Nemecké stavebníctvo je rizikový biznis

136845
03.02.2005 / Kristian Slovák



Nemecký stavebný sektor zažíva pre slabú výkonnosť domácej ekonomiky ťažké chvíle. A to aj napriek tomu, že v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie sú stavebné investície najvyššie. Výkony odvetvia však každoročne klesajú. Sektor prichádza každý rok o niekoľko desiatok tisíc pracovných príležitostí. Pred troma rokmi skrachoval nemecký stavebný gigant Philipp Holzmann, od začiatku tohto roka sa k bankrotu blíži aj nemecká stavebná trojka Walter Bau.



Trojka v kríze



Nemecký stavebný priemysel zažil už niekoľko veľkých pádov. Zatiaľ najväčším bol krach stavebného koncernu Philipp Holzmann. O záchranu sa vtedy pokúšal aj spolkový kancelár Gerhard Schröder – nepomohlo to. Z niekdajšieho stavebného gigantu zostal len tieň. Podobný osud teraz čaká trojku Walter Bau.

Množstvo nemeckých stavebných firiem rieši zlú situáciu na domácom trhu v zahraničí. Nie je to však prípad domácej trojky. Na jeho biznise majú nemecké projekty veliký podiel. Firma dosahuje ročný obrat 2,8 miliardy eur (vyše miliardy korún) a zamestnáva deväťtisíc pracovníkov. Od začiatku roka však nie je schopná splácať svoje záväzky. Tie sa už blížia k hranici pol miliardy eur.

Takmer tri desiatky bánk a poisťovateľov sa ešte nedohodlo na ozdravnom pláne. Podľa magazínu WirtschaftsWoche je však viacero firiem ochotných poskytnúť Walter Bau isté prostriedky na prekonanie krízy. Firma totiž chce predať stavebnotechnickú dcéru DSI, záujemcovia by predpokladanú kúpnu cenu dokázali poskytnúť Walter Bau vopred. Podmienkou je však súhlas úverujúcich bánk.

Šéf a majiteľ firmy Ignaz Walter, ktorý je aj predsedom Zväzu stavebného priemyslu, tvrdí, že firma je v podstate zdravá. Problémy pripisuje zlej platobnej disciplíne štátnych podnikov či spolkových krajín. Firma podľa neho čaká platbu viac ako sto miliónov eur len od Deutsche Bahn AG. Železnica sa snaží v rámci úsporných opatrení preniesť riziká na dodávateľov stavieb. Kritiku však predstavitelia Deutsche Bahn odmietajú. „S väčšou časťou stavebného biznisu neexistujú v spolupráci žiadne problémy. Ani v oblasti kvality, výkonov či platieb,“ tvrdí Deutsche Bahn.

I. Walter ostro kritizuje aj vládu. „Je to svinstvo, čo robí politika s našou brandžou,“ cituje ho WirtschaftsWoche. Podľa neho minister financií Hans Eichel usporí stavebný priemysel k smrti.



Nie jediný



Prípad Walter Bau nie je v Nemecku ojedinelý. „Nárast počtu platobných neschopností v nemeckom stavebnom priemysle považujem za veľmi pravdepodobný,“ cituje denník Die Welt Helmuta Rödla z Creditreformu. Platí to podľa neho aj v tom prípade, ak sa podarí zachrániť Walter Bau a množstvo jeho subdodávateľov.

V uplynulom roku ohlásilo platobnú neschopnosť viac ako osemtisíc stavebných firiem. Rok predtým to bolo podobné číslo.

Napriek množstvu krachov v stavebnom priemysle eviduje sektor vysoké množstvo novo založených firiem. V uplynulom roku ich bolo približne 15-tisíc. Podľa Die Welt je však množstvo z nich založených z núdze alebo ako pokračovatelia už skrachovaných firiem. Podľa Creditreformu každá piata založená firma z roku 1999 vlani skrachovala.



Chce to čas



Za prvých jedenásť mesiacov minulého roka sa prepadol celkový obrat nemeckých stavebných firiem o päť percent na 72 miliárd eur. „Ak sme v rámci zjednocovania Nemecka vystavali obrovské kapacity na niekoľko rokov dopredu, je jasné, že potom prídu aj zlé roky,“ hodnotí každoročný pokles obratu v sektore stavebný expert inštitútu Ifo Erich Gluch. Podľa neho je to len otázka času, kedy sa sektor opäť pozviecha. Nebude to však ani tento rok. Nemecký Zväz stavebného priemyslu poukazuje na jedenásty krízový rok za sebou. Stavbári očakávajú aj v tomto roku triapolpercentný pokles obratu. Zastavenie poklesu v  sektore očakáva Zväz stavebného priemyslu až budúci rok. Inštitút Ifo očakáva miernejší, jedenapolpercentný pokles.

Slabá výkonnosť stavebného priemyslu má negatívny vplyv aj na zamestnanosť. Od začiatku krízy v polovici deväťdesiatych rokov sa počet zamestnancov v stavebnom priemysle prepadol na polovicu. Kým v roku 1995 to bolo ešte 1,4 milióna ľudí, v minulom roku už niečo málo nad polovicu. V tomto roku poklesne zamestnanosť o ďalších približne 32-tisíc pracovníkov. Sektor tak bude podľa odhadov zamestnávať menej ako tri štvrte milióna pracovníkov.

Zastavenie prepadu zamestnanosti očakáva viceprezident Zväzu Helmut Echterhoff až v budúcom roku. Podľa neho by sa mohla v spádových oblastiach opäť rozbehnúť výstavba nájomných bytov, šance môže poskytnúť aj oživenie kancelárskej výstavby.

Impulzy môže dodať aj pomoc v krajinách juhovýchodnej Ázie, ktoré postihla prírodná katastrofa. „Nemecký stavebný priemysel a nemecké plánovacie agentúry môžu so svojím vynikajúcim know-how pomôcť v obnove postihnutých oblastí,“ povedal minister dopravy Manfred Stolpe.



Slabá ekonomika



Za hlavné dôvody krízy v stavebníctve označuje Zväz stavebného priemyslu slabý rast hrubého domáceho produktu. Vzostup na úrovni jeden až jeden a pol percenta nestačí na to, aby stavebný sektor oživil. Ďalším faktorom je vysoká miera neobsadených kancelárskych nehnuteľností, čo tlačí na ceny. Pod neutešený stav v stavebníctve sa podpisuje aj situácia vo verejných rozpočtoch štátu či spolkových krajín. Svoje pridal investičný stop nemeckých železníc, ako aj doznievanie stavebného boomu v oblasti bytovej výstavby.

Stavbári záchranu pred neutešeným vývojom očakávajú predovšetkým od štátu, spolkových krajín či obcí. Podľa Zväzu stavebného priemyslu treba na oživenie sektora využiť úspešný štart elektronického mýta a začať s projektom výstavby diaľnic v spolupráci so súkromným kapitálom.

Stavbárom však pridáva aj ostrá cenová konkurencia medzi sebou. „Všetko, čo sa stavia, má byť lacné. V dôsledku toho nie je aj kvalita nižšia ako pred 20 rokmi. Podiel honorárov architektov sa kontinuálne znižuje, kým platy právnikov rastú,“ hovorí E. Gluch.





Pridaj na facebook delicious linked in pošli na vybrali.sme.sk pošli na twitter

Diskusia (0 reakcií )