Tento holandský šéf švajčiarskeho cementárskeho gigantu Holcim pre Slovensko, Českú republiku a časť Rakúska riadi multikultúrny tím. Riaditeľa marketingu má Chorváta, šéf pre údržbu vo fabrike v Rohožníku je zasa z Francúzska. A manažér kvality je Rus. Roland van Wijnen hovorí, že takto poskladaný manšaft podporuje inovatívnosť. Ale dodáva, že bez Slovákov by si nevedel rady. V jeho biznise sú miestne styky veľmi dôležité.

Nie je predsa len nevýhoda, že ste cudzinec? Nechýba vám ako šéfovi firmy sieť kontaktov?

Je pravda, že nemám vybudovanú sieť známostí. Ale má to aj svoje výhody. Nemusím byť niekomu vďačný za to, že mi pomohol. A potom pomôcť jeho priateľovi a tak ďalej, až sa dostaneme do nejakej sivej zóny. Mimo etických pravidiel hry. Nevýhoda je, že sa nedostanem k určitým ľuďom v správny čas. Ale vieme to vynahradiť mojím tímom. Teda Slovákmi, ktorí majú kontakty na ľudí, čo môžu pomôcť.

Neboli ste prekvapený z toho, koľko vecí sa na Slovensku vybavuje v tej, ako hovoríte, sivej zóne?

Nebol. Je verejné tajomstvo, že sme nespokojní s vládnym rozdelením emisií CO2. Myslím, že stupeň netransparentnosti v tomto procese bol niečo, čo si táto krajina nezaslúži.

Nebol to iba nedostatok lobingu zo strany cementárov?

Možno. Ale ani ja a ani nikto iný nechápe, prečo určité firmy dostali objemy CO2, aké dostali. Napríklad v Českej republike bol tento proces úplne transparentný. Na Slovensku dostali niektoré firmy alokácie na úrovni ich priemerných emisií za minulé roky, iné na úrovni požadovaného množstva a niektoré viac, než pýtali. My sme dostali menej, ako sme žiadali. Ale najhoršie je, že nevieme, ako vláda k tomu číslu prišla. Doteraz sme nedostali odpoveď, ako tú kvótu pre cementárne vypočítali.

Čo s tým robíte?

Hľadáme odpoveď, či tento proces bol v súlade s európskym právom. Pýtame sa viacerých inštitúcií. Aj v Bruseli.

V tomto biznise je veľmi dobrá rentabilita. Za rok 2007 to v Holcime bolo takmer 12 percent. Je to dôvod, prečo nepublikujete vaše finančné výsledky?

Ja by som to otočil. Tento biznis musí mať dobrú rentabilitu, pretože je veľmi náročný na aktíva. Pri stavbe cementárne nehovoríte o miliónoch, ale o sto miliónoch eur. Aby sa vám investícia vrátila, musíte mať dobrú rentabilitu. Ale je pravda, že na to, koľko sme investovali, máme dobrú rentabilitu.

Čo ak sa nezačnú stavať diaľnice pomocou PPP?

Zrejme sa nebudem usmievať ako teraz. Ale vážne – je to jednoduché, nebude taký dopyt po našich výrobkoch.

Takže by cena cementu mala ísť dole.

No, objem výroby by mal ísť dole. Potrebujeme určitú cenovú hladinu na pokrytie našich nákladov. Ak to pre nás nebude výhodné, nebudeme vyrábať.

Ceny cementu doteraz na Slovensku stále rástli. To sa fakt nezmení?

Závisí od cien našich vstupov. Vlani naše zisky rástli rovnako rýchlo ako tržby. Cenu produktov sme zvýšili v priemere o šesť percent. Naše náklady sú dané najmä cenami palív a energií, ako aj cenou práce. Tie išli hore. Ropa išla síce dole, ale uhlie nie. Ceny našich vstupov budú pravdepodobne rásť aj v tomto roku. Naše výrobky zdražejú v priemere o sedem percent.

Takže ani v prípade poklesu dopytu nie ste pripravení znížiť cenu?

Ak by trh s cementom skolaboval, museli by sme našu cenovú politiku prispôsobiť novým podmienkam.

Ako vidíte budúcnosť stavebného biznisu na Slovensku?

Veľa ľudí je pesimistických. Ja to vidím tak, že aj za minulý rok sa ukazuje rast tržieb Holcimu okolo 20 percent. V tomto roku Slovensko, rovnako ako Poľsko a Česká republika, stagnovať nebude. Bol by som prekvapený, keby sa to stalo. Stavebníctvo by mohlo vyletieť, ak sa rozbehnú PPP projekty stavby diaľnic. Ďalším faktorom bude, či aj ľudia budú naďalej stavať a renovovať domy. Aj keď tu nepredpokladám taký rast ako v minulosti. Veľa našich zákazníkov sa bojí najmä druhého polroku tohto roku.

Ako sa Holcimu darí inde vo svete?

Ťažko sa mi to hodnotí zo Slovenska. Ale viem, že sme boli ťažko zasiahnutí v USA, vo Veľkej Británii a v Španielsku. Tu stavebníctvo takmer úplne skolabovalo. Nás to zasiahlo tým, že sme tam doteraz robili veľké obchody. Rastúci potenciál vidíme práve v strednej Európe. Ešte donedávna sa držali aj časti západnej Európy, ale v posledných mesiacoch aj tam zaznamenávame pokles.

Vychádzajú výsledky za minulý rok lepšie ako za ten predchádzajúci?

Nie. Rok 2007 bol rekordný a v minulom roku sme sa mohli iba priblížiť k tejto hranici. Čo hovoria čísla? Napríklad v Severnej Amerike vidím za prvých deväť mesiacov 2008 medziročný pokles o sedem percent. V Európe sme mali za to obdobie vyše sedempercentný rast. A Latinská Amerika rástla o 17,4 percenta. Tieto čísla sú už očistené o kurzové rozdiely. Ale ukazuje sa, že rok 2008 znamenal zmenu. A zatiaľ ani najmúdrejší ľudia nemajú na to, čo sa deje, odpoveď.

Čo je najväčší problém?

Dôvera u bánk. Ani také veľké skupiny, ako je naša, nemôžu dostať od nich peniaze na prevádzku a investície cementární a betonární. To znamená, že brzdíme investície. Ak brzdíme my, robia to aj naši dodávatelia. A logicky aj naši zákazníci. Potrebujeme, aby sa opäť naštartovala dôvera v bankovom systéme.

Ako teda vyzerá váš biznis v praxi dnes?

Prešli sme si svoje plány. Ponecháme všetko tak, aby sme mohli udržať výrobu a prevádzku. Ale odložili sme investície. A to z dvoch dôvodov. Nedostaneme peniaze od banky a myslíme, že príde ešte lepší čas na nákupy, ako je teraz. Teda keď trh bude ďalej klesať, bude správny čas robiť akvizície.

Vyčkávaním pomáhate kríze. To budú robiť aj vaši klienti.

O tom hovorím, všetci správaním prispievame k rozvinutiu krízy.

Ako kríza ovplyvní vašu finančnú kondíciu?

Máme zdravú finančnú štruktúru. Mali sme likvidné prostriedky 5,7 miliardy švajčiarskych frankov. Teda vlastné a bankové zdroje. Za prvých deväť mesiacov 2008 sme z nich použili na investície 2,4 miliardy. Takže si ľahko môžete vypočítať, ako dlho môžeme investovať. Ak sa nám tých 5,7 miliardy. investične „roztopí“ a neprídu ďalšie zdroje, budeme mať fundamentálny problém.

Máte na Slovensku nejaké akvizičné plány?

Veľké šťastie bolo, že sme expanzné plány robili ešte v roku 2006 a 2007. Tie musíme ešte dotiahnuť. Zatiaľ nie je na obzore nič nové. Vidíme ešte potenciál v kamenive, kde stále prebiehajú investície. Práve rozširujeme kameňolom v Rohožníku.

Aký je váš podiel na trhu cementu?

Odhadujeme ho na okolo 40 percent.

Dominujete na trhu voľne loženého cementu, zároveň ste pripravili ofenzívu na balený cement. Rátate, že práve veľké projekty developeri zastavia alebo odložia a menšie pôjdu?

To je otázne. Ešte v decembri sme mali vonku pekné počasie, takže sa stále stavalo. Pravda sa ukáže v druhej polovici tohto roka. Možno nebudeme potrebovať v Bratislave viac River Parkov. Stále pobežia projekty bývania pre strednú vrstvu.

Veľká časť dopytu po bytoch bola vďaka zahraničným špekulatívnym nákupom, ktoré sa skôr či neskôr dostanú na trh ako byty práve pre strednú vrstvu. Teda dopyt už nemusí byť taký výrazný.

Nemyslím, že to bude masové. Niektoré dnešné domy nebudú o 15 rokov spĺňať štandard slušného a ekologického bývania. Uvidíme veľa ľudí zo strednej vrstvy, ktorí budú hľadať kvalitnejšie bývanie. Otázkou zostane, či si to budú môcť dovoliť.

Je pre vás v prípade klesajúceho dopytu východiskom cement aj vyvážať?

Samozrejme, ak bude záujem. Ak by nebol dopyt na Slovensku, myslím, že v okolitých krajinách to bude iba horšie. To do značnej miery obmedzuje náš export.

Vráťme sa ešte k diaľniciam. Je šanca, že sa budú stavať z betónu?

Áno. Je dokázané, že betónové diaľnice majú vyššie prvotné investičné náklady, ale nižšie náklady na údržbu. Nehovoriac o zníženej spotrebe áut. Ale neviem, či politici volení na štyri roky budú ochotní akceptovať takúto filozofiu. Možno vďaka PPP sa bude na stavbu diaľnic naozaj pozerať ako na dlhodobú vec.

Takže budete lobovať aj u vlády, aj u súkromníkov?

Áno. V tomto roku sa má uskutočniť na túto tému konferencia, ktorú ako zväz podporíme.

Nie je efektívnejšie sponzorovať politickú stranu a potom veriť, že sa takáto myšlienka presadí?

Nechcem, aby sme sa dostali do situácie ako v USA, kde podporujú firmy oboch kandidátov, len aby mali biznis. A nechcem sa dostať do tej sivej zóny.

Roland van Wijnen (37) študoval priemyselný manažment na univerzite Twente. Pracoval na rôznych pozíciách v spoločnostiach Philips Electronics, Atos-Origin a Cambridge Management Consulting. V spoločnosti Holcim robí už jedenásť rokov. Od roku 2005 je predsedom predstavenstva spoločnosti Holcim (Slovensko), najväčšieho výrobcu stavebných materiálov na Slovensku. Riadi operácie Holcimu na Slovensku, v Českej republike a na severovýchode Rakúska (Viedeň a okolie). Zastáva tiež post prezidenta vo Zväze výrobcov cementu.