Pridaná hodnota slovenských ťažiarov stúpla vlani o tretinu, najvýraznejšie za uplynulých päť rokov. Príspevok odvetvia k ekonomickému rastu bol najvýraznejší po strojárstve či výrobe stavebných látok. O výrazný vlaňajší nárast výkonov aj exportu sa zaslúžil jediný podnik.

Najväčší domáci ťažiar Nafta Gbely totiž podstatne zvýšil ťažbu plynu. Na základe údajov Hlavného banského úradu na vyše päťnásobok priemeru v predchádzajúcich štyroch rokoch.

Podľa vyjadrenia podniku šlo o „primárnu ťažbu súvisiacu s rozvojom skladovacích kapacít zemného plynu“. Práve prevádzka zásobníkov generuje firme, ktorú kontrolujú Slovenský plynárenský priemysel a E.ON Ruhrgas International, najviac tržieb, hoci ťaží aj menšie množstvá poloparafinickej ropy a gazolínu. Čistý zisk Nafty vo výške 1,7 miliardy korún predstavuje až štyri pätiny celkového lanského profitu slovenského ťažobného biznisu.

S vládnou barlou

Druhým najvýznamnejším subodvetvím je ťažba hnedého uhlia a lignitu. Za uplynulých päť rokov sa znížila o vyše štvrtinu na zhruba 2,1 milióna ton vlani.

Len pár percentami sa na nej podieľala Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši, ktorá všetko uhlie dopravuje tepelnej elektrárni v Zemianskych Kostoľanoch. Od roku 2004 je síce v útlme, na likvidáciu bane prispieva štátny rozpočet, no vďaka novým ložiskám sa jej zatvorenie posunulo do konca tohto desaťročia.

Najväčší zamestnávateľ v ťažobnom priemysle i regióne sú Hornonitrianske bane Prievidza. Tie vlani vyťažili bezmála dva milióny ton hnedého uhlia.

Väčšina putuje do Zemianskych Kostolian, zopár percent produkcie dodali Bukóze Hencovce. Napriek dlhodobému poklesu plánuje firma ťažbu od tohto roka zvyšovať. Na rozvoj banskej činnosti získa i subvencie zo štátneho rozpočtu.

Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch je aj hlavným odberateľom lignitu Bane Čáry, ktorá vznikla len nedávno, na troskách skrachovanej Bane Záhorie. Zo zásob odhadovaných na 26 miliónov ton plánuje tento rok vyťažiť 80-tisíc ton.

V nasledujúcich rokoch by sa ťažba mala zvýšiť na 200- až 500-tisíc ton. Počet pracovníkov by sa mal strojnásobiť na 350 ľudí.

Bez štátnej podpory by na Slovensku neprežila ani ťažba sideritu. Ten dobýva Siderit z Nižnej Slanej, ktorý na východe spracúva rudu na pelety pre košický U.S. Steel.

Napriek dotácii zo štátneho rozpočtu skončila firma s obratom prevyšujúcim trištvrte miliardy korún v strate. Na trhu ju porážajú lacnejší konkurenti z Ukrajiny a Ruska, ktorí ťažia rudu jednoduchšie – povrchovo, nie hlbinne.

Stavebné suroviny dominujú

Na objemoch vyťažených nerastov majú rozhodujúci podiel stavebné suroviny. Nie všetky výkony sú však v štatistikách ťažiarov. Dobývanie magnezitu či vápenca majú v číslach ich spracovatelia z iných priemyselných odvetví. Vápenec ťažia všetci producenti cementu a vápna. Magnezit zasa Slovmag a Slovenské magnezitové závody.

Potenciál na ťažbu mastenca chcú využiť VSK Mining s rakúskym holdingom Schmid Industrie. Investujú do novej bane v Gemerskej Polome. Štôlňu za pol miliardy im vyrazí Skanska BS do februára budúceho roka.

Z vyše štyridsiatich väčších firiem zaradených do ťažobného priemyslu ťažilo vlani 30 firiem stavebný kameň, štrky a piesky. Pracovala v nich štvrtina z vyše osem a pol tisíca zamestnancov ťažiarskych podnikov.

Vyprodukovali necelú tretinu odvetvových tržieb a o niečo menej ako pätinu pridanej hodnoty. Kameňa sa vyťažilo viac než predvlani a štrkopieskov o čosi menej. Firmy zamerané prevažne na ťažbu štrkopieskov však vykazujú lepšie výsledky. Majú menej náročné technológie a žiadanejší produkt.

Štrkopiesky idú do betónových zmesí a používajú sa pri výrobe prefabrikátov. Ťažba kameňa je nadviazaná na cestné a železničné stavby, ktoré síce od vlani stagnujú, ale nové trasy sú už v počiatočných fázach výstavby a vďaka PPP projektom sa môžu znásobiť.

Dávajú tak ťažbe oboch druhov stavebných surovín nebývalé vyhliadky. Najväčší ťažiar stavebných surovín je Alas Slovakia z rakúskeho holdingu Asamer.

Zmodernizoval lom na melafýr v Sološnici a tento rok mieni investovať do ložiska andezitu v Kamenci pod Vtáčnikom. Má aj kvalitnú štrkovňu vo Vysokej pri Morave.

Silné krytie

Eurovia – Kameňolomy z francúzskeho stavebného koncernu Vinci má dobrú pozíciu na strednom a východnom Slovensku. Dvojka v ťažbe stavebných surovín vlani investovala takmer dvesto miliónov korún do lomov Dubná Skala a Hradová pri Košiciach.

Spoločnosť KSR-Kameňolomy patrí do rakúskeho stavebného koncernu Strabag, ktorý má 12 lomov a štrkovní. Okrem iných aj lom na čadič v Husinej, kde ťažbu rozšíril. Vlani najviac peňazí vložil do získanej štrkovne v Dubnici nad Váhom.

Tento rok chce investovať do novej linky v andezitovom ložisku v Lehote pod Vtáčnikom. Po vstupe do ŽPSV Olcnava má aj lom na vápenec neďaleko Spišskej Novej Vsi. Do ťažby kameňa pred dvoma rokmi vstúpila aj DDM Group. Jej lomy spadajú pod PK Doprastav a jeho novú dcéru PK Ruskov.

Váhostav-SK opäť získal firmu Geotrans- -Lomy. Pôsobí hlavne na strednom Slovensku, ťaží andezit v Sáse neďaleko Zvolena a v dvoch ďalších lomoch. Povolenie pre ložisko Opiná pri Košiciach očakáva v krátkom čase. Zatiaľ má vyššie príjmy z obchodu.

Piesky v Šajdíkových Humenciach ťaží Kerkosand z nemeckej skupiny Quarzwerke. Tento rok v júni sprevádzkoval v novej hale linku na mletie piesku. V okolí Bytče ťaží štrkopiesky nemecká cementárenská skupina HeidelbergCement.

Poloha je výhodná aj na export do ČR, kde patrí k najsilnejším ťažiarom. Zoštvornásobiť produkciu kameniva na 1,6 milióna ton pomôže Holcimu nová štrkovňa, ktorú získal akvizíciou spoločnosti Zega vo Veľkých Úľanoch, i modernizácia ďalších dvoch prevádzok.