Zvyšky niekdajšieho košického priemyselného gigantu VSŽ sú od začiatku roka zapísané na Cypre. Reč nie je o hutníckom koncerne, ktorý pristál v severoamerických rukách, ale o finančnom holdingu, ktorý z pozostatku železiarenskej skupiny vytvorila investičná skupina Penta.

Tá teraz pripravuje definitívne umŕtvenie niekdajšej košickej firmy tým, že ju včlení do svojej cyperskej základne. No ešte jej v ceste stojí hŕstka minoritných akcionárov, ktorí sa nenechali za roky z firmy vytlačiť. Penta sa pritom nikdy netajila, že malí akcionári niekdajších VSŽ jej dosť prekážajú.

Osemdesiattisíc

Keď skupina investorov získala kontrolu nad časťou železiarní, ktorá ostala nažive po odčlenení hutníckej časti pre americký U.S. Steel, videla aj prísľub množstva hotovosti, ktorý mal od Američanov pritiecť. No získali i množstvo súdnych sporov vygenerovaných niekdajšou skupinou manažérov a k tomu osemdesiattisíc drobných akcionárov.

Penta sa ich chcela od začiatku zbaviť. Prvý krok bol verejný prísľub na odkúpenie akcií VSŽ. V lete 2003 dokázali hodnotu jednej akcie účtovnými operáciami a rezervami na súdne spory stlačiť na 2,95 eura (po prepočte konverzným kurzom).

Aj takáto cena presvedčila štyridsaťtisíc drobných spolumajiteľov predať akcie. Motivovať ich mohli i vtedajšie argumenty partnera Penty Jaroslava Haščáka. Ten povedal, že sa uvidí, ako sa vykryštalizuje akcionárska štruktúra. „Pri vysokej miere vlastníctva nie je dôvod vyplácať dividendy a takto z firmy ťahať kapitál. V blízkom čase návrhy na výplatu dividend podporovať nebudeme,“ vyhlásil.

Majoritní akcionári VSŽ následne rozhodli o stiahnutí akcií z burzy a ich premene na listinné cenné papiere. Po tie si bolo treba prísť do Bratislavy. Osobne alebo cez niekoho s overeným splnomocnením. Akcionári na to mali dva zimné mesiace.

Množstvu starších ľudí sa do bratislavskej Incheby pricestovať nechcelo. Výmena akcií bola pre nich príliš nákladná záležitosť. A tak sa akcie tých, ktorým sa cestovať nechcelo – najmä východniarov –, odpredávali za najvyššiu ponuku. Pente. A na účet podielnikov prišiel zostatok z transakcie. Samy VSŽ tak odpredali cez súťaž vyše 27 percent akcií.

Trinásťtisíc

V roku 2004 sa VSŽ, a.s., Košice premenovali na Slovenský investičný holding, a.s., Bratislava. A začiatkom roka 2006 Penta naštartovala ďalší manéver, ktorým sa mala zbaviť časti nechcených akcionárov. Firmu s vyše päťmiliardovým základným imaním pretočili z akciovej spoločnosti na družstvo.

Zo Slovenského investičného holdingu sa tak stalo Slovenské investičné družstvo. Penta vtedy mala pod kontrolou už vyše 96 percent akcií a k tomu vyše trinásťtisíc ďalších akcionárov.

Časť z nich už nemala na výber a odísť musela. Pravidlá majoritný hráč nastavil tak, že základný vklad člena musel byť minimálne 11 950 eur. Aj takí, ktorí mali napríklad päťsto akcií a chceli ostať v hre s Pentou, museli do družstva priniesť ďalšiu hotovosť za zhruba 10-tis. €.

Do transakcie sa im totiž započítavala iba momentálna trhová cena akcie. Bez finančného vkladu sa mohol stať družstevníkom len niekdajší akcionár, ktorý mal aspoň tritisíc akcií. Tí, čo boli nútení odísť, dostali za akciu 13,68 €. „Naše heslo bolo – žiadna šikana. Družstevníci nesmeli mať pocit, že sú šikanovaní,“ tvrdil TRENDU pred necelými troma rokmi J. Haščák.

Družstvo malo byť investičný vehikel. Mohutné finančné zdroje, ktoré ostali v niekdajších VSŽ, slúžili na financovanie strategických zámerov vymyslených v Pente. „My s rizikom vieme pracovať,“ tvrdil J. Haščák. Stratégia skupiny bola do vyhliadnutých firiem vojsť, dobre si ich ohodnotiť a priamo ich potom riadiť. „Trinásťtisíc drobných akcionárov nie je ten typ akcionárov, ktorý by dokázal zdieľať s nami túto stratégiu,“ tvrdí partner Penty.

Tridsať

Rok 2006 znamenal obrovský tlak na drobných spolupodielnikov. Tí, čo neodišli dobrovoľne, zažili zaujímavé konštrukcie. V stanovách družstva bolo napríklad ustanovenie, že ak sa družstevník trikrát po sebe nezúčastní na schôdzi, bude vylúčený.

Že sa to myslí vážne, dokázalo leto toho roka. V júni a júli sa v krátkom slede konali hneď tri schôdze. A v auguste sa už vylučovalo. Aby to nebolo úplne ľahké, o schôdzach sa mohli družstevníci dozvedieť iba z inzerátov v Hospodárskych novinách.

Viacerí podielnici sa obrátili na súdy. „Bolo to celé nezmyselné. Bývam vo Švajčiarsku a mal by som každé dva týždne dochádzať do Bratislavy. A aby som o tom vedel, museli by mi chodiť Hospodárske noviny,“ hovorí dnes dôchodca Boris Sevrug, ktorého tak v auguste 2006 bez predchádzajúceho upozornenia z družstva kontrolovaného Pentou vyhodili. Neúčasť nemohol ani ospravedlniť, lebo o schôdzach nevedel.

I sama účasť na schôdzach mala tvrdé podmienky. Družstevníci sa mohli dať zastupovať iba iným družstevníkom, inak museli prísť osobne. Neskôr sa väčšinový vlastník rozhodol, že inzeráty stačí v novinách uverejňovať sedem dní pred schôdzou.

A dokonca v stanovách vymenoval celú škálu udalostí, ktoré nie sú dostatočné na ospravedlnenie neúčasti: napríklad plnenie pracovných povinností, čerpanie dovolenky, pobyt v zahraničí či lekárske vyšetrenie, ktoré nie je akútne alebo dlhodobo plánované. Ohľad sa nebral ani na choroby a úrazy, ktoré nebránia účasti na členskej schôdzi. Bolo to v situácii, keď už nie- ktorí malí družstevníci stratili trpezlivosť a súdy im dali za pravdu.

Dôvod na extrémny tlak na odchod členov bol jasný. Družstvo sa v roku 2007 predsa len rozhodlo vyplatiť zisk. Členská schôdza odklepla rozdelenie vyše 85 miliónov eur za rok 2006 plus ďalších vyše 20 miliónov eur nerozdeleného zisku z predchádzajúcich rokov. Popri hlavnom vlastníkovi sa na tomto delení zišli už iba tri desiatky ľudí, z ktorých niektorí ešte patrili do stajne Penty.

Hŕstka

B. Sevrug sa spolu s mladým advokátom Andrejom Schwartzom pustil na tenký ľad súdenia sa s Pentou. Okresný súd Bratislava III rozhodol jasne a na slovenské pomery rýchlo: uznesenie, ktorým v auguste 2006 B. Sevruga vyhodili z družstva, bolo neplatné, „pretože nedostal písomnú pozvánku s programom na tieto schôdze“. Sudca tiež v rozsudku pripomenul, že od člena družstva nemožno požadovať pravidelné odoberanie a čítanie Hospodárskych novín.

V septembri 2007 už slávila víťazstvo opačná strana. Žalobu nespokojného bývalého družstevníka zamietol bratislavský krajský súd. Ten zasa považoval zvolávanie schôdze družstva novinovými inzerátmi za vhodné. Sudcovia vyslovili názor, že pričasté zvolávanie členských chôdzí majú na svedomí málo aktívni členovia. Penta mala v tom čase pod kontrolou viac ako 98-percentný podiel.

Na ďalšom stupni sa situácia opäť otočila. Najvyšší súd dal za pravdu B. Sevrugovi. Sudkyňa Anna Marková sa vyjadrila, že „zákonom určené právo člena družstva zúčastňovať sa na členských schôdzach a na nich hlasovať nemôžu ani stanovy družstva zmeniť na povinnosť“. Súd v lete minulého roka potvrdil, že v tomto prípade išlo o znevýhodňovanie minoritného člena.

Napriek tomuto rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné odvolanie, nie je súdnym naťahovačkám koniec. Musí znovu zasadnúť a rozhodnúť krajský súd. Tentoraz podľa právneho názoru Najvyššieho súdu. A vrátiť B. Sevruga do firmy. No Slovenské investičné družstvo už vlastne neexistuje.

Od augusta minulého roka je to znova Slovenský investičný holding, tentoraz vo forme eseročky. Podiely firmy sú rozhodené na spoločníkov a od januára 2009 je firma umiestnená na Cypre. „Družstevné schôdze, cestovanie, čas, súdne pojednávania,“ vymenúva B. Sevrug a odhaduje, že ho to všetko stálo zhruba sedemtisíc eur. No tvrdí, že mu ide o princíp.

Dnes Penta uvažuje o zlúčení vysťahovaného Slovenského investičného holdingu so svojou cyperskou základňou. No predpoklad je, že sa podarí vytlačiť aj posledný zostatok akcionárov. Tých bolo v polovici minulého roka iba tridsaťdva. Dnes zostala hŕstka, ktorá je zorientovaná a nenechala sa odradiť ťahanicami s Pentou.

Na sto percent

Tá dnes označuje sťahovanie firmy za výsledok konsenzu. Rozhodnutie o cyperskej fúzii bolo prijaté sto percentami hlasov spoločníkov prítomných na decembrovom valnom zhromaždení, tvrdí hovorca Penty Martin Danko. Zákon pritom podľa neho ráta so širokou ochranou spoločníkov.

Napríklad tak, že ak by niekto nesúhlasil s výmenným pomerom obchodných podielov za akcie novej spoločnosti a finančným doplatkom, môže sa domáhať nápravy na slovenskom súde. Ak by niekto nesúhlasil s cezhraničným zlúčením ako takým, môže sa domáhať, aby od neho slovenská spoločnosť odkúpila obchodný podiel. „Avšak vzhľadom na konsenzus neočakávame takýto postup zo strany minoritných akcionárov,“ dodáva hovorca.

Definitívne zlúčenie Slovenského investičného holdingu a Penty Investments bude na programe, až keď silná podnikateľská skupina dosiahne v niekdajších VSŽ stopercentný podiel. V opačnom prípade by sa niekdajší drobní akcionári stali aj podielnikmi Penty Investments Limited.

Foto - ČTK

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.