú perspektívu aj pre SPP,“ tvrdí optimisticky U. Schöler.

Pre budúcnosť významného biznisu SPP bude zásadný význam mať doriešenie sporov o tranzit plynu medzi Ukrajinou a Ruskom. Vytvorenie spoločného rusko-ukrajinského konzorcia na spravovanie ukrajinskej tranzitnej siete, ku ktorému by sa mal pripojiť aj Ruhrgas a ďalšie západoeurópske plynárenské spoločnosti nakupujúce plyn od ruského koncernu Gazprom, vytvára podmienky na ďalší nárast tranzitu ruského plynu do Európy cez Ukrajinu, a teda aj cez SR.

Od starej Nafty...

Do druhého roku zmien vstúpila aj skupina okolo Nafty, a.s., Gbely. Jej reštrukturalizáciu takisto riadia GdF a Ruhrgas, keďže SPP je majoritný akcionár Nafty. Jedným z prvých kľúčových rozhodnutí bolo zrušenie pôvodných plánov na rozsiahle zvyšovanie ťažby uhľovodíkov.

Nafta pritom pôvodne predpokladala, že do roku 2006 zdvojnásobí ročnú ťažbu zemného plynu až na 400 miliónov kubíkov. Po analýze však nové vedenie zistilo, že pri zvyšovaní ťažby by terajšie zásoby postačovali len na päť rokov. „Pre nás nebude ťažiskové zvyšovanie ťažby, ale zameriame sa na rast efektívnosti tejto činnosti,“ povedal pre TASR člen Predstavenstva Nafty za GdF Alain Rossignol.

Ešte do konca roka 2002 noví štatutári stihli zreálniť účtovníctvo. Namiesto plánovaného zisku okolo pol miliardy korún tak materská spoločnosť zaknihovala stratu 121 mil. Sk.

Tú spôsobili opravné položky – na rozostavané, ale dosiaľ nedokončené zásobníky, na tvorbu rezerv na environmentálne škody či na investície z čias, keď firmu kontrolovala Druhá obchodná, a.s., Bratislava. Účtovne sa zlikvidovali aj otvorené pohľadávky ku kazašskej dcére Anaco.

Prvý polrok 2003 už priniesol medziročné zdvojnásobenie zisku na pol miliardy korún, prevádzkové hospodárenie ho však nepotiahlo. Pokles operatívneho zisku na polovicu kompenzoval pozitívny obrat vo finančnom hospodárení.

Celkové výkony spoločnosti sa medziročne znížili o 13 % na 1,495 miliardy korún. Pokles odráža útlmové zámery nových vlastníkov v ťažbe plynu.

Pre Naftu tak najdôležitejším biznisom ostáva podzemné uskladňovanie zemného plynu. Celkové skladovacie kapacity zásobníkov dosahujú takmer dve miliardy kubíkov. Najväčším zákazníkom je SPP s dlhodobo nakontrahovanými 1,2 miliardy.

Druhým je český Transgas, zvyšná štvrťmiliarda je rezervovaná už dva roky pre nemecký RWE Gas, ktorý však doteraz nedokázal žiaden plyn v Nafte uskladniť. Nemci vlastnia 40 percent akcií Nafty Gbely, SPP 56 %, zvyšok patrí malým akcionárom. Manažérsky však Naftu, rovnako ako SPP, ovládajú GdF a Ruhrgas.

...k novej Nafte

Po vyčistení účtovníctva dôjde v tomto roku k organizačnej reštrukturalizácii. Pod skupinu vlani patrilo celkovo 21 spoločností, ktoré zamestnávali okolo 1 800 ľudí.

V samej materskej spoločnosti pritom pracovalo 206 zamestnancov. Prakticky až desať firiem zo skupiny však dlhodobo vykazovalo stratu alebo nefungovalo vôbec.

Od januára budúceho roka sa Nafta, podobne ako SPP, predstaví v divizionálnom usporiadaní. Z firmy sa odčlenia všetky aktivity, ktoré nesúvisia s jej dvoma budúcimi hlavnými činnosťami – podzemným skladovaním zemného plynu a prieskumom a ťažbou uhľovodíkov.

Tie vstúpia do novej Nafty, ktorá zahrnie súčasnú Naftu a jej dcéru Nafta Gas. Príslušný corebiznis si zoberie aj z firiem Nafta Záhorie a Nafta Východ.

Ich následným zlúčením vznikne a.s. Slovenská vrtná spoločnosť (SVS). Bude vykonávať činnosti zamerané na vrty a podzemné opravy sond. V záverečnej fáze plánuje Nafta SVS aj dcéru Nafta Stroj predať.

Foto – Miro Nôta