Veľká šanca na zveľaďovanie majetku. Tak vníma krízu jeden z pätice spolumajiteľov private equity skupiny Penta Jaroslav Haščák. Chce zarábať viac ako pred ňou. Dakedy Pente stačilo, ak svoje investície zhodnotila ročne o štvrtinu. Teraz chce najmenej polovicu.

Vnímali ste už skôr, že kríza prichádza? Pripravovali ste sa na ňu?

Jej možným nástupom sme sa začali zaoberať na konci roku 2006. Už vtedy sme si uvedomovali riziká pádu búrz, zrútenia trhu poskytovania úverov i hypotekárneho trhu. Šéf odboru investičných rizík v Pente, náš kľúčový človek pre vyhodnocovanie rizík začal hovoriť, že máme byť pri nových akvizíciách opatrní. A že by sme sa mali viac pozrieť do vnútra už získaných podnikov. Či by sme niektoré nemali predať a nečakať na prípadné znehodnotenie. Jeho extrémna rada znela „všetko predajme, držme si veľkú hotovosť a čakajme na príležitosť na ovládnutie krízou oslabených firiem“. No nám spoluvlastníkom sa predstava predať a mať len hromadu peňazí v bankách nevidela. Môžem povedať, že všetko, čo sme kúpili za posledné tri roky, sme kúpili dobre. Nepodľahli sme vybičovanému rastu cien a platili sme len primerané ceny. Fakt je, že niektoré firmy sme naozaj mohli predať. No aj tak máme slušnú rezervu hotovosti na príležitosti, ktoré kríza prináša. Chceme a vieme rásť.

To, že teraz môžete rásť, považujete za výsledok predchádzajúcej opatrnosti?

Dbáme na prísne posúdenie všetkých rizík pred vstupom do biznisu. Chceme kupovať za primerané ceny, nie preplácať. Pri analýze podniku si projektujeme ich potenciálne výnosy a náklady na dlhé obdobie dopredu. Ako sú na trhu obchodované iné podobné firmy, je pre nás len doplňujúci faktor. Dnes máme v rukách zdravé portfólio firiem. Dôkaz je aj ústretovosť bánk. Len pred koncom vlaňajška nám konzorcium bánk dalo na rozširovanie nášho bratislavského paroplynu úver skoro 200 miliónov eur.

Zrejme ste spokojní s tým, že ste pred časom skončili s jednoduchými burzovými špekuláciami.

Na investovaní do verejne obchodovaných spoločností sme začínali pred pätnástimi rokmi. Ale neskôr nám prekážalo, že keď niekde máte minoritné podiely, nemôžete reálne dohliadať na chod firmy. Iba pozeráte na vývoj cien akcií na trhu, nemáte ako ovplyvniť ich hodnotu. Kríza nám dala za pravdu. Už dávno sme si vyjasnili, že našou investičnou filozofiou je neinvestovať do niečoho, čo nemôžeme aktívne ovplyvňovať.

Mali ste v minulosti straty na burzách?

Našťastie všetko je to dávno za nami. Pred viac ako desiatimi rokmi sme stratili skoro 800 miliónov korún. Tri štvrtiny z toho tvorila ani nie priama strata ale nerealizovaný zisk z našich investícií do akcií Komerčnej banky. A štvrtina bola priama strata z „špekulácie“ na vývoj kurzu amerického dolára voči slovenskej korune. Bola to pre nás drahá lekcia ale poučili sme sa. Odvtedy sme na burzách neprerobili ani korunu.

Aké máte finančné rezervy na ďalší rast?

Na účtoch máme 250 miliónov eur vlastných peňazí. Ďalší zhruba rovnaký balík nám môžu k tomu požičať banky. Na nové investície tak môžeme dať dokopy okolo pol miliardy eur. Navyše rokujeme o predaji našej siete stávkových kancelárií Fortuna. Chceme tiež predať jednu z našich väčších spoločností.

Ktorú?

To zatiaľ konkretizovať nebudem. V oboch nastal čas na optimálne zhodnotenie. Výnos z predaja môžeme lepšie zhodnotiť v nových biznisoch. Dohromady by sme teda mohli mať na akvizície zhruba miliardu eur.

Z toho, čo hovoríte, vychádza, že kríza spôsobila minimálne to, že vám banky požičajú iba toľko zdrojov, koľko mate aj vy sami.

Časy keď banky vykryli úverom osemdesiat percent investície a investorom stačilo priložiť zostávajúcu pätinu, sú preč. Ale máme v porovnaní s inými firmami aj tak vysokú dôveru bánk. Dostali sme ten úver na paroplyn, na Digital park v developmente a teraz rokujeme o ďalších troch či štyroch nových.

Nerozmýšľate, že na financovanie vašich biznisov priberiete aj peniaze iných?

Na to, že by sme mohli Pentu preklopiť do pozície klasického private equity fondu, sme tu mali ponuky aj od londýnskych investorov. No spravovanie cudzích peňazí sme napokon odmietli. Dôvod bol, že si vážime svoju slobodu v rozhodovaní o našich investíciách. Ak by sme vytvorili klasický fond, o ich smerovaní by sme už nemohli rozhodovať len my. Preto nechceme manažovať peniaze cudzích ľudí. Sme dosť veľkí aj bez nich. Za minulý rok by naše aktíva mali dosiahnuť viac ako dve miliardy eur. Ak sa s niekým spájame, tak len na úrovni jednotlivých dealov.

A čo vaša Privatbanka. Tá vo väčšej miere neinvestuje vklady klientov do projektov Penty? Ako sa správajú teraz vaši klienti. Neznervózneli? Nevyberajú peniaze?

Nie. Naopak. Vklady stúpajú. A Privatbanka je na naše projekty naviazaná len vo veľmi malej miere. Z celkovej bilančnej sumy banky na úrovni zhruba pol miliardy eur je v našich projektoch len zhruba šesť miliónov eur. Pre nás je banka len jedným z našich biznisov a nie nosným nástrojom nášho financovania. No chceme ju ďalej rozširovať, začať by sme chceli v Česku, potom aj v Poľsku.

Do čoho chce teraz Penta investovať?

Požadovanú mieru ročného zhodnotenia našich investovaných peňazí sme zdvihli z 25 na 50 percent. Nie je to žiadna jalová predstava. Na stole máme reálne projekty s takýmto potenciálom rastu. I keď to so sebou, samozrejme, nesie vyššie riziká. Chceme ísť do krízou najpostihnutejších sektorov. V nich hľadáme firmy, ktoré sú perspektívne v tom, že na rozdiel od konkurencie budú mať šancu prežiť a budú vedieť rásť na jej úkor.

Takže stabilnejšie sektory vás teraz nezaujímajú?

Nevravím, že teraz úplne odmietame nové investície do sektorov, ako je energetika či zdravotníctvo, ktorých odbyt a tým aj finančné toky sa z ničoho nič nikdy nezastavia. Ale teraz chcú investovať do istoty všetci a veľmi sa dvíhajú ceny takýchto aktív. To nám nevyhovuje, lebo vysoké kúpne ceny znižujú potenciál ziskovosti. Jednoducho takéto projekty môžu v Pente ťažko súťažiť s tými, ktoré majú potenciál priniesť päťdesiatpercentný výnos.

Výrobcov okien teda vnímate ako zaujímavé investície v rizikových sektoroch?

Áno. Už vlani sme poľského výrobcu okien Okna Rabien kúpili preto, že má pri najlepšej kvalite najnižšie výrobné náklady v regióne a tak dokáže rásť. Aj vlani mu išli tržby hore, napriek tomu, že trhy v niektorých krajinách, v ktorých predáva, klesali. Ideme investovať do rozšírenia výroby. Teraz sme kúpili aj slovenského výrobcu Noves a obzeráme sa po ďalších. Chceme vytvoriť najväčšie stredoeurópske zoskupenie na produkciu okien.

Veríte, že predaj okien sa udrží, aj keď stavebníctvo zasahuje kríza veľmi razantne?

V čase veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia výstavba nových domov v Amerike klesla o zhruba 40 percent. Ale nikdy to nejde na nulu. To by sme sa mohli vrátiť do doby kamennej a o podnikaní sa vôbec baviť nemusíme. Odhadujem, že dôjde k priemernému poklesu trhov o 20 či 30 percent. Avšak firmy, ktoré budú vedieť obstáť na úkor konkurencie tým, že budú vedieť dodať porovnateľnú kvalitu za výrazne nižšie ceny, môžu naopak rásť. Lebo vedia vyrábať lacnejšie, lebo majú napríklad efektívnejšiu logistiku a lepšiu starostlivosť o zákazníka. O tom je podnikanie v čase klesajúceho trhu.

Nie je vaša expanzia do rizikovejších biznisov pasca? Nehrozí vám prehriatie, ktorému ste sa dlho vyhýbali?

Nie. Vrcholový orgán, ktorý rozhoduje o investíciách v Pente – investičná komisia, zložená nielen zo spolumajiteľov Penty, ale aj ďalších našich najskúsenejších ľudí, posúdi každý návrh na nový biznis i kúpu podniku. Je zložená tak, aby tam bol vyrovnaný počet dravých ľudí, ktorí idú po nových biznisoch, ale i konzervatívcov, čo vnímajú hlavne riziká s tým spojené. Možno to znie zvláštne, ale ak sa na to pozerám len ako podnikateľ, som šťastný, že tú krízu môžem zažiť a rozširovať svoj biznis novými akvizíciami.

Znie to zvláštne, lebo ľudí kríza naopak straší, vidia za ňou len stratu práce.

Áno, nepochybne. Ja dobre poznám túto skúsenosť z mojej rodiny, a to z čias, keď som zďaleka nebol v situácii, že by som mohol pomôcť. Neignorujem túto skutočnosť. Penta zamestnáva 25-tisíc ľudí a ja 14 hodín denne pracujem aj na tom, aby sme živobytie pre týchto ľudí zachovali. Ide to v ruka v ruke s úspechom Penty. V konečnom dôsledku bude z krízy profitovať aj konečný spotrebiteľ a zamestnanec. Na trhu zostanú len firmy, ktoré v ostrejšom konkurenčnom boji vedia ponúknuť tú istú kvalitu za nižšiu cenu a lepšiu starostlivosť o zákazníka. Za predchádzajúce roky rastu sa na trh dostalo veľa firiem, ktoré tam nemajú čo robiť. Trh potrebuje očistu.

Vy v žiadnej zo svojich firiem hromadné prepúšťanie nechystáte?

Nás kríza neprekvapila. My v našich firmách neustále racionalizujeme náklady.

Zobrala kríza už niečo aj z vášho osobného majetku? Nemali ste napríklad časť vlastných úspor predsa len aj v akciách na burze?

Nie. Pre mňa je investovanie na burze ruleta a nezúčastňujem sa na tom. Okrem podielu v Pente vlastním len byt a jeden pozemok. Nestratil som nič. Ale kríza má núti, aby som sa snažil podnikať ešte efektívnejšie ako doteraz. Snažíme sa šetriť.

Ako?

Napríklad hľadáme možné úspory v bežnej prevádzke. Ročne nás trebárs len prevádzka samotnej Penty, čo je niečo okolo 230 ľudí stojí vyše 20 miliónov eur. Hľadali sme rezervy a z tejto sumy sme ušetrili štvrtinu. To isté očakávame aj od našich portfóliových spoločností. No v žiadnom prípade nebudeme šetriť na tom, čo je kľúčové pre vytváranie hodnoty nášho biznisu. Aj preto neznižujeme ľuďom platy, iba sme v niektorých prípadoch načas odložili ich rast. Takisto nešetríme napríklad na starostlivosti o klientov v našich retailových spoločnostiach. Počet pobočiek v zdravotnej poisťovni Dôvera napríklad znižovať nebudeme.

Ako ste na tom s realitnými projektmi? Už ste niektoré pozastavili? Alebo budete dokonca predávať pozemky?

Nie, pozemky nepredávame. Bratislavský rozostavaný kancelársky projekt Digital park bez problémov dokončíme a je oň veľký záujem. K záveru vlaňajška sme s bankami sfinalizovali prefinancovanie projektu a o vopred dohodnutých nájomníkov tam neprichádzame. Jediné, čo sa mení, je, že sa snažia zjednávať nižšiu cenu nájomného. S drvivou väčšinou nájomníkov máme zmluvy aj na náš pripravovaný projekt v Lamači, teda pre veľkých predajcov nábytku či reťazce typu Hornbach.

A čo vaše bytové projekty?

My sme mali šťastie, že sme na bytoch začali pracovať neskôr a tak teraz nemáme nič rozostavané. Navyše sme vždy pristupovali konzervatívne k luxusnému segmentu na trhu s bytmi.

Pred pár rokmi ste vstúpili do biznisu s mäsom. Kúpili ste mäsokombináty na Slovensku i v Maďarsku. Nezhoršuje vám kríza tento biznis?

V mäse teraz vidíme najväčšiu výzvu v tom, aby sme dokázali udržať náš dobrý pomer kvality a ceny. V čase krízy ľudia určite začnú kupovať menej drahších potravín a budú vyhľadávať lacnejšie. To môže vytvoriť priestor pre menej kvalitných výrobcov. Pomer kvality a ceny si budeme vedieť udržať vďaka spojeniu viacerých väčších mäsokombinátov do jedného holdingu a úsporám nákladov, ktoré z toho vyplynú. S mäsom to bude tak, že kým my budeme počas krízy krvácať, iní budú z trhu odchádzať. Tak získame väčší priestor na ďalší rast.

Ďalší nový hráč slovenského mäsiarstva Eco-Invest vo svojich mäsokombinátoch prepúšťa. Ak by sa radšej rozhodol predať svoj biznis s mäsom, chceli by ste kúpiť jeho fabriky.

Aj keby sme chceli, pravdepodobne by nám to nedovolil slovenský Protimonopolný úrad.

Možno vy už na Slovensku ďalšie mäsokombináty ani nepotrebujete. Ale neobávate sa, že cez kúpu podnikov Eco-Investu sa môže dostať do slovenského mäsa nejaký veľký mäsiarsky koncern zo západnej Európy či Ameriky?

Teraz v čase krízy to nevidím ako reálnu možnosť. Všetci veľkí svetoví hráči si riešia svoje vlastné problémy, na našich trhoch budeme mať preto priestor dokázať, či vieme v mäsiarstve uspieť. Záujem strategických hráčov o tento región sa môže vrátiť o tri či štyri roky.

Dlhšie sa obzeráte po mäsokombinátoch v Česku. Údajne ste mali záujem aj o tie, čo patrili J&T a tak vás napokon zrejme nepotešilo, že J&T vložila všetky svoje priemyselné podniky do spoločného holdingu s českou skupinou PPF?

Áno rokovali sme, ale nedohodli sme sa na cene. No ešte nič nemusí byť uzavreté. K rokovaniam o ich mäsokombinátoch sa môžeme vrátiť.

Kupili ste aj poľskú predajnú sieť potravín Žabka či stávkovú kanceláriu Fortuna. Všetko biznisy, ktoré ľudia navštevujú denne a nerozhodujú sa v nich pri míňaní peňazí tak starostlivo ako keď majú dať desaťtisíce eur za auto či byt. Naozaj to tak je? Tešia vás tieto biznisy?

No v čase krízy dokonca ľudia chodia stávkovať do Fortuny ešte viac ako doteraz. Za vlaňajší rok firme vzrástli tržby o šesť percent Samých nás to prekvapilo. Retail nás veľmi baví a na to aby sme ho lepšie chápali a vedeli predpokladať čo spotrebiteľov láka, dávame veľa svojho času i peňazí.

Budete vedieť dať dokopy čadčianske AVC, ktoré vyrába súčiastky pre nákladné automobily a stavebné mechanizmy? A čo Novoker, keď predaj jeho obkladačiek asi tiež viazne?

Robíme všetko pre to, aby AVC i Novoker zotrvali na trhu. I keď mali vlastné problémy už pred naším vstupom aj pred krízou. Doteraz sú v strate. No nie sú to také straty, čo by výraznejšie narúšali celkový zisk Penty. Za vlaňajšok máme prevádzkový zisk zhruba 300 až 350 miliónov eur. Za posledné roky sme mali v portfóliu naozaj len jednu investíciu, na ktorej sme reálne prerobili.

Akú?

V menšom českom výrobcovi tlačiarenských strojov Adast sme nezvládli rozvoj biznisu. Nakoniec sme ho so stratou predali.

Vyvolávajú podobné maléry konflikty medzi partnermi skupiny?

Nie. Najviac ak tak nejaké podpichovanie. Najväčší problém firiem ako je AVC či Novoker nespočíva ani tak v ich stratovosti, ale skôr v tom, že sú v porovnaní s inými našimi investíciami príliš malé, no berú našim manažérom rovnako veľa času ako naše nosné a veľké biznisy – mäso, energetika, retailové projekty, reality či zdravotníctvo. Malé firmy sú dedičstvom nášho vývoja, keď sme si akvizície nevyberali až tak koncepčne ako teraz.

Zatvorená trenčianska Ozeta, ktorej areál ste nakoniec rozpredali, nebola podobný prípad?

O tej sme hneď vedeli, že textil bude problematický. No z konkurzu sme to dokázali kúpiť dosť lacno a tak bol tento projekt ziskový aj po jednoduchom rozpredaji majetku. Vždy keď ideme do nejakej investície, musíme vedieť, že ani ten najkrízovejší scenár nás nemôže vohnať do straty. Niekedy ideme s tými scenármi úplne do extrému a pre jednu investíciu je ich načrtnutých aj pár stoviek. Ale prináša to ovocie. Trebárs AVC. Len zopakujem, že pracujeme na záchrane tejto firmy. Ale časť aktív, ktoré nie sú kľúčové pre nosné podnikanie spoločnosti, sme so ziskom predali. Jednoducho nechceme hrať na náhodu.

Už dávnejšie ste vyhlásili, že chcete začať s biznisom aj v Rusku. No doteraz sa nič neudialo. Prečo?

Tento obrovský trh je pre nás stále zaujímavý. No zatiaľ sme tam nič nekúpili. Hoci sme posudzovali takmer päťdesiat možných akvizícii. Dôvodov je viacero, okrem iných tamojšie veľmi nespoľahlivé a netransparetné finančné údaje o firmách tiež to, že Rusi zo zotrvačnosti stále žiadajú za svoje aktíva extrémne vysoké ceny. No to sa práve aj nástupom krízy zmení.

Zotrváte v zdravotníctve napriek tomu, že terajšia vláda zakázala v zdravotnom poistení zisk?

Naša prítomnosť v sektore zdravotníctva je širšia. Napríklad v laboratóriách sa nám vynikajúco darí. Na Slovensku držíme pätinu trhu a úspešne tento biznis rozširujeme do Poľska, Rumunska či na Ukrajinu. V zdravotnej poisťovni Dôvera sme veľmi sklamaní, aké legislatívne zmeny sa okolo poistenia udiali. Za pôvodnými očakávaniami sme po vládnych zásahoch veľmi ďaleko. No aj tak za minulý rok bude mať Dôvera zisk zhruba 13 miliónov eur a žiadne omeškané platby za vystavené faktúry voči nám poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú. Ukazuje sa, že to vieme robiť oveľa efektívnejšie, ako to vie cez svoje poisťovne štát.

To, že ste už odišli zo siete záchranných služieb Falck bol naozaj len ojedinelý krok?

Spolu s dánskymi partnermi sme v podobe Falcku vybudovali špičkovú spoločnosť a Dáni nás tam chceli aj naďalej. No terajšia vláda má na naše pôsobenie v zdravotníctve taký názor ako má. A pretože štát bude v krátkej dobe prelicencovávať záchranky, nechceli sme byť Falcku na príťaž. Ale inak zdravotníctvo frontálne neopúšťame. Sme presvedčení, že prítomnosť silných súkromných investorov je vo verejnom zdravotníctve nevyhnutnosť. Teraz máme na stole rozpracovaných do dvadsať akvizícií v zdravotníctve v Rusku, Poľsku, Česku, Rumunsku i na Slovensku.

Prečo zotrváte v pozícii minoritného vlastníka v zdravotnej poisťovni Apollo popri majoritnom Tomášovi Chrenekovi? Má dobré vzťahy s vládnym Smerom a tak veríte, že vám nebudú šliapať na krk ešte viac ako doteraz?

Ja som mal s Tomášom Chrenekom dve stretnutia na tému našej pozície v Apolle a nenašli sme takú mieru otvorenosti, aby som dokázal presvedčivo pochopiť ich biznis model v tejto poisťovni. Tomáš Chrenek nám dal na odkúpenie nášho podielu takú ponuku, ktorú by som ja nedal ani najväčšiemu nepriateľovi.

Dá sa povedať aj to, že s Dôverou ďalej pracujete len preto, že veríte v opätovnú výmenu vládnej garnitúry a v návrat reformných krokov?

Naďalej tvrdím, že najlepšie pre slovenské zdravotníctvo bude, ak štát umožní všetkým – štátnym aj súkromným poisťovniam súťažiť o to, kto dokáže lepšie a efektívnejšie nakupovať zdravotnú starostlivosť a lepšie sa starať o svojich poistencov. Ak by nám napríklad umožnili súťažiť aj o výšku poistného, tak ako to robia v Holandsku, dokázali by sme, že primeraná a kvalitná zdravotná starostlivosť sa dá robiť aj za nižšie odvody, ako máme dnes. A na trhu by zostali len tie najefektívnejšie poisťovne.

Terajšiu vládu žalujete o stovky miliónov eur za narúšanie podnikania v zdravotníctve. Je to cesta, ako chcete zarobiť na zdravotníctve, aj keď ste museli rátať s ostrou kritikou politikov, že štát oberáte o peniaze.

Pred desiatimi rokmi boli pre nás žaloby niekedy súčasť podnikania a zarábania peňazí. Teraz to už určite preto nerobíme. Sme veľmi sklamaní, že musí dochádzať k arbitráži. Ale ak nechceme, aby sa tu svojvoľne menili pravidlá počas hry, nemáme na výber. Bol by som veľmi rád, aby sa pre zdravotníctvo našla prijateľná miera konsenzu, pričom plne rešpektujem mandát, ktorý dávajú voliči tejto vláde, a rešpektujem aj jej politický program. Arbitráž je krajné riešenie, ktoré nás všetkých oberá o čas a peniaze.

Sú signály, že by po podaní žaloby vláda nejako menila svoj prístup k zdravotníctvu?

Nie. Nič také som nepočul. No ja sa v podstate s nikým z vlády v posledných dvoch rokoch nestretávam. Na môj názor o zdravotníctve nikto z vládnych politikov nie je zvedavý. Už som z toho rezignoval. Keby som zavolal na úrad vlády, či sa môžem o tomto baviť s premiérom, pochybujem, že by ma prijal. I keď – kto sa tu má vyjadrovať k nastaveniu odvodov, daní, Zákonníku práce či podnikateľskému prostrediu, ak nie podnikatelia. Je dobré, že premiér načúva odborom. Aj to treba. Ale, preboha, podnikatelia nepracujú o nič menej ako odborári a ešte zamestnávajú aj milióny ľudí.

Nemáte problém kritizovať rozhodnutia vlády. Neškodia vám potom politici za to pri biznise? Alebo je to už jednoducho o tom, že máte dosť zarobené na to, aby ste mohli byť zásadoví liberáli?

Ja vôbec nemám potrebu vyzerať ako nejaký majster sveta, ktorý je za vodou. Hovorím len to, čo si naozaj myslím a vyjadrujem sa k témam, ktoré majú dopad na naše podnikanie. Buď podnikať chcem a potom jasne pomenovávam aj problémy alebo nechcem a idem úplne od toho. Som jednoducho viac nastavený na to, čo chcem povedať a nie na to, čo povedať môžem. No a pokiaľ ide o reakcie politikov, tak naše vzťahy sú rezervované a prejavuje sa to najmä v zdravotníctve. Všeobecná zdravotná poisťovňa naše zariadenia automaticky odmieta, aj keby sme jej ponúkali najlepšie ceny. Inde to nepociťujeme, verejná moc sa k nám správa štandardne. Napríklad na rozširovanie nášho bratislavského paroplynu sme potrebovali aj povolenie ministerstva hospodárstva a nebol s tým žiadny problém.

Chýbajú vám zastavené štátne privatizačné tendre na teplárne, železnice či letiská. Alebo ste si za posledné roky už aj zvykli, že sa dá robiť dobrý biznis aj bez nich?

Nechýbajú. Vládou organizované privatizácie na Slovensku stratili pre nás význam. Expanziou na európske trhy sa dostávame do tendrov, kedy predávajúcimi sú najčastejšie súkromné subjekty. Jedinou privatizáciou, ktorej sa v tejto dobe zúčastňujeme, je predaj poľského výrobcu vrtuľníkov PZL Swidnik. Naše Aero Vodochody o túto firmu zatiaľ úspešne súťaží s popredným svetovým hráčom vo výrobe vrtuľníkov, spoločnosťou Agusta Westland.

Ako by mohli svetoví politici prispieť k tomu, aby kríza pominula čo najskôr a aby z nej svetová ekonomika vyšla stabilnejšia a obozretnejšia?

Hlavne nemôžu mať ambíciu, že práve oni rozumejú trhu a vedia správnym spôsobom stimulovať obnovenie spotreby ľudí. Vlády nemajú čo rozhodovať o tom, čo si majú ľudia kupovať. Trh je príliš komplexným a mnohokrát aj iracionálne sa správajúcim organizmom na to, aby sa to dalo vyriešiť takýmto spôsobom. Veď čo rozbehlo celú krízu? Politická podpora uvoľňovania lacných hypoték v USA. Falošná ilúzia politikov, že všetko je pre všetkých dostupné. Politici by mali hlavne šetriť na verejných výdavkoch. A ak už chcú stimulovať spotrebu, tak len cez zníženie daní a odvodov. Ľudia sa sami rozhodnú, do čoho vložia svoje peniaze. Krokmi slovenskej vlády som ešte dosť príjemne prekvapený. Očakával som, že tie zásahy do trhu budú masívnejšie.

Kde vidíte Pentu o päť či desať rokov?

Ak mám byť konkrétny a hovoriť o číslach, tak ročne chceme rásť minimálne o 25 percent. Takže na konci roku 2012 chceme mať vlastný majetok Penty na úrovni zhruba štyroch, piatich miliárd eur. Jej história nám zatiaľ potvrdzuje, že to síce je ambiciózny, ale nie nereálny plán. Za posledných deväť rokov rástla priemerne 48 percent za každý rok. Ale mojou súkromnou víziou či snom je, aby Penta nebola spájaná len s terajšími partnermi. Ale aby ich prežila. Aby sme otvorili našu partnerskú štruktúru pre našich najschopnejších manažérov. Chcem z Penty vybudovať živý organizmus, kde si tí najschopnejší budú vychovávať svojich nástupcov. Chcem, aby sme jedného dňa boli priznanou a úspešnou prvoligovou európskou firmou československého pôvodu.

Jaroslav Haščák (39) vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov a Pekinskú univerzitu v Číne. Po návrate na Slovensko v roku 1994 založil s priateľmi zo štúdií skupinu Penta. Tá pôvodne zarábala na obchodoch s akciami a na doteraz kontroverznom sceľovaní fondov z kupónovej privatizácie. Dnes skupina po celej strednej Európe zamestnáva vyše 25-tisíc ľudí a jej firmy vlani dosiahli celkový obrat 2,3 miliardy eur. Penta podniká v energetike, zdravotníctve, potravinárstve, strojárstve, malooobchode či biznise so stávkami a v realitách.

Foto – Miro Nôta

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.