Slovenskí výrobcovia obuvi sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho obuvníckeho priemyslu. Na rozdiel od západoeurópskych kolegov to však má pre nich aj pozitívne dosahy.

Kým výrobné prevádzkarne obuvníckych koncernov v „starej Európe“ dostávajú od lacného dovozu z Ázie čoraz viac zabrať, slovenské fabriky zlepšujú veľkým hráčom nákladovú štruktúru. Produkciu na úrovni 15 miliónov párov naplánovanú na tento rok sa slovenským obuvníkom podarilo o pol milióna párov prekročiť už vlani.

Import obuvi z Číny do krajín Európskej únie sa za štyri mesiace tohto roku zvýšil takmer sedemnásobne. Skutočnosť, že tento boom sprevádzal viac ako štvrtinový pokles priemernej ceny páru obuvi na čosi vyše štyri eurá, vyústila u európskych obuvníkov do otvoreného protestu.

Európska asociácia obuvníckeho priemyslu doručila Európskej komisii podnet na prešetrenie týchto dovozov, ktoré prispeli k strate vyše 20-tisíc pracovných miest v krajinách EÚ. Značná časť obuvníckych koncernov starého kontinentu sa však musí na obranu európskych trhov pred ázijskými dovozmi pozerať z dvoch strán.

Záujem o zachovanie výroby v Európe, prirodzene, majú. Zároveň však pribúdajú nadnárodní hráči s vlastnou či zmluvnou výrobou v Ázii. Prípadné dovozné obmedzenia na ázijskú obuv by sa preto nemuseli celkom zhodovať s ich strategickými plánmi.

Zvršky odchádzajú

Tržby výrobcov obuvi na Slovensku dosiahli v minulom roku po poldruhapercentnom medziročnom raste takmer 14 miliárd korún. Aj viacerí domáci výrobcovia museli siahnuť po racionalizačných opatreniach.

Spolu s koncoročným ukončením výroby v závode Elefanten v Partizánskom a v sobraneckej prevádzkarni JAS-Export Sobrance, s.r.o., to spôsobilo vyše sedempercentný pokles počtu pracovníkov v odvetví. Štrnásťapoltisícový stav zamestnanosti pokračuje.

NEPREHLIADNITE:

• Výrobcovia odevov sa možno temnej budúcnosti textiliek vyhnú
• Najväčšie textilné, odevné, kožiarske a obuvnícke podniky v SR

Nositeľom najväčšej časti nákladov sú v obuvníckej výrobe zvršky. Vysoký podiel ručnej práce pri ich šití pomaly začína produkovať nežiadanú výšku nákladov aj na Slovensku, hoci priemerná mzda v odvetví vlani prevýšila iba jedenásťtisíc korún.

Pribúdajú preto výrobcovia, ktorí zvršky šijú v „lacnejších“ krajinách a v slovenských závodoch nechávajú už len náročnejšiu finalizáciu. Výsledkom bol v minulom roku viac než 15-percentný nárast vytvorenej pridanej hodnoty v odvetví. Dosiahol úroveň vyše 25 percent tržieb.

Rôzne prístupy

Pre niektoré koncerny však aj šitie zvrškov na Slovensku má pozitívny vplyv na štruktúru nákladov. Najvýraznejším príkladom je slovenská dcéra významného producenta obuvi – Gabor, s.r.o., Bánovce nad Bebravou.

Vo výrobe hotovej obuvi má rovnako ako fabrika v Rakúsku a Portugalsku na koncernovej produkcii tretinový podiel. Zamestnáva však vyše polovice zamestnancov Gaboru.

Časť zamestnancov v závode v Bánovciach nad Bebravou a fabrika v Liptovskom Mikuláši šijú podstatnú časť zvrškov z produkcie koncernu. Ten si len pätinu ich potreby zabezpečuje dozorovanou výrobou v Indii.

Produkcia slovenského Gaboru by sa mala zvyšovať v dôsledku rozšírenej finalizácie. Tú bánovský závod už realizuje a v prípade dostatočného dopytu v nej môže pokračovať.

Bez ázijskej zásobovacej podpory stále funguje švajčiarsky Rieker. Slovenské závody v Komárne a Ilave sú v jeho európskej výrobnej základni najzápadnejšie situovanou veľkovýrobou.

Aktuálna výroba zhruba troch miliónov párov topánok ročne je postačujúca a v blízkej budúcnosti by sa nemala výraznejšie meniť. Dcérske spoločnosti Rieker Obuv, s.r.o., Komárno zastrešujú kompletný výrobný cyklus obuvi od šitia zvrškov až po finalizáciu.

Výrobné kapacity dobudovala na plánovanú úroveň aj slovenská dcéra dánskeho koncernu – a.s. Ecco Slovakia. V martinskej fabrike po zrušení malej zvrškárskej produkcie tvoria gro produkcie finalizačné činnosti s vyššou pridanou hodnotou – hlavne nastrekovanie podrážok.

Zvršky sa dovážajú najmä z najväčšieho závodu firmy v Indonézii. V Martine riešia aj technické spracovanie výroby nových modelov.

Dynamickí Taliani

V obuvníckom svete má talianska produkcia vedúce postavenie. Väčšiu zásluhu než výroba má na tom dizajn a technologické riešenia.

Z krajiny na juhu Európy vstúpil do sveta topánok aj fenomén zvaný Geox. Dobre prezentované komfortné technologické riešenie dokázal tím okolo bývalého vinára Maria Morettiho Polegata doplniť o agresívny marketing, ktorého súčasťou je okázalé otváranie stále nových značkových predajní.

Vlaňajší predaj deviatich miliónov párov topánok a tržby na úrovni 350 miliónov eur potvrdzujú, že Geox sa v prvej európskej obuvníckej lige usadil natrvalo. V globálnej výrobnej štruktúre Geoxu má už tri roky miesto aj Slovensko.

Tržby, pridaná hodnota a zisk pred zdanením
v kožiarskom a obuvníckom priemysle
(mld. Sk)

Údaje sú za podniky s 20 a viac zamestnancami.
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR, spracovala TREND Analyses

Tento rok dokonca slovenská výrobná dcéra Geoxu Technic Development Slovakia, s.r.o., rozšírila výrobu v bývalom areáli prievidzského Jaspolu. Vo vynovenom závode by malo 720 zamestnancov vyrábať okolo 700-tisíc párov topánok ročne.

Stabilnú úroveň produkcie si zachováva aj neďaleké Rialto, s.r.o., Partizánske. S hlavnou výrobou v Bošanoch a viacerými kooperáciami sa drží na úrovni tržieb okolo 1,4 miliardy korún.

Naozaj bývalé centrum

Centrom slovenského obuvníckeho priemyslu bývalo dlhé roky Partizánske. V súčasnosti sa však produkciou vyznačujú skôr mestá, kde kedysi sídlili podriadené závody socialistického koncernu Závody 29. augusta (ZDA). V bývalom hlavnom závode funguje len niekoľko menších výrobných prevádzkarní.

Po značnom výpadku odbytu v minulom roku zaznamenal dvojciferný pokles tržieb tradičný výrobca gumovej obuvi Vulkan, a.s., Partizánske. Napriek tomu sa firme podarilo vrátiť do čiernych čísel. Po značnej reštrukturalizácii klesol počet zamestnancov pod tisícku.

Rozvoj zaznamenávala v posledných rokoch výroba ochranných pracovných prostriedkov a pracovnej obuvi Bacou Dalloz. V dvojici firiem dosahuje slovenská výroba takmer 1,2-miliardové tržby a zamestnáva vyše sedemsto ľudí.

V okolí Partizánskeho vyrába tiež niekoľko desiatok malých, často rodinných firiem. Fungujú skôr sezónne, v prípade, že získajú od niektorého zahraničného výrobcu zákazku na ušitie zvrškov pre konkrétnu kolekciu.

Východ racionalizuje

Tradičným východoslovenským centrom produkcie obuvi bol a stále je Bardejov. Hlavným podnikom bol až do krachu v roku 1998 štátny, neskôr sprivatizovaný JAS.

V súčasnosti funguje v areáli skrachovaného podniku viacero výrobných prevádzkarní. Medzi väčších nástupcov patrí bardejovská s.r.o. Obuv-špeciál s ročnými tržbami okolo štvrť miliardy korún.

Najvýznamnejší z nástupcov bardejovského podniku si v názve ponechal aj jeho meno. V minulom roku zamestnávala firma Jas-Export, a.s., s miliardovými tržbami takmer dva a pol tisíca pracovníkov.

Dcérska spoločnosť Jas-Elmont, s.r.o., so 750 zamestnancami však zručných obuvníkov využíva vo výrobe autokáblových zväzkov pre michalovský závod japonského Yazaki Wiring Technologies. Tlak konkurencie navyše donútil majiteľov Jas-Exportu uvažovať o ďalšom znižovaní mzdových nákladov.

Už vlani začala firma s presunom výroby zvrškov na násobne lacnejšiu Ukrajinu. V 125 kilometrov vzdialenom Chuste zamestnával vyše tristo ľudí, do konca tohto roku by ich mali byť štyri stovky. Spolu s racionalizačnými opatreniami to bude mať za následok zníženie počtu pracovníkov závodu v Bardejove a dcér v Snine a Parchovanoch spolu o 330 osôb.

Koža tiež cíti autá

V odvetví spracovania kože, ktorého centrom bol dlhé roky Liptovský Mikuláš, výraznejšie zmeny necítiť. Tradičná výroba pretrvala v okresanej podobe len v areáli bývalých Kožiarskych závodov.

Nadviazať na ňu sa niekoľko rokov pokúša slovenská pobočka nemeckého Schafstall Holdingu, ktorá v marci zmenila obchodné meno na SlovTan Contract Tannery, s.r.o. Po vyše polmiliardových tržbách z vlastnej produkcie v roku 2003 firma vlani utŕžila len niečo vyše 330 miliónov korún. Príliš počuť nebolo ani o ďalšej firme v areáli – s.r.o. Tatra – Leder.

Výrobu v slovenskom priemysle spracovania kože však v posledných rokoch prináša automobilový priemysel. Najmä pre zásobovanie výroby luxusných off-roadov v bratislavskom závode Volkswagenu založila v roku 2000 dcéru na Slovensku nemecká rodinná firma Eissmann.

Zamestnanosť a produktivita práce
v kožiarskom a obuvníckom priemysle
(tis. Sk)

Údaje sú za podniky s 20 a viac zamestnancami.
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR, spracovala TREND Analyses

Vyrába prvky výbavy automobilových interiérov z kože a koženky. V súčasnosti je s.r.o. Eissmann Automotive Slovensko so zhruba deviatimi stovkami zamestnancov najväčším zamestnávateľom v Holíči.

Na tržbách presahujúcich 1,6 miliardy korún sa zhruba 60 percentami podieľajú dodávky pre bratislavské tereniaky. Zvyšok sú dodávky pre ďalšie zvučné mená automobilového sveta – Volvo, Jaguar či Audi. Ďalší rast tržieb a napriek racionalizácii aj zamestnanosti by mali priniesť nové projekty pre Porsche a PSA.

Podobnú výrobu i klientelu má v neďalekej Považskej Bystrici s menšou výrobou s.r.o. Adtool. V súčasnosti poťahuje kožou najmä volanty, no aj iné interiérové doplnky.

Pre rozvojový projekt hľadajú jej majitelia finančného partnera. Vlani dosiahli tržby firmy takmer 400 miliónov korún.

Hýbe sa aj obchod

Hoci je Slovensko stále pomerne hlboko pod spotrebou obuvi v krajinách EÚ, ktorá vlani v priemere vzrástla na 4,8 páru ročne na obyvateľa, oživenie v obchode si nevšímajú len dovozcovia lacnej ázijskej produkcie. Gabor začal predaj svojich topánok zvyšovať až v posledných rokoch a obuv značky Ecco sa na Slovensku oficiálne začala predávať až tento rok.

Slovenský trh pritiahol aj ďalšieho veľkého predajcu obuvi, nemecký Deichmann. Ten spolu s obchodom rozbieha aj výrobné partnerstvo.

Nedávno kúpil skrachovanú značku detskej obuvi Elefanten. Z produkcie aj na predvýrobné vývojové procesy rozširuje spoluprácu s bývalým dodávateľom Elefantenu – bardejovským Jas-Exportom.

© 2005 TREND Holding, spol. s r.o.