Nemecký plynárenský koncern Ruhrgas je pripravený spolu s ruským Gazpromom realizovať projekt výstavby plynovodu cez Baltik. Informovali o tom poľskí plynári, zainteresovaní na vybudovaní druhej vetvy plynovodu Jamal.

Baltickým plynovodom, o ktorom uvažujú nemecký a ruský plynárenský koncern, by transportovali surovinu zo sibírskych nálezísk do ruskej enklávy Kaliningrad a ďalej k odberateľom do Fínska, Švédska, Veľkej Británie a ďalších krajín v západnej Európe.

Baltická trasa je konkurentom plánu vybudovať druhú vetvu Jamalského plynovodu, ktorý by sa po opustení územia Poľska napájal na takzvanú južnú sieť plynovodov na teritóriu Slovenska pri Veľkých Kapušanoch. Práve za tzv. južnú vetvu plynovodu Slovensko dlhodobo lobovalo.

Podľa dobre informovaných poľských zdrojov predstavitelia Ruhrgasu a Gazpromu o baltickom variante už rokovali na prvom pracovnom stretnutí v Moskve. Projekt ráta s položením časti plynovodu na dno Baltického mora.

Náklady na výstavbu podmorského plynovodu sa na základe predbežných odhadov pohybujú na hranici šesť miliárd dolárov. Eventuálny začiatok realizácie investície stanovili na rok 2005 a prvé dodávky ruského zemného plynu o dva roky neskôr.

Druhá vetva plynovodu Jamal má stáť 1,5 miliardy dolárov. Poľskí znalci problematiky tvrdia, že Gazprom napriek neporovnateľne vyšším nákladom získal pre baltický plynovod finančnú podporu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), finančnú pomoc však prisľúbilo aj niekoľko iných európskych investičných inštitúcií.

Experti Gazpromu predpokladajú že v roku v roku 2010 dosiahne spotreba ruského plynu v Európe 100 mld. metrov kubických.