Priemysel je významným hýbateľom slovenskej ekonomiky. Hoci podobne ako v iných ekonomicky rozvinutých krajinách nie je ani na Slovensku dominujúcim sektorom.

V minulom roku priemysel tvoril 28 percent hrubej pridanej hodnoty v hospodárstve SR. Na celkovej zamestnanosti v domácej ekonomike sa podieľa len o málo viac ako štvrtinou (26 percentami).

Podstatne väčší podiel na tvorbe HDP i zamestnanosti má sektor služieb. Tu pribúda tiež podstatne viac nových pracovných miest než v priemysle. Napriek tomu výrobné fabriky naďalej pútajú viac pozornosti ako spoločnosti žijúce z poskytovania služieb. Prečo?

Výrobné závody sú spravidla väčšie ako bežné firmy podnikajúce v službách. Zo všetkých registrovaných podnikateľských subjektov v SR len sedmina podniká v priemysle, no medzi najväčšími – v rebríčku TREND TOP 200 – je priemyselných podnikov viac ako polovica.

Zamestnávajú viac ľudí, nakupujú viac materiálových vstupov i služieb. Jednotlivé fabriky tak ovplyvňujú životy väčšieho počtu ľudí a tiež spolupracujúcich firiem.

Ruka v ruke s rastom priemyselnej produkcie teda stúpajú výkony v doprave i v ďalších službách. Podniky sa čoraz viac koncentrujú na svoj corebiznis a obslužné činnosti zabezpečujú subdodávateľsky.

Ak sa im darí a cez rastúce mzdy zvyšujú kúpyschopnosť ľudí vo svojom meste či regióne, rozvíja sa tam celé spektrum najrôznejších služieb. Priemysel tak hýbe lokálnou i národnou ekonomikou viac, ako prezrádza jeho o málo viac ako štvrtinový podiel na tvorbe HDP či zamestnanosti. O to dôležitejšie je sledovať, čo hýbe samým priemyslom.

NEPREHLIADNITE:

• Kompletná ročenka TREND Top v priemysle 2007
• Pestré investície prinášajú nezávislosť
• Priemyslu pribúdajú ďalšie rozmery (Komentár)

Domáce faktory

Po ťažkých deväťdesiatych rokoch, keď hospodárenie podnikov na Slovensku devastoval najprv rozpad trhov RVHP, potom zbabraná privatizácia a nakoniec drahé úvery, sa podnikaniu v tomto desaťročí darí už oveľa lepšie.

Azda najviac k tomu prispelo výrazné zlacnenie a sprístupnenie úverov, zlepšenie právneho rámca na podnikanie a príchod zahraničných investorov do kľúčových bánk i podnikov.

Vďaka zlepšeniu kondície bola väčšina podnikov v priemysle už v prvej polovici tejto dekády schopná zvládnuť aj obávané razantné zvýšenie cien energií. Teraz sa učia žiť aj bez slabého kurzu koruny – poslednej barličky, ktorá priemyselných výrobcov chránila pred zahraničnou konkurenciou na domácom i zahraničných trhoch.

Po výraznom zhodnotení domácej meny v závere minulého a začiatkom tohto roku je totiž realitou úplne nový, zhruba o 15 percent silnejší kurz koruny. Exportéri sa tak budú musieť vyrovnať s nižšími korunovými výnosmi a adekvátne stlačiť svoje náklady. To isté skôr či neskôr čaká aj tých výrobcov, ktorí sú vystavení konkurencii dovozov na domácom trhu.

Ako výrazne ovplyvní silnejšia koruna výsledky priemyselných výrobcov, sa ukáže pravdepodobne až v roku 2008. Teraz totiž väčšina obchodníkov váha a so zlacňovaním dovozov sa neponáhľa.

Na druhej strane exportéri získali čas hedgingom, teda zabezpečovacími obchodmi, ktorými sa firmy zabezpečujú proti neželanému vývoju kurzu. Najčastejšie na rok dopredu. Tento rok má teda väčšina výrobcov čas na ďalšie odkrývanie rezerv a skresávanie nákladov. Očakávať návrat kurzu na úrovne spred roka by bolo naivné.

Trendy vo svete

Už dlhšie a prakticky v celom priemysle – niekde viac, inde menej – sa pod vývoj podpisuje globalizácia, otváranie trhov, s tým súvisiaci rast konkurencie a špecializácia (dobrovoľná alebo vynútená).

Obchodné bariéry, ktorými si vlády sveta desaťročia bránili domácu zamestnanosť na úkor efektívnej a optimálnej deľby práce medzi bohatými a chudobnejšími krajinami, sa v uplynulej dekáde razantne zmenšili.

Výsledkom je éra nevídane rozsiahleho presúvania výrobných kapacít do krajín s lacnejšou pracovnou silou, prípadne benevolentnejšou ochranou životného prostredia. Tam, kde to ide, sa výrobnou dielňou stáva Ázia.

Pri tých produktoch, kde je Čína či India pre zásobovanie západoeurópskych konzumentov priďaleko, sa výrobné kapacity sťahujú do východnej Európy, čiastočne i severnej Afriky. Montážnou dielňou Severnej Ameriky je už dlhšie na kontinente najlacnejšie Mexiko.

Prináša i berie

Slovensko globalizáciou získava i stráca. Vďaka kombinácii výbornej geografickej polohy, oproti susedom z V4 naďalej nižších mzdových nákladov, ako aj obstojnej infraštruktúry (v porovnaní s lacnejším Rumunskom, ale i Poľskom) sa Slovensko stáva obľúbenou montážnou dielňou hneď niekoľkých automobiliek a celej plejády ich subdodávateľov.

Podobne boduje u finálnych producentov elektroniky, najmä televízorov a LCD monitorov, ktorí sa v čoraz väčšej miere rozhodujú zásobovať európsky trh práve zo Slovenska.

Na druhej strane tradičné slovenské fabriky len ťažko, ak vôbec, dokážu čeliť lacnej ázijskej konkurencii pri tých komoditách, kde veľké prepravné vzdialenosti medzi kontinentmi nie sú zásadný problém. Či už z hľadiska nákladov na prepravu alebo pre dlhšie dodacie lehoty.

Už dlhšie a určite najviac to postihuje textilný, odevný, kožiarsky či obuvnícky priemysel. V ostatných rokoch sa pod tlak dostávajú aj niektorí producenti chémie a farmácie (najmä základnej), v menšej miere lacnú ázijskú produkciu cítia už aj výrobcovia z niektorých ďalších odvetví.

Hoci má globalizácia veľa kritikov a odporcov, je nezvratná. Žiadne odvetvie nepochová, ako by sa mohlo zdať z katastrofických scenárov, ktoré médiami zaznievajú najmä v časoch lobovania európskych producentov za obnovenie ciel či kvót na dovozy z Ázie. Pochová však veľkovýrobne nenáročného sortimentu, ktoré objektívne nemajú šancu konkurovať lacnej čínskej veľkovýrobe.

Flexibilní prežijú

Menšie firmy tých podnikateľov a investorov, ktorí zákonitosti globalizácie pochopili a dokázali sa prispôsobiť novej realite, dnes prosperujú. Mnohé vstali z popola skrachovaných či zdecimovaných obuvníckych, kožiarskych alebo odevných fabrík.

Šijú väčšinou kvalitnejšiu bielizeň, odevy či obuv pre európskych producentov. Väčšinou v menších sériách, ktoré sa naďalej oplatí šiť v Európe. Takto si pomáha aj zopár tradičných slovenských výrobcov, ktorí by dnes už bez práce vo mzde pre renomovanejšie značky sotva prežili.

Šťastím pre európske fabriky je, že „Made in China“ nie je a ešte dlho nebude značka kvality. Kým pri odevoch či obuvi to väčšina zákazníkov akceptuje pre výrazne nižšiu cenu, pri autách a niektorých ďalších tovaroch to tak zrejme nebude.

Po opakovaných aférach s používaním škodlivých látok v hračkách bude pravdepodobne viacero svetových výrobcov pri svojich objednávkach zvažovať nielen cenu, ale aj garancie požadovanej kvality. Najmä ak väčšiu citlivosť prejavia aj zákazníci pri svojom nákupnom rozhodovaní.

Mediálne aféry diskvalifikujúce niektoré čínske produkty – aj svetových značiek – však môžu čínske ťaženie na svetové trhy nanajvýš spomaliť, nie zastaviť. Z juhovýchodnej Ázie už teraz prúdi do Európy i Ameriky celá plejáda spotrebných tovarov a elektroniky. Každý rok je ich viac.

Čínsky boom sa týka všetkých

Pritom rýchlo pokračujúca industrializácia v najľudnatejšej krajine sveta už dnes nepriamo ovplyvňuje prakticky všetkých. Prinajmenšom cez vyššie ceny pohonných hmôt, a teda dopravy.

Už roky prudko rastúca spotreba Číny dvíha svetové ceny komodít – najmä ropy, ale aj ocele. Keďže stavebný ruch a dopyt po oceli v juhovýchodnej Ázii predbieha výstavbu tamojších oceliarní, už niekoľko rokov drží vysoko aj globálne ceny ocele.

Hutníci sa tak aj na Slovensku môžu tešiť z tučných marží a rekordných ziskov. V nie príliš ďalekej budúcnosti však môžu pocítiť aj odvrátenú stránku globalizácie – ak sa do Európy začne tlačiť lacnejšia oceľ z nových čínskych oceliarní.

Na horšie časy by mali už dnes myslieť manažéri podnikov aj v ďalších odvetviach priemyselnej výroby. Najmä ak je ich produkcia náročná na ľudskú prácu a pred konkurenciou z Ázie ju nechránia vysoké prepravné náklady či iné logistické bariéry. Takto citlivé komodity existujú vo väčšine priemyselných odvetví. Pre mnohé podniky sú naďalej základom ich biznisu.

Včasným nahradením potenciálne ohrozených výrob perspektívnejším výrobným programom sa môžu manažéri a ich firmy vyhnúť problémom. Možno až kolapsu, aký postihol viaceré veľké podniky v odvetviach, ktoré boli tlaku lacnej čínskej veľkovýroby vystavené ako prvé. Niektorým sa síce podarilo ujsť hrobárovi z lopaty aj na poslednú chvíľu, väčšina neskoro reagujúcich sa však ani po dlhom trápení nezotavila.

Štvrtina stále v strate

V minulom roku na Slovensku celá štvrtina podnikov v priemysle s 20 a viac zamestnancami hospodárila so stratou. Mnohé z nich už opakovane. Nemálo ďalších vykázalo iba symbolický zisk.

Hoci štatistiky zhoršujú aj niektoré výrobné fabriky globálnych koncernov, ktorých strata je skôr vec nastavenia vnútrokoncernových cien než reálny výsledok hospodárenia, aj reálne v priemyselnej výrobe stovky firiem generujú rok čo rok stratu a prežívajú z podstaty.

Lepšia správa je, že súhrnné zisky tých úspešnejších minulý rok poskočili o pätinu na rekordných bezmála 142 miliárd korún. Vytvorené zisky teda už takmer 12-násobne prevýšili súhrnné straty. Horšia správa je skutočnosť, že distribúcia ziskov v slovenskom priemysle zostáva značne nerovnomerná.

Väčšina, až bezmála dve tretiny súhrnných ziskov, sa koncentruje v energetike, rafinácii ropy a hutníctve. Napríklad v potravinárstve či textilnom priemysle je pomer ziskov a strát len dve ku jednej, vo výrobe odevov dokonca prevažujú straty. Nielen tu, ale aj v ťažbe surovín či chémii ani v roku 2006 profitabilita nerástla, ale stagnovala či mierne klesla.

Z veľkých a stredných podnikov, ktoré figurujú v aktuálnych odvetvových rebríčkoch TREND TOP v priemysle, je stratová už iba jedna osmina. Teda len polovica priemeru za celý priemysel. Aj tu sa však rast ziskov zďaleka netýka každého. Viac než tretina spoločností v rebríčkoch si vlani medziročne pohoršila, aj keď väčšinou nie dramaticky.

Ťažšie časy

Agregátne tržby podnikov v slovenskom priemysle minulý rok narástli o silných 19 percent a aj pridaná hodnota, ktorá lepšie vystihuje výkonnosť priemyslu, stúpla medziročne o celú desatinu.

Žiaľ, je to takmer výlučne zásluha nových výrobných kapacít v produkcii motorových vozidiel a televízorov. Darí sa aj hutníkom a vďaka boomu stavebníctva tiež producentom stavebných materiálov. V iných odvetviach sú svižne rastúce podniky so solídnou ziskovosťou skôr zriedkavosť ako pravidlo.

Netreba teda podliehať ilúzii, že svižný rast sa týka väčšiny slovenského priemyslu. Je to skôr naopak. Veľa tradičných podnikov má budúcnosť aj naďalej neistú. Silnejšia koruna a pravdepodobne aj mierny rast úrokových mier ich pozíciu v najbližších rokoch ďalej zhoršia.

Ak im priťaží ešte aj vláda zhoršením právneho rámca na zamestnávanie ľudí či inými krokmi narúšajúcimi priaznivú podnikateľskú klímu z uplynulých rokov, priemyselnú výrobu čakajú horšie časy.

Viaceré slabšie podniky ich nezvládnu. Ak teda po desaťročí znižovania zamestnanosti v slovenskom priemysle a jej stabilizácii v ostatných dvoch rokoch niekto čakal, že príde rast, môže byť sklamaný.

Je totiž možné, že čoskoro sa v priemyselnej výrobe bude opäť prepúšťať viac, ako dokážu vykompenzovať nové pracovné miesta v závodoch zahraničných či úspešných domácich investorov. Napriek tomu, že celková výkonnosť priemyslu ďalej porastie.

Foto - Maňo Štrauch