Úspešné podnikanie v Rusku a na Ukrajine sa musí riadiť zásadami, ktoré sa v štandardných príručkách pre investorov nenachádzajú. Viac ako v strednej Európe platí, že bez kamarátov v politike to nejde.

Určite sa oplatí preveriť si minulosť obchodného partnera aj viackrát pred akýmkoľvek podpisom dohody či nebodaj platbou peňazí. Lebo na súdnu spravodlivosť sa cudzinec spoliehať nemôže.

A jedno z najdôležitejších pravidiel znie: Ani náhodou sa nepliesť do cesty tamojším oligarchom. Lepšie je ohlásiť sa na audienciu a overiť si, či náhodou nemajú chuť na podobný projekt.

Bez súhlasu silných mužov tamojších regiónov si podnikaniachtivý cudzinec môže zaujímavú oblasť Ruska a Ukrajiny pozrieť akurát tak z lietadla. Nedovolia mu pristáť ani na miestnom letisku.

Nie sú to legendy z tretej ruky od ľudí, čo v živote neprekročili priechod vo Vyšnom Nemeckom.

Ale skúsenosti slovenských podnikateľov, ktorí tam investujú. Sú to zážitky čerstvé, keďže o skutočnej aktivite možno hovoriť v ostatných rokoch.

Po prvých lastovičkách spred dekády – spoločnom podniku Matadoru v ruskom Omsku a akvizícii firmy na produkciu fólií a strojárskych výrobkov v ukrajinskom Lucku v podaní Chemosvitu – nasledovala dlhá pauza.

Až v posledných dvoch-troch rokoch pohľad na Východ zaostril Grafobal, Eco-Invest a viacero výrobcov textilu a obuvi. A letenky do Moskvy a Kyjeva si častejšie platia manažéri J&T Finance Group, Penty Investments, Slavie Capital a Arcy Capital.

Zaujímavý trh

Po rozpade východného bloku slovenských podnikateľov zaujímali solventné západné trhy. Východ sa stal symbolom rizika a strát. Pri transformácii sa politický vplyv, úplatkárstvo či neplatenie faktúr rozmohlo ešte viac ako v strednej Európe. Lenže riziko klesá.

Navyše, Rusko a Ukrajina ponúkajú nielen veľkú, ale aj čoraz solventnejšiu masu spotrebiteľov. Tu treba hľadať motiváciu renesancie záujmu slovenských podnikateľov.

Na rozdiel od Číny nehľadajú ani tak lacnú pracovnú silu, ako skôr hrubnúce peňaženky 140 miliónov Ruskov a 50 miliónov Ukrajincov. Vidiecke oblasti síce riadne zaostávajú za tými slovenskými, no o to bohatšie sú veľké mesta.

Moskva, Petrohrad, Kyjev, Charkov či Odesa sú hlavné ciele slovenských finančníkov. Chystajú sa investovať do poskytovania bankových služieb, stavať kancelárske, bytové komplexy a logistické sklady. Chceli by mať lekárne či energetické podniky. Radi by peniaze vložili do rozvoja letísk, vodární a kanalizácií.

Pripravené majú hneď miliardy korún. Dobre vedia, že východné trhy sú rizikovejšie ako stredoeurópske, ale zároveň sú výnosnejšie.

„V týchto krajinách sa dá dosahovať vyššia ziskovosť. V mnohých biznisoch tam ešte nie je taká silná a tvrdá konkurencia ako inde v Európe,“ hovorí spolumajiteľ Penty Marek Dospiva.

Niektorí sa spoliehajú, že tamojšie prostredie sa podobá tomu slovenskému spred desiatich rokov. „My sme obdobím veľkého neplatenia záväzkov, neprimeranej byrokracie či politického zasahovania prešli,“ hovorí spolumajiteľ Arcy Capital Pavol Krúpa.

Nazdáva sa, že na miestne špecifiká sú preto pripravení lepšie ako Západoeurópania. Jeho skupina v ukrajinskom Charkove vlastní jednu z najväčších životných poisťovní Nadiya. A je spolumajiteľom stavebnej firmy Kharkovmetrostroy, ktorá stavia napríklad charkovské metro. Sám P. Krúpa v tejto krajine trávi viac času ako doma.

Za výhodu Slovákov považuje, že majú k miestnemu naturelu bližšie ako západní biznismeni. Ukrajinci aj Rusi dajú podľa neho viac na vzájomné sympatie. „Nestačí, že Nemec či Američan predostrie špičkovú analýzu projektu s kopcom čísel,“ vysvetľuje. Nesmie chýbať súhra.

Preto s trochou zjednodušenia platí legendárne, že najlepší obchod sa rodí pri poháriku vodky či v saune. Aj keď dnes tam už nechodia rokovať, aby si overili, či partner nemá odpočúvacie zariadenie. Jednoducho obľubujú neformálne prostredie.

Ľudia na nezaplatenie

Riziká sa dajú lepšie zvládnuť, ak finančníci spolupracujú s ľuďmi znalými miestnych pomerov. Arce pomáha bývalý predseda Národnej rady SR Jozef Migaš. Vyštudoval filozofiu na kyjevskej Štátnej univerzite a v krajine pôsobil ako veľvyslanec.

„Poskytuje nám poradenské služby. Vie dohodnúť stretnutia s dôležitými ľuďmi z politiky či podnikateľskej sféry,“ hovorí P. Krúpa. Spolumajitelia Penty majú vlastné kontakty.

Na Moskovskom štátnom inštitúte pre medzinárodné vzťahy študoval M. Dospiva, Jaroslav Haščák i Jozef Oravkin. Generálnym riaditeľom ruskej dcéry J&T – firmy J&T Finance Moskva je zasa Vasil Ševc, ktorý študoval a žije v Rusku.

Informácie sa dajú získať aj od špecializovaných agentúr. „Ich služby sú drahé, ale vedia o podnikateľoch poskytnúť presne informácie. O tom, aká je ich minulosť, či platia dane a či nerobia dlhy,“ hovorí P. Krúpa. Na obozretnosť upozorňuje aj M. Dospiva. Serióznosť podnikateľov je podľa neho rozhodne nižšia ako v strednej Európe.

Pente sa stalo, že ruský partner nemal napriek dohode žiaden problém zmeniť názor. Bez toho, aby sa to unúval oznámiť. „V nevedomosti pokračujete v spoločnom projekte, ale partner už svoje úlohy neplní,“ vysvetľuje dôsledky M. Dospiva.

Stáva sa to pri akvizíciách, keď sa druhá strana snaží dodatočne zvyšovať cenu. Navyše, v prípade reálnych sporov sa na súdy spoliehať nemožno. „Vymáhateľnosť práva je nízka. Podnikatelia sa preto musia sústrediť na kvalitnú previerku obchodných partnerov,“ upozorňuje V. Ševc z J&T Finance Moskva.

V manažérskom tíme sa oplatí mať miestneho odborníka. Ale dôležité investičné rozhodnutia si napríklad majitelia Arcy nechávajú vo vlastných rukách. Podobne uvažujú v Pente.

Počítajú s Rusmi či Ukrajincami, ale šéfovia tímov sú zapracovaní ľudia z Česka a zo Slovenska. Ruskí manažéri sú navyše drahí. „Pre niektoré oblasti biznisu sú ľudia v Moskve drahší ako špičkoví manažéri v Londýne,“ pokračuje spolumajiteľ Penty.

Vplyv politiky

Pri väčšej investícii nemožno obísť politikov, minimálne regionálnych. Prípadne si udelenie definitívneho „áno“ vyhradzujú ľudia z celonárodného parlamentu. Politika podľa M. Dospivu ovplyvňuje biznis v Rusku a na Ukrajine vo väčšej miere ako na Slovensku alebo v západnej Európe.

„Dôležité je začať s jedným projektom. Ak ho zvládnete a tamojší politici vidia, že ste pre región prínos, nebudú vám klásť prekážky pri ďalších biznisoch,“ dopĺňa skúsenosti P. Krúpa.

Potvrdzuje, že má kontakty na ľudí v ukrajinskom parlamente. Jeho Arca napríklad v Charkove chystá realitné projekty. Do už zrealizovaného nákupu pozemkov mali, samozrejme, čo povedať miestne politické špičky.

Investori v Rusku zasa musia byť pripravení, že politici od nich vyžadujú, aby sa zapojili do rozvoja regiónu. Ak chce podnikateľ postaviť bytový komplex, musí vybudovať škôlku či nákupné centrum.

„V Rusku stále platia normy komplexnej bytovej výstavby,“ hovorí V. Ševc. Všade vo svete, o to viac v Rusku a na Ukrajine, je ústretovosť politikov spájaná s úplatkami. Slovenskí finančníci tvrdia, že legendy preháňajú.

„Skôr sa na vás snažia nalepiť miestni kvázi lobisti. Veľmi chcú radiť, ako urobiť dobrý biznis, ak im dáte vysoký plat v tisícoch dolárov. Reálne vám v ničom nepomôžu,“ upozorňuje M. Dospiva.

Zakázané ovocie

Základné pravidlo, aké musí cudzí investor dodržať, je: Nedostať sa do konfliktu s miestnymi boháčmi. Nesmie sa pliesť do obchodov, kde ho nechcú. Ťažba nerastných surovín, najväčšie strojárke, hutnícke a chemické podniky sú doména oligarchov.

Do týchto projektov pustia cudzieho iba vtedy, keď potrebujú miliardy dolárov na ešte širší rozvoj. Výsledkom sú spoločné ťažobné, chemické či hutnícke podniky s globálnymi koncernmi ako Mittal Steel, Royal Dutch Schell, British Petrol, Exxon Mobil, BASF, Dow Chemicals či automobilky General Motor a Volkswagen.

Oligarchovia sú nad možnosti aj tých najbohatších slovenských finančných skupín. „S najmocnejšími oligarchami sa bojovať nedá. To by bola pre cudzinca ekonomická samovražda,“ konštatuje P. Krúpa. Radšej sa treba u nich objednať na rokovanie a dohodnúť sa, do čoho možno investovať.

Aj Pente bolo v niektorých regiónoch naznačené, že na veľké projekty musí zabudnúť. Lebo sa o ne zaujíma miestna silná skupina. „Vlastníci firmy, o ktorú sme mali záujem, sa potom s nami odmietali čo i len rozprávať o možnom kapitálovom vstupe,“ hovorí M. Dospiva.

Menej naklonené zahraničným investíciám je Rusko. P. Krúpa to pripisuje nacionalizmu. Podľa neho Rusi dajú cudzincovi pocítiť, že ho nepotrebujú, ak sa sami cítia silní. Aj preto jeho skupina začala podnikať na Ukrajine. „Ukrajinci sú otvorenejší. Najprv si spravíme dobre meno tam. Až potom pôjdeme robiť biznis do Moskvy,“ pokračuje P. Krúpa.

Keďže sféra záujmu domácich oligarchov je tabu, Slováci sa orientujú na oblasti, ktoré sú menej rozvinuté. Príkladom je práve výstavba kancelárskych komplexov či logistických skladov.

„Rusi či Ukrajinci si cudzincov púšťajú len do oblastí, ktoré nie sú pre nich také zaujímavé. Ide o projekty, pri ktorých sa miestni domnievajú, že sa tam nedá tvoriť zaujímavý zisk,“ uzatvára M. Dospiva.

Rozvoj priťahuje

Rusko pre biznismenov prestáva byť len krajina s veľkými zdrojmi surovín. A Ukrajina nie je iba obilnica, kde farmári obrábajú vyše tri štvrtiny jej plochy. Ekonomika oboch krajín rastie a solventnejší je aj tamojší spotrebiteľ. Práve to láka. Oba štáty sa postupne otvárajú svetu, majú čo dobiehať v oblastiach ako infraštruktúra, doprava či bankový sektor. A zahraničné investície púšťajú aj do rodinného zlata – ťažby surovín či energetiky.

Ročná miera rastu ruskej ekonomiky sa drží na priemerných šiestich percentách. Minulý rok sa HDP zvýšil takmer o sedem percent. Aj keď v nasledujúcich rokoch sa očakáva mierne spomalenie, tempo bude výrazne rýchlejšie ako v západnej Európe. Hospodárstvo sa môže oprieť o silný rast spotreby domácností. Vlani sa zvýšil bezmála o trinásť percent.

Ukrajina je v komplikovanejšej situácii. Podpísali sa pod to spory medzi prozápadne orientovaným prezidentom Viktorom Juščenkom a proruským premiérom Viktorom Janukovyčom. Politická neistota nepraje ekonomike. Tempo jej rastu sa za ostatné tri roky prudko spomalilo. Kým v roku 2004 posilnila ukrajinská ekonomika o viac ako dvanásť percent, tak ostatné dva roky si pripísala zhruba trojpercentný nárast.

V roku 2000 sa slovenský export do Ruska dostal na hranicu päť miliárd korún. Predvlani presiahol 15 miliárd korún. A za rok vlaňajší sa dá očakávať ďalší nárast o zhruba päť miliárd korún. Trh je lačný hlavne po autách, strojných technológiách, televízoroch a liekoch. Najvýznamnejšími vývozcami sú galantský Samsung, bratislavský Volkswagen a hlohovská Zentiva.

Ešte v roku 2003 Národná banka Slovenska medzi významnejšie ciele slovenských zahraničných investícií Rusko vôbec nezaraďovala. V roku 2004 tam smerovala stovka miliónov korún, predvlani takmer dvesto miliónov korún a len za prvých deväť mesiacov vlaňajšieho roku Slováci do Ruska vyviezli kapitál za vyše pol miliardu korún. Obdobne rastú investície na Ukrajine. Za deväť mesiacov minulého roka tam smerovalo vyše 80 miliónov korún slovenského kapitálu.

Ilustračné foto – Profimedia.cz

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.