Koncom roku 1992 bola výskumno-vývojová inžinierska a dodávateľská spoločnosť ZTS Výskumno-vývojový ústav (VVÚ) Košice na kolenách. Jej dovtedajší zákazníci, slovenské zbrojovky a košické Východoslovenské strojárne, sa dostali do agónie.

Vyše tristočlenný kolektív výskumníkov a vývojárov odrazu nemal pre koho robiť. Dnes sa jeho 120-členný kolektív zúčastňuje na budovaní nového urýchľovača vo svetoznámom výskumnom stredisku CERN vo švajčiarskej Ženeve.

Partner investorov

„V roku 1992 sme museli začať robiť úplne nové veci,“ spomína generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Ivan Kučár. Po predaji 70 percent akcií v kupónovej privatizácii kontrola nad firmou postupne prešla pod spoločnosť založenú manažérmi ústavu.

Tí stavili na jadrovú energetiku, dopravno-manipulačnú techniku, robotiku a tvárnenie plechov. Oplatilo sa. Dnes sú Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava jedným z kľúčových zákazníkov.

Odoberajú predovšetkým absorbčné puzdrá pre medzisklad vyhoretého jadrového paliva či špeciálne kontajnery na prepravu jadrových materiálov. Formou subdodávok sa podieľali aj na dodávkach pre linku na likvidáciu aktívných odpadov českej jadrovej elektrárne v Temelíne.

Ústav vie dodať požadované zariadenia na kľúč. Od projektu a vývoja, cez výrobu až po uvedenie do prevádzky a následný servis.

Túto výhodu oceňujú hlavne slovenské firmy so zahraničnou účasťou. Medzi najväčších zákazníkov patria Kappa Štúrovo, Rhodia-Nylstar Humenné, košický U.S. Steel či ružomberský Neusiedler SCP.

Vzhľadom na povahu a systém výroby je nevyhnutné zavádzanie inovácií a servis zariadení vykonávať počas prevádzky alebo len v krátkych odstávkach. V prípade požiadavky zákazníka výskumníci zabezpečujú aj následný 24-hodinový servis

„Slovenský trh je veľmi malý. Ale práve firmy so zahraničným kapitálom nás akceptujú ako renomovaného partnera,“ tvrdí I. Kučár. Už dnes svoje výrobky a služby dodávame za štandardných podmienok platných v EÚ, a preto so vstupom do únie nemáme problém, pokračuje.

Švajčiarsky úspech

Dosiaľ najzložitejšiu zákazku riešia v ZTS VVÚ práve v tomto období. Je to vývoj a výroba štyroch robotických súprav na presné ukladanie kryomagnetov na dráhu urýchľovača (pracovný názov TES), v novobudovanom urýchľovači CERN vo švajčiarskej Ženeve.

„V medzinárodnom tendri na dodávku tohto zariadenia sme porazili 87 firiem z celej Európy. Celý výber prebiehal absolútne bez lobingu.

Odberateľa zaujímala len technická úroveň riešenia a ponuka, ktorá musela byť spracovaná na úrovni projektu. Aj preto sme porazili Nemcov, Francúzov či Britov,“ konštatuje I. Kučár.

Vo vyše dvadsaťkilometrovom tuneli urýchľovača bude uložených až dvetisíc kryomagnetov rôznej dĺžky. Vzhľadom na stanovené rozmery zariadení a tunela musia košickí výskumníci svoje robotické zariadenia vyvinúť a nadimenzovať presne podľa týchto podmienok.

Okrem samých transportných zariadení a softvéru sú predmetom dodávky aj mobilné zdroje elektrickej energie a riadiace pulty. V jednej z bývalých výrobných hál VSS, a.s., Košice, ktoré ZTS VVÚ odkúpil a premenil na svoje vývojové dielne, vznikol model časti tunela urýchľovača a kryomagnetu.

Tu košické roboty už absolvujú svoje skúšky za účasti expertov z CERN. Prvé transportné zariadenia musia z Košíc do Švajčiarska odísť na prelome tohto a budúceho roka.

„Nároky na všetky zariadenia pre urýchľovač, teda aj naše transportné zariadenia, sú veľmi vysoké,“ zdôrazňuje I. Kučár. Na novom urýchľovači sa budú robiť pokusy základného fyzikálneho výskumu, napríklad potvrdenie teórie vzniku nášho vesmíru známej pod označením Veľký tresk.

Avšak vývoj a výroba zariadenia pre CERN je pre Košičanov veľkou reklamou, pretože ide o najnáročnejšieho zákazníka nielen v Európe. Po uvedení do prevádzky budú košickí výskumníci na svojich transportných zariadeniach zabezpečovať aj servis.

Aj tu, podobne ako v prípade štúrovskej a ružomberskej celulózky, sa bude diagnostika v prípade poruchy zariadenia a servis softvéru uskutočňovať prostredníctvom telefonických, konkrétne mobilných liniek GSM priamo z Košíc.

Po vyhlásení výsledkov tendra sa Košičania mali možnosť oboznámiť aj s cenovými podmienkami svojich konkurentov. „S prekvapením sme zistili, že Nemci boli od nás iba o desať percent drahší. To už len vzhľadom na ich platy bolo nepochopiteľné,“ spomína I. Kučár.

Cenová ponuka Košičanov dosiahla zhruba 2,2 milióna švajčiarskych frankov (58 mil. Sk). Vysvetlenie západných kolegov bolo pre slovenských výskumníkov nemenej prekvapujúce.

Nízku cenovú ponuku Nemcov umožnilo hlavne to, že špičkový výskum a vývoj pre inštitúcie ako CERN bol výrazne dotovaný nemeckým štátnym rozpočtom. Navyše, v prípade takého dôležitého zákazníka sú aj západoeurópske výskumné firmy ochotné ísť do straty, pretože referencie z CERN sa im mnohonásobne vrátia na iných zákazkách.

Výskumníci a ovce

Sám ZTS VVÚ od roku 1992 nezískal žiadnu štátnu objednávku. Dostal len štyri štátne úlohy. Tie spolovice financoval štát a druhú polovicu musel prefinancovať ústav.

I. Kučár však priznáva, že dve z nich, podpora robotiky a technológia spracovania bórových ocelí, sa stali pre ďalší osud ústavu kľúčovými. Vďaka robotike udržal kolektív odborníkov krok so svetom, čoho výsledkom je aj úspech v CERN.

Vývoj bórových ocelí zase umožnil presadiť sa pri preprave a uskladnení jadrového paliva. Štátna úloha zameraná na plošné tvárnenie však neviedla k ďalšiemu rozvoju. V súčasnosti sa ústav v rámci štátnej podpory zaoberá vývojom policajného teleoperátora, určeného na likvidáciu nástražných výbušných systémov. Ide teda o pyrotechnický robot.

Podľa I. Kučára je však podpora výskumu a vývoja na Slovensku zo strany slovenských firiem, ale i štátu „úplne smiešna“. Štátny rozpočet podľa jeho slov vydáva na vedu a výskum toľko, koľko je rozpočet na jedného špičkového vedeckého pracovníka v USA.

Podporu výskumu porovnáva s dotáciami do poľnohospodárstva. „Na jednu ovcu ročne vynaložíme dvesto korún dotácií, čo nie je oveľa viac ako na jedného vedeckovýskumného pracovníka,“ upozorňuje riaditeľ.

Ústav však spolupracuje aj s vysokým školstvom. Konkrétne s Technickou univerzitou Košice. V kooperácii s elektrotechnickou fakultou napríklad dokončil vývoj vlastného informačného systému určeného pre komplexné riadenie a správu firiem pracujúcich na zákazkovom princípe.

Na jeho vývoji sa zúčastnili aj sami študenti formou diplomových prác. Najšikovnejší z nich si takto našli uplatnenie aj v ZTS VVÚ. Výnimkou sú však informatici, ktorých ústav nedokáže zaplatiť. „Tí odchádzajú do Prahy a odtiaľ ďalej do sveta,“ ťažká si I. Kučár.

Foto – ZTS VVÚ Košice