Spory o to, kto môže značku Tokajské víno používať a predávať vína, ktoré sú ňou označené, sa ťahajú roky. A napriek tomu, že sa slovenské tokajské už môže vyvážať na predaj do zahraničia, keď sa Maďari začnú chváliť tokajským vínom, inak ako o hungaricu, teda rýdzo maďarskom produkte, o ňom nehovoria. Hoci receptúra známeho tokajského aszú, putňového vína, údajne uzrela svetlo sveta v slovenskej Moldave nad Bodvou.


Odhliadnuc od debát o tom, kto robí kvalitnejšie tokajské víno, kto ho prisládza sirupom alebo kto stavil na kvantitu namiesto kvality, po návšteve tokajských oblastí na oboch stranách hraníc treba priznať, že Maďari vedia značku Tokaj zatiaľ predať lepšie ako Slováci.


Zázračná hmla. Na necelých šiestich tisíckach hektárov maďarskej tokajskej oblasti sa podľa miestnych vinárov hrozno pestuje na zhruba 4 500 hektároch. Toto územie zo severnej strany chránené zemplínskymi vrchmi je vulkanického pôvodu, pôda je bohatá na minerály. V spojení s južnými vetrami z pusty a dlhou suchou slnečnou jeseňou sprevádzanou hmlou vytvárajú ideálne podmienky na výskyt plesne Botrytis cinerea. Tá je pri výrobe tokajských putňových vín nevyhnutnou surovinou. Ňou napadnuté bobule hrozna zoschnú, vzniknú cibéby. Ich zber sa nedá zmechanizovať, oberajú sa ručne. Na nazberanie jednej putne, čo je dvadsaťpäť kíl, potrebuje aj skúsený zberač viac ako deň.


Maďarskí vinári zdôrazňujú, že v minulosti išlo pri výrobe vína o kvantitu. Aj preto musia teraz tokajské vína bojovať o svoje miesto na trhu. 


Malý biznis. Obchodu, ale aj kvalite maďarských tokajských vín pomohli hlavne zahraniční investori, ktorí prešli do okolia mestečka Tokaj. Francúzi ako prví. Po nich Španieli, Nemci. Spolu s nimi prišli aj moderné technológie. Napríklad maďarsko-
-nemecká grófska rodina Degenfeldovcov investovala do svojho vinárstva v dedinke Tarcal zhruba jednu miliardu forintov, 130 miliónov korún.


Popri väčších vinárskych závodoch fungujú aj naďalej malé, rodinné vinárstva. Tradičné pivnice, ukryté do domov, sa v mnohých prípadoch využívajú už iba na obchodovanie. Robia sa v nich ochutnávky vín spojené s predajom.


To je v podstate jediná možnosť, ako sa oboznámiť s produktmi menších viníc. Na slávnostiach vína na začiatku októbra v mestečku Tokaj, na ktoré prichádzajú tisícky návštevníkov, sa prezentujú len veľké vinárske závody. Tie si môžu dovoliť zaplatiť vysoký poplatok za účasť, ktorý mesto vymeralo.


Ústretové úrady. Začať podnikať v oblasti cestovného ruchu nie je v Maďarsku ťažké. „Stačí získať certifikát od župy a zaregistrovať sa na daňovom úrade, kde záujemcovia dostanú DIČ, na začiatku nepotrebujú živnosť,“ vysvetľuje Anikó Gecseiová z vedenia miestnej župy, ktorá má na starosti turistický ruch. Začína­júcim „podnikateľom“ dokonca odporúčajú, aby si prvé dva, tri roky vyskúšali podnikateľský chlebíček bez otvárania živnosti. Tak si skúsia, či budú schopní vydať sa týmto smerom. „Zo zisku do osemstotisíc forintov nemusia platiť dane,“ konštatuje A. Ge­cseiová.


V župe je 360 obcí, z nich do tokajskej oblasti patrí 27. Na rozdiel od slovenských konkurentov lákajú turistov rôznymi atrakciami. Aj viacerými termálnymi kúpeľmi, ktoré sú cieľom hlavne poľských, nemeckých a ukrajinských turistov. Tí prichádzajú do oblasti aj cez Slovensko, cez košické letisko, ktoré je od hlavného mesta župy Miškovca vzdialené zhruba šesťdesiat kilometrov.(lea)