Ruský koncern Gazprom minulú stredu o 18. hodine stredoeurópskeho zimného času zámerne zastavil tranzit plynu cez Bielorusko do Poľska, Nemecka a Litvy plynovodom Jamal-Európa. „Odstávka“ trvala do 13. hodiny nasledujúceho dňa.

Táto udalosť vojde do novodobej histórie európskeho plynárenstva. Za vyše 30 rokov dodávok zemného plynu zo západnej Sibíri do Európy to bolo po prvý raz, čo Moskva využila kohútik na tranzitnom plynovode na presadenie svojich obchodných a politických záujmov.

V tomto prípade je za tým spor s Bieloruskom o cenu dodávok plynu, výšku tranzitných poplatkov, o podmienky predaja tamojšej plynárenskej spoločnosti Beltransgaz Gazpromu a súčasne politický tlak na Minsk, aby sa podrobil podmienkam Moskvy na opätovné splynutie oboch štátov.

Dôsledky tejto plynovodnej blokády pre jej krátkosť v Poľsku a Nemecku nestačili zaregistrovať. Ale v Litve, ktorá je úplne závislá od dodávok ruského plynu, musela spoločnosť Lietuvos Dujos prikročiť k obmedzovaniu dodávok svojim hlavným zákazníkom.

Západoeurópske plynárenské spoločnosti boli vo svojich komentároch pomerne zdržanlivé. Možno aj takto chcel Gazprom presvedčiť svojich západoeurópskych partnerov, aby začali urýchlene financovať výstavbu nového plynovodu cez Baltské more do Nemecka. Táto udalosť sa však nemôže neodraziť na ďalšom vývoji energetického dialógu medzi Ruskom a EÚ, ktorého strategickou súčasťou sú práve dodávky plynu a nové plynovody.

Európska komisia po udalostiach v Bielorusku poslala do Moskvy list, v ktorom vyjadrila vážne znepokojenie. Brusel bol zaskočený, lebo Rusko malo dosiaľ povesť stabilného partnera, ktorý si v dodávkach zemného plynu plnil všetky svoje záväzky a nemiešal do toho politiku.

Navyše zatvorenie plynovodných kohútikov prišlo práve v čase, keď sú vzťahy únie a Ruska aj tak dosť zložité. Komisia začiatkom februára vydala stanovisko k vývoju vzťahov EÚ s Ruskom, v ktorom sa konštatuje, že tieto vzťahy sú čoraz napätejšie.

Znepokojuje ju najmä „tvrdá politika Ruska“ k postsovietskym štátom. Vážny konflikt tiež vyvolala Moskva svojím stanoviskom k nadchádzajúcemu rozšíreniu únie.

Vlani v decembri odovzdala Bruselu 14 požiadaviek, v ktorých žiada rad výnimiek v obchodovaní s novými členmi vrátane energetiky a metalurgie, liberalizáciu vízového režimu či zmäkčenie podmienok pre lety ruských lietadiel do únie. Čo je ešte závažnejšie, Moskva nesúhlasí s automatickým rozšírením všetkých ustanovení Dohody o partnerstve a spolupráci EÚ a Ruska aj na nové členské krajiny vrátane Slovenska.

Ruská pozícia je taká, že ak Brusel nevyhovie predloženým požiadavkám, po 1. máji nebude uplatňovať v obchode s novými členmi únie doložku najvyšších výhod, čím výrazne obmedzí export z týchto krajín na ruský trh.

Pokračovanie v negatívnom trende vzťahov medzi Bruselom a Moskvou či ďalšie hry s kohútikmi na plynovodoch a ropovodoch by definitívne zmrazili sľubne sa rozvíjajúci energetický dialóg a spoluprácu.

Renomovaný nemecký expert pre Rusko Alexander Rahr tesne pred februárovou návštevou ministra zahraničných vecí Joschku Fischera v Moskve ruskú verejnosť a politikov upozornil, že Západ stráca vieru v ruskú demokraciu a obáva sa nárastu imperiálnych ambícií Moskvy.

„Nie železná, no nemenej pevná opona sa môže skutočne spustiť. Vzájomné mlčanie sa môže predĺžiť do roku 2008, ba aj dlhšie,“ varoval nemecký expert. Priebeh a výsledky návštevy J. Fischera a posledné udalosti s plynovodom jeho chmúrne prognózy, žiaľ, zatiaľ nevyvrátili.