Prvý alternatívny investor v oblasti recyklácií pneumatík prichádza z Kanady. Kouei Canada si pre svoj nový závod a investíciu 22,5 milióna eur (890 mil. Sk) vybral Žarnovicu. V meste s takmer 25-percentnou nezamestnanosť dá prácu dvesto ľuďom, no v efektoch na životnom prostredí by mohol pomôcť celej krajine.

Na Slovensku sa totiž ešte stále podstatná časť pneumatík spaľuje a na ďalšie zhodnotenie ich recykluje iba jediná prevádzkareň EKO Beluša, patriaca firme Matador-Obnova, ktorá je spoločným podnikom gumárov z Púchova a mesta Bratislavy.

Kto bude líder

Kapacity EKO Beluša pre celú krajinu nepostačujú a plánovaný investičný rozvoj je zatiaľ podľa hovorcu Matadoru Dušana Koblíšeka zablokovaný. Vedenie Matadoru-Obnovy sa totiž súdi so zahraničným partnerom, ktorý do EKO Beluša dodal nekvalitnú spracovateľskú linku. Jeho meno nechce Matador zverejniť.

Problém je o to vážnejší, že na nákup linky vyčlenil takmer 50 miliónov korún aj Recyklačný fond. Navyše, stále nie je jasné, kto bude EKO Beluša ďalej prevádzkovať. Matador sa chce totiž s Bratislavou dohodnúť na rozpredaji celej spoločnosti Matador-Obnova alebo si jeho prevádzkarne vrátane pneuservisov rozdelia. D. Koblíšek zatiaľ odmieta tvrdiť, že by Matador nemal o EKO Beluša záujem, ale recyklácia do jeho preferovaných oblastí nepatrí. „Máme iné priority. Rozhodne sa až na valnom zhromaždení Matadoru-Obnovy, pravdepodobne budúci mesiac. Možno sa pre recykláciu bude hľadať aj iný vlastník,“ hovorí D. Koblíšek.

Záujem iných firiem o EKO Beluša je však pre jej súdne spory otázny a aj Recyklačný fond sa bude zaujímať o zmyslupnosť využitia uvoľnených peňazí. Marián Kvasnica, ktorý má v správnej rade fondu na starosti práve sektor opotrebovaných pneumatík a zároveň je aj zamestnancom Matadoru, hovorí, že niekoľko firiem o EKO Beluša záujem prejavuje.

Zatiaľ je EKO Beluša schopná spracovať okolo tritisíc ton pneumatík ročne. No aj bez započítania starších zásob sa na Slovenku každoročne objaví až zhruba 15-tisíc ton ojazdených autoplášťov. Žalobou sprevádzaná investícia mala kapacity EKO Beluša zvýšiť až na 18-tisíc ton ročne.

Do vyriešenia jej vnútorných problémov tak môže Slovensko rátať iba s kapacitami Kouei pri Žarnovici. Generálny riaditeľ Kouei International Holdings John Novak hovorí, že ich závod by sa mal spustiť už koncom budúceho roka, no výhľadovo má spracovať až milión pneumatík ročne, čo sa zhoduje s celou produkciou Slovenska.

Nádejný biznis?

Dôjsť však môže aj k tomu, že pri plnej sile EKO Beluša a dobudovaní slovenského závodu Kouei bude mať SR na ojazdené pneumatiky viac kapacít, ako potrebuje. Obávať sa toho však netreba. Riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia SR Peter Gallovič hovorí, že ak budú prevádzkarne bezpečné a investori budú mať na svoje produkty odberateľov, nič nebráni tomu, aby si pneumatiky dovážali aj zo zahraničia. Záujem o dovozy z okolitých krajín už teraz prejavuje aj Kouei.

P. Gallovič dodáva, že aj ich ministerstvo vie o niekoľkých ďalších domácich podnikateľoch, ktorí chcú takéto kapacity budovať za prispenia výpomocí zo štrukturálnych fondov EÚ. Ďalší noví investori však do tejto oblasti môžu prísť aj zo zahraničia. „Okrem už rozhodnutého Kouei pracuje investičná agentúra SARIO v oblasti recyklácie pneumatík aj na ďalších investoroch. Reflektujeme na potreby rastúcej výroby automobilov,“ informuje hovorca SARIO Ondrej Žember.

Kouei chce v Žarnovici svoju investíciu dobudovať v priebehu najbližších piatich rokov. Okrem pneumatík bude recyklovať aj PET fľaše, podobne ako americký Plastipack v Kechneci pri Košiciach. Pri recyklácii pneumatík Kouei využije na Slovensku úplne novú technológiu zahrievania bez produkcie splodín či zápachov. Okrem energií bude z pneumatík získavať oceľ či uhlíkovú čerň, ktorá sa po rafinácii bude môcť opäť využiť v automobilovom priemysle. Prevádzkareň EKO Beluša využíva zasa hlavne technológiu drvenia a jej materiály sa dajú využiť napríklad ako prímes do vrchných vrstiev vozoviek nižších kategórií.

Kouei prilákali na Slovensko podľa J. Novaka nízke dane, kvalifikovaná pracovná sila, dobrá poloha v strede Európy, ale získala aj priame podpory štátu. Minister hospodárstva Pavol Rusko objem stimulov vyčísľuje na 2,5 až tri milióny eur. Vo výbere Žarnovice už potom zohrala dôležitú úlohu novovybudovaná rýchlostná cesta, ale aj to, že k dispozícii je dostatočné veľký priemyselný areál s už majetkovo doriešenými pozemkami.

Žarnovica vábi investorov

„Máme šťastie, že v blízkosti mesta sú ucelené plochy vo vlastníctve štátu i mesta ešte z obdobia minulého režimu. Na výkup pozemkov nič vynakladať nemusíme,“ pochvaľuje si primátor Žarnovice Dušan Gréger. Kouei podľa neho potrebuje na svoje prevádzkarne deväť hektárov a pre iných investorov je k dispozícii ešte ďalších 60 hektárov. „Záujem je za posledné tri mesiace veľký. Navštívili nás zástupcovia japonských, kórejských či západoeurópskych krajín. Boli zo sektorov výroby bielej techniky a hlavne z oblasti automobilového priemyslu,“ dodáva D. Gréger.