Logistický trh rastie dvakrát rýchlejšie ako odvetvia či celé ekonomiky, ktoré obsluhuje. Prečo? Lebo všetko sa vozí dvakrát. Napríklad pre výrobnú sféru treba zabezpečiť najprv vstupy, potom aj distribúciu hotovej produkcie. Už priemyselný boom, ktorý Slovensko teraz zažíva, stačí na to, aby mala logistika dosť práce. A keďže v konjunktúre stúpa aj spotreba, stará sa o ďalší solídny prílev práce pre túto brandžu aj obchod. O zákazky nemajú núdzu nákladní dopravcovia, rastú aj doručovateľské služby. A logistika už dávno nie je len doprava. Čoraz silnejšiu úlohu v nej hrajú mozgy – tvorcovia komplikovaných logistických riešení. Základná úloha zostala: načas a v poriadku doviezť tovar, kam treba.

Ťahúňom autá. Aj keď je tá hádanka o raste logistického biznisu zjednodušujúca, jej jadro i pointa sú reálne. Firmy z rôznych odnoží tejto brandže sa zhodujú, že ich odvetvie rastie zhruba dvojnásobným tempom ako ekonomika, v ktorej fungujú.

Je jasné, že dynamiku slovenskej logistiky má „na svedomí“ priemysel. Najmä automobilový. K Volkswagenu, pôvodne jedinej automobilke s výrobou na Slovensku, sa tento rok pridala ďalšia. Francúzska PSA Peugeot Citroën. Pár mesiacov pred ostrým štartom je aj produkcia v novej fabrike juhokórejskej Kia Motors. Vznikli tak dve celkom nové ohniská, okolo ktorých vyrástla pavučina výrobných dodávateľov rôznych súčiastok a iných vstupov. Rovnakým logistickým uzlom sa stali montážne závody veľkých firiem aj v iných odvetviach. Príkladom môže byť galantský závod výrobcu elektroniky Samsung.

Logistike hrá do karát jeden z najsilnejších trendov vo svetovom biznise posledných rokov – outsourcing. Dvojnásobne. Po prvé, finálni výrobcovia posúvajú produkciu komponentov mimo vlastných závodov. Napríklad autá sa z čoraz väčšej časti vyrábajú u dodávateľov. A rastie dôležitosť logistických prepojení. Každá subdodávka musí prísť na miesto ďalšieho spracovania načas. Druhý vplyv outsourcingu je ešte silnejší. Čoraz viac hráčov vyčleňuje logistiku z „core“ aktivít svojho biznisu. Dlhodobo to cítiť pri väčšine veľkých zahraničných firiem, ktoré pôsobia na Slovensku. Postupne tento trend zasahuje aj nižšie priečky dodávateľských reťazcov. „V ostatných rokoch sa to, najmä pri vnútroštátnej doprave, objavilo aj pri slovenských firmách. Aj menšie podniky sa už zaoberajú otázkou, či držať flotilu áut alebo nakupovať tieto služby externe,“ konštatuje Rastislav Jež, industrial engineering manažér firmy Slovak Parcel Service, slovenského zastúpenia medzinárodnej doručovateľskej spoločnosti UPS.

Stop za milióny. Dva najväčšie projekty súčasnosti s centrom na Slovensku sú PSA a Kia. Glovis, logistická dcérska spoločnosť kórejského koncernu Hyundai – Kia, ešte len nastavuje parametre zásobovania fabriky Kie pri Žiline, ktorá začne vyrábať koncom roku. Jej francúzsky konkurent Gefco si už pozíciu dvorného dodávateľa pre závod PSA v Trnave plní. Jeden z najdôležitejších ukazovateľov, ktorý teraz vníma generálny riaditeľ slovenskej pobočky Gefca Olivier Large, je počet áut, ktoré denne v Trnave vyrobia. V rámci nábehovej krivky sa každý týždeň zvyšuje. Na základe toho pribúda pre logistikov práca. Ako hlavný logistický dodávateľ vytvorilo Gefco spolu s PSA na kľúč riešenie zásobovania trnavského závodu. Začína sa dovozom komponentov na Slovensko, prípadne ich zozbieraním v lokálnych závodoch dodávateľov. Ďalším krokom je zásobovanie liniek trnavskej fabriky. To sa robí v súlade s princípmi systému just-in-sequence. Takže súčiastky prichádzajú do výroby presne podľa potreby pre vyrábanú modifikáciu vozidla. Montážnu linku v automobilke v podstate lemuje prístup z výrobného skladu modulov, zvaného crossdock. Z neho smerujú komponenty a moduly priamo na pás.

Časť výrobcov dielcov i celých modulov teda dodáva svoje produkty do fabriky z medziskladov v tesnom susedstve automobilky. Prevádzku v ňom má aj Gefco. Nie je len tvorcom riešenia, niektorým dodávateľom automobilky poskytuje aj logistické služby. Pre jedného z najväčších zabezpečuje poslednú fázu dodávok do výroby. No budovu v parku čoraz viac využíva aj ako vlastný logistický sklad a pripravuje ďalšie využitie. Časť je už pripravená na osadenie špeciálneho zariadenia na údržbu a čistenie špeciálnych štandardizovaných prepraviek gefbox. Najväčšieho v celosvetovej sieti firmy. Ročne prejde jeho útrobami niekoľko miliónov gefboxov.

Aj keď firma prišla na Slovensko za PSA, rozvíjať tu podľa O. Largea bude logistické služby aj pre iných klientov. Obchodné plány počítajú s vysokými rastami. Z vlaňajších 284 miliónov korún tržieb by malo byť tento rok 800 miliónov korún, o rok už jeden a pol miliardy. Vtedy bude automobilka tvoriť 45 percent slovenských tržieb Gefca.

Brány trnavskej automobilky zhltnú teraz denne pol stovky kamiónov so súčiastkami. Časť výrobných vstupov sa dováža vlakmi. Denná produkcia závodu sa bude v auguste postupne šplhať k tristo autám denne. Na konci októbra už ich bude sedemsto, v polovici budúceho roku hovoria plány o plnej tisícke. V tom čase dosiahnu denné potreby výroby zhruba štyri stovky kamiónov plných súčiastok.

Vyše stovky nákladných áut a kamiónov na zásobovanie a desiatky na distribúciu Gefcu, až na pár výnimiek, nepatria. Logistické riešenie počíta so zapojením množstva subdodávateľov, najmä kamiónových dopravcov. Už teraz sú ich desiatky. Kritériá spolupráce sú pomerne prísne. Celý systém zásobovania má jediný cieľ – zabezpečiť plynulý prísun vstupov do fabriky presne podľa potrieb produkcie. Zodpovednosť logistickej mašinérie je veľká. Výroba pracuje takmer bez skladov, no cena jej zastavenia je vysoká. Vyše 1 500 eur (takmer 57-tisíc korún) za minútu alebo všeobecnejšie stotisíc eur (3,8 milióna korún) za hodinu. Takto sa v automobilovom svete „cení“ zastavenie linky. Preto sa aj v prípade, že zásielka súčiastok uviazne, hľadajú akékoľvek dostupné spôsoby, ako dodržať dodávateľský kontrakt.

Pohyb na trhu. Rovnako ako priemyselná produkcia ťahá logistický biznis aj obchod. Ženie vpred nielen dopravcov, ale aj ďalšiu kategóriu služieb – prevádzku logistických skladov. Otvárajú ich obchodné reťazce, aj výrobcovia spotrebných tovarov. Tak ako pri iných službách, ich prevádzku často outsourcujú – od logistických firiem. A ich kapacity sa napĺňajú rýchlo. „Iba pred rokom sme otvárali nový sklad v Senci a teraz je v podstate plne využitý,“ konštatuje Thomas Moser, šéf stredoeurópskej regionálnej pobočky Gebrüder Weiss. Firma už pripravuje rozšírenie.

Dodávky menších zásielok pre biznis, no aj adresné doručovanie produktov konečným spotrebiteľom sú hnacím motorom aj pre ďalší segment logistiky – expresné doručovateľské spoločnosti. Pre podnikateľov vozia menšie komponenty, ale napríklad aj vzorky produktov či dokumenty. „V minulosti sa objavili obavy, že elektronická komunikácia tento segment prepravy utlmí,“ spomína generálny riaditeľ DHL Express (Slovakia) Laurenc Svitok. Opak je pravda, navyše pribudli úplne nové segmenty.

NOVÍ INVESTORI. V minulosti fungovali na Slovensku v exprese veľkí medzinárodní logistickí hráči len v menšom počte. Ostatní využívali ako lokálnu koncovku slovenské firmy. Tie sa, ako trh rástol, stali atraktívnymi investičnými cieľmi západných logistických spoločností. Prínos bol obojstranný. Bez príslušnosti k medzinárodným sieťam bol totiž ďalší rozvoj domácich hráčov limitovaný. Zo slovenského logistického trhu sa spoločnosti s domácimi vlastníkmi postupne vytratili. Koncom roku 2004 nahradil finančného investora v slovenskom Lindberghu strategický – nemecká skupina Dachser. Začiatkom roku 2005 prevzala prepravnú spoločnosť TEN Expres ďalšia nemecká logistická skupina ­Geis. A v polovici marca ovládol zahraničný investor aj jednu z najväčších domácich značiek slovenského trhu – skupinu M&G. Obchodnú prítomnosť na Slovensku tak výrazne rozšíril rakúsky logistický holding Gebrüder Weiss. Ako konštatuje T. Moser, akvizícia bola pre firmu dobrým spôsobom, ako získať na Slovensku nový biznis. Rakúšania zvolili začlenenie jedného z lídrov slovenského trhu do svojho holdingu ako jednoduchšiu alternatívu. Hoci ani to nie je jednoduché, najmä kvôli celkovému prevzatiu systému podnikania vrátane firemnej kultúry a zmeny IT systému.

Práve sofistikované informačné systémy sú jednou z najsilnejších zbraní nadnárodných logistických firiem. S ich pomocou ponúkajú zákazníkom nové služby. Ak má outsourcing logistických služieb zjednodušiť výrobným firmám život, musí byť vynikajúco informačne pokrytý. Premyslená koordinácia aktivít za pomoci IT uľahčuje prácu aj dispečerom, ktorí riadia prepravu v réžii logistickej firmy. Ľahšie sa im živí spolupráca s  dopravcami. Aj keď im nezaplatia viac, rámci medzinárodných sietí pracujú na lepšom vyťažení ich vozidiel. V situácii, keď sú pohonné látky čoraz drahšie, je takýto argument pre logistikov cenný.

Ako hovorí obchodný riaditeľ Slovak Parcel Service Pavel Žarnovičan, objemy prepráv narastajú. Podľa O. Largea bude rásť dovoz, najmä spoza oceánu. Súvisieť to má s veľkou angažovanosťou kórejských spoločností. Navyše sa k silnému importu postupne pridáva čoraz vyšší vývoz.