Popri výrobe elektriny zo zemného plynu produkuje levický paroplyn aj nevšedné právne spory s mnohocifernými sumami. Už pred dvoma rokmi Slovenský plynárenský priemysel (SPP) zažaloval ministerstvo hospodárstva, že jeho staviteľom povolilo natiahnuť vlastnú štvorkilometrovú rúru k tranzitnému plynovodu z Ruska.

SPP sa nepáčilo obchádzanie jeho distribučnej siete. Hoci spor pokračuje, protimonopolný úrad už udelil plynárňam pokutu vyše tri miliónov eur za to, že si od vlastníkov paroplynu vynucoval výkup prípojky. Na obzore sa však objavil nový spor, tentoraz medzi spoluvlastníkmi firmy. V hre sú firemné majetkové podiely v hodnote desiatok miliónov eur.

Spoločné začiatky

Paroplyn v levickom priemyselnom parku Géňa vznikol pred troma rokmi zo spojenectva investičnej skupiny Slovintegra Slavomíra Hatinu a energetickej firmy Adato tamojšieho podnikateľa Miroslava Gaža. Ten za socializmu pracoval v Slovenských energetických strojárňach Tlmače. Neskôr s viacerými manažérmi tohto podniku založil projektantskú firmu Istroenergo.

Na prelome milénia sa osamostatnil a založil Adato. Najprv staval elektrárne na plyn či biomasu len pre cudzích. No zatúžil po vlastnom paroplyne. Vybavil preň stavebné povolenie a dohodol subdodávateľov technológií.

Slovintegre tiež zagarantoval, že spoločný paroplyn postaví o štvrtinu lacnejšie, než by to spravil externý subdodávateľ. Slovintegra zasa priniesla nevyhnutný kapitál. Tak vznikla nová firma Slovintegra Energy, ktorá je prevádzkovateľom a majiteľom zariadenia. Slovintegra v nej vlastní dve tretiny akcií firmy, M. Gažo zvyšok.

Stavba závodu vyšla na 60 miliónov eur. Skupina niekdajších privatizérov Slovnaftu Slovintegra vložila do projektu skoro dvadsať miliónov eur. A vďaka jej sile spoločný podnik získal ďalšie zdroje od bánk. Tandem Slovenskej sporiteľne a Citibank zaúveroval paroplyn vyše štyridsiatimi miliónmi eur. Na jeseň 2007 sa partneri dohodli, že všetky bankové úvery vyplatí Slovintegra.

Skupina S. Hatinu si tak výrazne posilnila vplyv v spoločnej Slovintegre Energy. Nielenže bola jej dvojtretinovým vlastníkom, ale stala sa aj kľúčovým veriteľom. „Vtedy som môj súhlas na výmenu veriteľa bral ako prirodzenú ústretovosť k partnerovi. Veď prečo by z úrokov mali profitovať banky? No teraz to využívajú na moje vytlačenie zo spoločného biznisu,“ tvrdí M. Gažo.

Koniec partnerstva

Za úvery Slovintegre ručí svojím tretinovým podielom. Spoločenská zmluva Slovintegry Energy hovorí, že majoritný vlastník a veriteľ Slovintegra môže oceniť a vyplatiť minoritného partnera v prípade, ak sa spoločná firma dostane do existenčných problémov. Slovintegra začiatkom roka podnikla prvé kroky k tomuto spôsobu vyrovnania sa s menším vlastníkom.

Argumentuje, že minoritný vlastník nesplnil viaceré sľuby zo štartu projektu, a preto pristupuje k silovému riešeniu oprávnene. M. Gažo tvrdí opak. Podľa neho Slovintegra vo firme finančné problémy vyvoláva zámerne, aby sa dostala k jeho podielu za zlomok ceny. Proti skupine podáva žalobu a hovorí o podvodnej manipulácii. „Zinscenovali na mňa podvod. No už tu na Slovensku nie sme v roku 1992, a tak sa budem brániť,“ tvrdí.

Koncom vlaňajška Slovintegra zaslala do Slovintegry Energy list, že namiesto pôvodnej desaťročnej doby splatnosti úveru v objeme štyridsať miliónov eur je úver splatný ihneď. Dôvodila, že paroplyn sa do začiatku vlaňajška nesprevádzkoval, i keď to M. Gažo sľuboval.

Pár dní po oznámení okamžitej splatnosti úveru prišiel ďalší list. Slovintegra v ňom skonštatovala, že pre neschopnosť Slovintegry Energy vyplatiť úver prichádza k defaultu. Tretinový podiel M. Gaža sa mal oceniť, na základe ocenenia vyplatiť a previesť na veriteľskú Slovintegru.

M. Gažo však spochybňuje samotný prvý krok skupiny. Údajnou podvodnou machináciou je podľa neho tvrdenie, že paroplyn nebol v prevádzke. „Paroplyn predsa beží už od konca leta roku 2007. Už za predminulý rok utŕžil za predaj elektriny vyše pol miliardy a za minulý rok vyše jeden a pol miliardy korún,“ hovorí M. Gažo.

Podľa neho od spustenia prevádzky v auguste 2007 paroplyn dodal do siete 730-tisíc megawatthodín elektriny. Údajne Slovintegra zneužíva, že už vyše roka a pol odkladá podpis preberacieho protokolu k paroplynu, ktorý jej Adato neúspešne predkladá.

Bez kolaudácie

S. Hatina obštrukcie pri preberaní stavby odmieta. Preberací protokol sa podpisuje až po kolaudácii a tú paroplyn zatiaľ nezískal. „Pán Gažo si na paroplyne nesplnil niekoľko povinností, preto k tomu pristupujeme,“ hovorí S. Hatina. Dodáva, že tretinový partner k záveru vlaňajška sám opustil post konateľa spoločnej firmy Slovintegra Energy. „Nemáme chuť obšírnejšie vyvracať cez médiá tvrdenia pána Gaža. Nemáme pocit, že sme z niečoho vinní, aby sme sa teraz išli obhajovať,“ odmieta S. Hatina debatu o detailoch sporu.

Problém s kolaudáciou potvrdzuje aj M. Gažo. „Kolaudácia doteraz nie je formálne ukončená pre iné právne spory. Nikdy by mi nenapadlo, že to partner využije proti mne,“ hovorí M. Gažo. Dodáva, že kolaudáciu brzdí kubínska firma SOIC, ktorá robila na paroplyne časť stavebných prác.

Domáha sa vyplatenia dlhov, ktoré jej nezaplatili iné firmy z reťazca stavebných subdodávateľov. „No aj toto už riešim. Realizujem kroky, ktoré pred odporcom zatiaľ nechcem odkrývať, ale kolaudácia sa v krátkom čase dorieši,“ hovorí M. Gažo.

S. Hatina si stojí za tým, že neskolaudovaná stavba bola oprávneným dôvodom na okamžitú splatnosť úverov. „Každá úverujúca banka by v obave o svoje pôžičky vyvolala default. Aj ja sa správam len ako podnikateľ,“ reaguje S. Hatina.

Ocenenie nepresvedčilo

Slovintegra s M. Gažom odmieta riešiť vec dohodou. U audítorských firiem si objednala ocenenie jeho podielu. Oceňovaciu metódu vypracovala KPMG a cenu podielu M. Gaža vo výške 36,5 tisíca eur vypočítala spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC). No on si ho cení na minimálne dvadsať miliónov eur.

Nepozdáva sa mu ani poznámka PwC v záverečnej správe, že si neoverovala správnosť a úplnosť použitých finančných informácií, a tak za ne nepreberá zodpovednosť voči iným osobám mimo Slovintegry. Podľa neho to dosvedčuje, že ocenenie jeho podielu je zámerne nižšie. „Všetky údaje im dávali len ľudia zo Slovintegry. Mali by vychádzať z ročného plánu Slovintegry Energia na tento rok, ktorý som mal vidieť aj ja ako spoluvlastník a mal byť schválený na valnom zhromaždení firmy,“ hovorí M. Gažo.

Paroplynu sa v uplynulých dvoch rokoch až tak nedarilo, keď vykazoval prevádzkovú stratu. Hlavne pre prudký nárast cien plynu, ktoré ťahala vtedy drahá ropa. No podľa M. Gaža to neboli také straty, ktoré by ohrozovali splácanie úverov od Slovintegry.

Všetky splátky za minulý rok boli podľa M. Gaža riadne uhradené. Dohromady vyše šesť miliónov eur. Problém so splácaním nastal podľa neho v januári 2009. „No aj to sa Slovintegre rýchlo uhradilo aj so zmluvnou pokutou. Lebo plyn už naopak lacnie a február je už opäť ziskový,“ pokračuje M. Gažo.

Slovintegra pri oceňovaní podielu podľa neho podhodnocuje potenciálnu ziskovosť paroplynu. Podľa podkladov, z ktorých vychádzali audítori, mal mať paroplyn napríklad za mesiac február tohto roku stratu 227-tisíc eur. No napokon reálne dosiahol zisk 317-tisíc eur.

„Slovintegra a aj audítor neberú do úvahy, že ceny plynu idú dolu a rastie ziskovosť predaja elektriny z plynu,“ hovorí M. Gažo. Pri aktuálnych odhadoch vývoja cien plynu za tento rok paroplyn podľa neho zarobí pätnásť miliónov eur. „Veď oni mi teraz vypočítali, že môj tretinový podiel má rovnakú hodnotu, ako ten paroplyn zarába za jeden deň,“ dodáva.

Finančníkov nechce

Stojí si za tým, že paroplyn je bonitným majetkom. Dokazuje to podľa neho aj správanie Slovintegry, keď odmietla jeho ponuku na výkup jej podielu či spoločný predaj firmy. „Rokoval som s viacerými investormi, ktorí by boli ochotní zaplatiť za celý levický paroplyn až 90 miliónov eur,“ hovorí M. Gažo. Takto by podľa neho na paroplyne slušne zarobili obaja zakladajúci spoluvlastníci.

Medzi partnermi tak pokračuje spor. „Celý paroplyn som vymyslel a pre mňa má vlastnú dušu. Slovintegra priniesla peniaze, ale inak sa tu v Leviciach len sem-tam zastavili na kávičku,“ uzatvára M.Gažo. „Bol konateľ, mal nad všetkým dohľad, a ani tak sľuby voči nám nesplnil. Nemôže si myslieť, že takto si udrží tretinu paroplynu, do ktorého sme my vložili dve miliardy korún. Nech teraz nevyplakáva ako malý chlapec,“ kontruje S. Hatina.

Napriek prebiehajúcemu sporu M. Gažo vstup do ďalších spoločných projektov v oblasti energetiky neodmieta. No s finančným investorom už do partnerstva nepôjde. A po spore odchádza aj z predstavenstva dcérskej spoločnosti SPP pre tranzit plynu – firmy eustream.

Odporučil ho tam S. Hatina. Žiadosť o uvoľnenie z eustreamu predložil M. Gažo v lete vlaňajšieho roku. No doteraz štát nevymenoval jeho náhradníka. Podnikateľ tvrdí, že žiadne zákazky pre Adato v pološtátnej firme nezískal. „Skoro všetky energetické diela Adata aj tak staviam v zahraničí a nie ina Slovensku,“ pokračuje M. Gažo.

Aktuálne ako dodávateľ stavia paroplyny v troch krajinách Európy i Ázie. Okrem toho na Slovensku rozbieha vlastnú výrobu energetických komponentov. Prvú fabriku na rebrové rúry rozbehol v Leviciach pred pár mesiacmi. Ešte tento rok tam plánuje postaviť aj druhú fabriku na kompletné priemyselné kotly.

Levický paroplyn
• Investičné náklady – 60 mil. eur
• Inštalovaný výkon – 80 MW
• Spustenie výroby – leto 2007
• Tržby za elektrinu (spolu za roky 2007 a 2008) – 67 miliónov eur
• Výroba elektriny (spolu za roky 2007 a 2008) – 731 000 MWh

Prameň: Slovintegra Energy

Foto - Maňo Štrauch

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.