Panika prepukla v Bratislave po správe, že objem nákladnej dopravy na Letisku Milana Rastislava Štefánika vzrástol medziročne 2,77-násobne. A navyše súčasná vláda ponúka zahraničným investorom možnosť vybudovať veľké nákladné letisko. Médiá vystrašili občana stovkami kamiónov na prepchaných cestách a diaľničných obchvatoch a nočným dunením lietadiel nad spálňami.

Faktom zostáva, že v tohtoročnom septembri prešlo letiskom o 750 percent viac nákladu než v septembri minulého roka. Všetko obrovské zvýšenie nákladnej dopravy však spôsobil jediný boeing spoločnosti DHL Express.

Ten sa päťkrát týždenne stráca po desiatej večer a okolo šiestej ráno medzi tuctom pristávajúcich a štartujúcich lietadiel. Aj napriek tomu bude tohoročná doprava v tonách podľa prepočtov Trendu predstavovať asi sedemdesiat percent z doteraz rekordného roku 2003.

A v budúcom roku pri zachovaní novej linky expresného prepravcu dosiahne alebo len mierne prekročí úroveň roka 2003. Ostatné príležitostné lety, zväčša malými lietadlami, v priemere nepredstavujú ani desatinu výkonu DHL.

Veľké plány

Krátko po tom, čo v júli tohto roka vláda vymenovala na post predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa letiska už tretieho svojho nominanta, Robert Fico novinárom na letisku prezentoval svoju víziu o letisku. Tá počítala aj so značným záujmom vlády o rozvoj nákladnej dopravy.

Premiér nehovoril o tom prvý raz. Ešte vlani v novembri na návšteve Južnej Kórey núkal investičné stimuly serióznemu záujemcovi o vybudovanie logistického centra a strediska medzinárodnej leteckej nákladnej dopravy.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny informoval o desiatke záujemcov a dvojkolovom výbere ponúk. A to najneskôr do konca roka, čím by sa stihol nábeh rozvoja nákladnej dopravy už v rokoch 2009 a 2010.

Alternatívy sú podľa Ľ. Vážneho dve. Prvá počíta s pomalším rozvojom len na pozemkoch letiska, čiže na šestnástich hektároch. Tá druhá počíta s výrazne širším priestorom v takzvanom štvrtom kvadrante, kde má letisko dosť priestoru na rast.

Ak sa využijú možnosti, ktoré letisko ponúka, bude treba dobudovať diaľničné a železničné pripojenie, pojazdové dráhy, obslužnú a odstavnú plochu pre nákladné lietadlá, vypočítaval výkonný riaditeľ letiska Zdeněk Schraml.

Letisko v lete oslovilo veľké svetové cargo firmy z Nemecka, Ruska, Francúzska, Kazachstanu, Číny a Kórey a oznámilo záujem Bratislavy o rozvoj nákladnej leteckej dopravy.

Hovorkyňa letiska Dana Madunická to pre eTREND označila za kontaktné listy, v ktorých letisko žiadalo potenciálnych záujemcov o „ich projekty a predstavy rozvoja nákladnej dopravy vrátane financovania projektu, priestorových potrieb, predpokladaných objektov a potenciálnych liniek“. Ozvali sa traja záujemcovia. Ich predstavy sa posudzujú.

Nádej z DHL

Keď Slovensko vlani na jeseň v súlade s legislatívou EÚ zakázalo lety hlučných IL-76, nákladná doprava medziročne klesla o 61 percent. V prvých troch mesiacoch tohto roka to bolo až o 88 percent menej než v už aj tak biednom začiatku roka 2007.

Darom leteckých nebies bola rekonštrukcia siete svetovej expresnej prepravnej spoločnosti DHL. Celé európske triediace a prekládkové stredisko aj desiatky lietadiel v posledný marcový deň presťahovala z prepchaného Bruselu do nového areálu na zelenej lúke pri letisku v Lipsku. A vtedy namiesto linky Brusel – Viedeň vytvorila aj spoj Lipsko – Bratislava.

Pri presune zmodernizovali za 20 miliónov korún pobočku DHL na bratislavskom letisku a zamestnali dvadsať ľudí. K tomu letisko kúpilo vysokozdvižné mechanizmy na vykládku a nakládku kontajnerov.

A tak po novom v priebehu dvadsiatich minút skoro ráno vyložia z Boeingu 757 pätnásť kontajnerov i drobné kusové zásielky z podpalubia. Väčšina kontajnerov okamžite putuje kamiónmi do rakúskeho triediaceho centra DHL na predmestí Viedne.

Zvyšok sú zásielky na Slovensko a do Brna. A večer sa celá procedúra otáča – zásielky z regiónu smerujú z Bratislavy cez Lipsko do celého sveta.

Slavomír Hasmunda, riaditeľ centra a vstupného strediska DHL Express v Bratislave, hovorí, že sa zabývali veľmi dobre. Viedenská triediareň dostáva po diaľnici kontajnery z Bratislavy rovnako rýchlo ako v minulosti zo Schwechatu.

No slovenskí klienti získali štyri hodiny navyše. Podľa S. Hasmunda zatiaľ počet letov DHL stačí, ba lietadlo je schopné priviezť aj zásielky pre západné Maďarsko. No a DHL avizuje, že spádovú oblasť Brna rozšíria ďalej na západ.

Príležitostné lety

Intenzívnejšej preprave chýbala najmä aktívna politika bratislavského letiska v oblasti nákladnej dopravy. V dôsledku jej absencie nedošlo k významnejším investíciám do rozvoja tohto segmentu, letisko vždy iba reagovalo na príležitostný záujem.

V deväťdesiatych rokoch lietadlá iba vypomáhali, ak nestačil pozemný prísun komponentov do Volkswagenu v Bratislave. V posledných rokoch – po doladení vlastného zásobovania – sa automobilka maximálne spolieha na výrazne lacnejšiu pozemnú dopravu.

Len urgentne, dva-tri razy mesačne, používajú lietadlá. Na pár sto kíl v malých škatuliach však stačia španielske či nemecké turbovrtuľové lietadielka. Podobné služby letiska občas využíva aj trnavský PSA Peugeot.

Bratislava bola vďačným letiskom aj pre kuriózne náklady. Do Afganistanu lietali nové peniaze z rakúskej tlačiarne, mobily zasa pre slovenský trh. Mesiac lietali nemecké a rakúske mladé teľné kravy do Kosova.

Keď v Indickom oceáne v silnej búrke museli z preťaženej obchodnej lode z paluby zhodiť do mora veľkú ťažkú tlakovú nádobu pre rozostavanú tepelnú elektráreň v jednom ázijskom štáte, náhradný výrobok zo SES Tlmače urýchlene prepravovali letecky.

Umiestnenie do trupu IL-76 bola mnohohodinová „superopatrná“ operácia, lebo nádoba nebola ani o štvrť metra užšia ako trup lietadla. Za vojny v Perzskom zálive vznikol medzi Bratislavou a Saudskou Arábiou letecký most, ktorým sa vozili plynové masky. Kuriozity, ale nie pravidelný biznis.

Nové riešenia

Jednotný colný priestor EÚ umožňuje DHL vytvárať nové hospodárne riešenia, ktorým už nebránia hranice štátov. Z Bratislavy sa preto zásobuje značná časť Rakúska, ale nie východné Slovensko.

Do Košíc vozí zásielky DHL kamión z Budapešti. Do Prahy z Lipska už nelieta veľký boeing ako kedysi z Bruselu, ale menšie lietadlo. Časť zásielok vozia lacnejšie po zemi. A na Moravu je z Bratislavy rýchlejšie než z Prahy.

Príklad DHL zatiaľ iných dopravcov neoslovuje. Tí majú v nákladnom areáli viedenského letiska nové vlastné objekty, kde zvládnu aj zásielky pre Slovensko a Moravu. TNT síce uvažovala v dôsledku tesného nočného harmonogramu Schwechatu o odklonení jednej z liniek do Bratislavy, no napokon Viedeň všetky lety zvládla.

Nedávno zrekonštruovaná a postupne rozširovaná nákladná časť viedenského letiska dosahuje vysoký štandard. V skladovom komplexe okamžite po vykládke triedia náklad na ďalšie smery.

Okrem rakúskych miest aj do Bratislavy, Ostravy, Budapešti, Brna, Prahy, Záhrebu, Ľubľany, dokonca aj do Poľska a Talianska. Autá ich odvážajú najmenej raz denne. Po kvety, čerstvé ryby, ovocie či zeleninu prídu chladiarenské vozidlá hneď po prílete.

Schwechatom občas lietajú aj drahé autá, ale denným biznisom je drahší spotrebný tovar, ktorý pre termíny, vzdialenosť i hodnotu nemôže ísť loďami, železnicou alebo kamiónmi. Či už ide o technologické zariadenia, elektroniku, textil pre butiky, lieky alebo náhradné dielce.

Komplexný terminál musí mať aj veľkú chladničku i mrazničku, priestory na prechodný pobyt živej zveri, dokonca aj pre akváriové rybičky, strážený trezor pre peniaze, šperky, drahé kovy, osobitný chránený priestor pre lieky, narkotiká pre zdravotnícke potreby, špeciálne oddelenie pre prepravované zbrane, výbušniny, ak môžu na palubu.

Trpaslík v regióne

O pozícii bratislavského letiska v regióne hovoria jasne aj čísla. Minulý rok ním prešla len stotina z objemu carga, ktoré si pripísal jeho južný sused vo Schwechate.

Hoci tento rok vyzerá o niečo sľubnejšie, výkon Letiska M. R. Štefánika sa stále bude pohybovať na necelých piatich percentách jeho niekdajšieho kupca. U ďalšieho zaujímavého regionálneho hráča – v Budapešti prejde v porovnaní s Viedňou približne tretina nákladu.

Tá je štyrikrát týždenne bránou pre zásielky z Hongkongu, dvakrát z Tchaj-peia, Bangkoku a raz zo Spojených arabských emirátov. Dopravcovia tamojšie letisko využívajú najmä na zásielky na Balkán, ktorý je z hlavného mesta Maďarska bližšie než z Viedne.

Najdôležitejším stredoeurópskym prekladiskom je tradične Viedeň, ale nie je v porovnaní s Frankfurtom, Bruselom, Amsterdamom, Parížom a britskými letiskami zvlášť veľkým európskym cargo letiskom.

Je však stredoeurópskym bodom číslo jeden. Týždenne sedemnásť letov veľkými Boeingmi 747: dvaja kórejskí dopravcovia, Cargolux, Emirates SkyCargo a dokonca Ukraine International Cargo. V pracovných dňoch sa k nim pridávajú aj menšie lietadlá expresných prepravcov UPS, FedEx a TNT.

Ak by mal aj v Bratislave vyrásť terminál, ktorý by chcel pritiahnuť časť tamojších výkonov, musí ponúknuť to, čo Viedeň, navyše lacnejšie. Každý potenciálny investor určite bude počítať, či a kedy sa mu stámiliónové náklady vrátia.

Noví záujemcovia o dopravu do strednej Európy sa aj tak hlásia len sporadicky aj vo Viedni či v Budapešti. Jade Cargo International otvorenie liniek z čínskeho Šenženu stále odkladá, do Viedne prestala lietať nákladná divízia taiwanskej spoločnosti Eva Air.

Slovenský hendikep

Na Viedeň nemá ani Praha, hoci sa roky snaží pritiahnuť nejakú nákladnú linku. Zatiaľ má iba dva týždenné lety taiwanskej spoločnosti China Airlines Cargo. Pokus s Emirates SkyCargo nevyšiel.

Jediný let týždenne Boeingom 747 bol tak slabo vyťažený, že linka z Hongkongu a Dubaja sa končí už vo Viedni. Aj preto ČSA nevyťažený cargo terminál predali.

Kto je už etablovaný vo Viedni či v Budapešti, spravidla nemá záujem o zmenu. Do Bratislavy sa nechystali ani Korean Air Cargo či Asiana Cargo, hoci veľká časť tovaru, ktorý vozia do Viedne, je pre Samsung v Galante. A ruské a azerbajdžanské firmy, ktoré získali prvé modernizované IL-76 s motormi vyhovujúcimi ekologickým normám EÚ, Bratislavu zväčša oblietajú.

Oproti Viedni má Bratislava ešte jeden významný hendikep. Takmer dve tretiny nákladu, ktorý vlani prešiel viedenským letiskom, nevozia osobitné nákladné lety. Sú v podpalubí bežných liniek s cestujúcimi.

Kým z Viedne lieta cargo v podpalubí do vyše stovky miest, v Bratislave sú to iba dvakrát týždenne ruský Aeroflot a denne České aerolínie. Tie aj kvôli nákladu, ktorý by sa nevmestil do menších turbovrtuľových lietadiel, ráno lietajú boeingom.

Tretí klasický dopravca – Lufthansa náklad prakticky nevozí. Kým Viedeň obsluhuje najmä klasických dopravcov, Bratislava má úspech iba u lowcostov. Ryanair náklad nevozí zásadne a SkyEurope je síce v sieti lowcostov a charterových firiem, ktoré si privyrábajú aj nákladom v podpalubí, ročne však ide iba o pár desiatok ton.

Aj Pošta lieta cez Viedeň

Slovenská pošta tiež vozí do iných ako okolitých štátov zásielky v podpalubí pravidelných liniek z viedenského letiska. „Každý rok dvakrát oslovujeme spoločnosti lietajúce z Bratislavy, ale buď nemajú v ponuke prepravu pošty, alebo podmienky sú menej výhodné než vo Viedni,“ tvrdí jej hovorca Juraj Danielis.

Spôsob dopravy si vyberá a platí pošta krajiny, odkiaľ zásielky odchádzajú, a niektoré krajiny posielajú poštu aj cez Prahu. Schwechatom však prilietava deväťdesiat percent poštových vriec.

Chodia po ne denne štyri slovenské poštové autá. Kým pred tromi rokmi bolo množstvo prichádzajúcej pošty takmer dvojnásobné v porovnaní s odchádzajúcou, v súčasnosti sú už rozdiely veľmi malé.

Do Veľkej Británie, Írska, Nemecka, Talianska a Kanady smeruje viac pošty zo Slovenska než opačne. Práve tomu vďačí Bratislava za to, že za deväť mesiacov tohto roka ňou prešlo 63,2 tony pošty. Čo však bolo o osemnásť percent menej ako v tom istom období v roku 2007.

Foto - Ján Blažej

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.