Nekonečný príbeh s podnadpisom Siderit má ďalšie pokračovanie. Opäť je plné prekvapení.

Gemerská firma, ktorá aj napriek tomu, že niekoľko rokov balansuje na pokraji krachu, vlani dostala štátnu pomoc. No ani tá ju nezachránila. V práve prebiehajúcom konkurznom konaní bol z rozhodovania o predaji jej majetku vyšachovaný najväčší veriteľ – Slovenský plynárenský priemysel (SPP). O ďalšom osude fabriky tak bude okrem správkyne konkurznej podstaty, súdu a menších veriteľov rozhodovať aj jej tajomný ukrajinský vlastník. Vlani na jeseň sa totiž stal majiteľom rozhodujúcich aktív Sideritu.

Studená sprcha

To, že SPP je najväčším veriteľom Sideritu, znie jasne a logicky. Plyn bol najdôležitejším médiom a najväčšou nákladovou položkou fabriky na ťažbu železnej rudy a jej spracúvanie na železorudné pelety. S platbami za jeho dodávky mala takmer vždy problém. Preto jej SPP už v minulosti niekoľkokrát zatvoril kohútiky, čo viedlo k prerušeniu výroby. Aj naposledy – vlani v septembri. Vtedy Siderit s platbami meškal približne sedem mesiacov. Odvtedy jeho výrobné linky odpočívajú.

Presnú výšku pohľadávok v SPP nešpecifikovali. Je totiž predmetom súdnych sporov. V novembri odborový predák v Siderite Ján Vilím tvrdil, že firma dlhuje za plyn 200 miliónov korún.

Koncom toho istého mesiaca bol na firmu vyhlásený konkurz. Za správkyňu konkurznej podstaty súd vymenoval Alexandru Chapčákovú. Tá najväčším veriteľom fabriky uštedrila tohto roku vo februári, na ich prvej schôdzi, studenú sprchu. Poprela im pohľadávky.

Okrem SPP odišli s dlhým nosom aj zástupcovia VSE, Sociálnej poisťovne a na Cypre registrovanej spoločnosti Glomeron Trading. Ako dôvod uviedla, že účtovníctvo Sideritu nebolo riadne vedené a na základe dokumentácie, ktorú jej odovzdali, nevie bez pochybností určiť pravosť pohľadávok.

Pochybnosti však nemala o záväzkoch fabriky voči jej zamestnancom. Od piatich z nich ich pohľadávky voči bývalému zamestnávateľovi odkúpila skupina rovnakého počtu východniarov. Tých správkyňa konkurznej podstaty navrhla za členov veriteľského výboru. Oni teda mali rozhodovať o speňažovaní majetku Sideritu. Pokus však správkyni nevyšiel. Súd pre formálne chyby okolo schôdze veriteľov odmietol veriteľský výbor akceptovať.

O čo ide

Veritelia, ktorým neboli uznané pohľadávky, podali na košickom súde incidenčné žaloby. Domáhajú sa priznania svojich nárokov. Kým o nich sudcovia rozhodnú, ubehne pravdepodobne rok. Za ten čas správkyňa nemôže rozdeľovať výťažok z predaja konkurznej podstaty.

Výnimku má len úhrada nevyhnutných nákladov, ktoré vznikajú počas konkurzu. Popretí veritelia však nemôžu rozhodovať o tom, komu a ako sa majetok Sideritu predá. Okrem nehnuteľností, ktoré sa podľa platného zákona o konkurze a reštrukturalizácii predávajú iba na dražbe.

Po prvej schôdzi tak hrozilo, že speňažovanie väčšiny majetku Sideritu bude mať v rukách hŕstka drobných veriteľov. Osoby, ktoré správkyňa navrhovala za členov veriteľského výboru, boli neznámi ľudia, ktorí len nedávno odkúpili pohľadávky od zamestnancov. Na um sa tak tlačí otázka, či popretie nárokov najväčších veriteľov nebolo zámerné, aby správkyňa mohla spolu so spriaznenou hŕstkou rozhodovať o tom, ako naloží s majetkom Sideritu.

A. Chapčáková to odmieta: „Veritelia s uznanými pohľadávkami podľa výšky jednotlivých nárokov sú navrhovaní do veriteľského výboru veriteľským plénom a je na schôdzi veriteľov, či rozhodne o jeho zvolení.“ Pripomína, že pre objektívnosť práce správcu a činnosti veriteľského výboru vykonáva nad celou činnosťou správcu dohľad ešte i súd.

Ako ďalej dodala, od konateľa Sideritu dostala účtovníctvo v katastrofálnom stave. „Mojou úlohou je porovnať prihlásenú pohľadávku so stavom v účtovnej evidencii. V súčasnosti to však nedokážem urobiť,“ vysvetľuje. A dodáva, že Siderit mal niekoľko mesiacov nefunkčný účtovný softvér. Konateľa skrachovanej firmy Viačeslava Semenova otázka TRENDU, prečo odovzdal účtovníctvo v katastrofálnom stave, prekvapila. Nevedel na ňu odpovedať.

Za odovzdanú dokumentáciu pritom zodpovedá štatutár skrachovanej firmy. Ak nedodá potrebné doklady, správca ho za to môže žalovať, prípadne naňho dať trestné oznámenie. A. Chapčáková o tejto alternatíve neuvažuje. Podľa nej by to nepomohlo konkurzu a pochybuje o úspešnosti tohto pokusu. Pripomína totiž, že fabrika nemala peniaze na svoje riadne fungovanie, pre čo jej chýbali aj financie na udržiavanie účtovného softvéru.

Podozrenie zo špekulatívneho popretia najväčších pohľadávok správkyňa vyvracia aj udalosťami, ktoré sa odohrali začiatkom apríla, na druhej schôdzi konkurzných veriteľov. Uznala na nej pohľadávku 1,7 milióna eur, ktorú k Sideritu eviduje dodávateľ elektrickej energie, VSE.

Navyše, ako upozorňuje, doteraz nebol schválený ňou navrhnutý veriteľský výbor. Posvätiť každý krok pri nakladaní s majetkom Sideritu tak musí súd a zástupca VSE – veriteľa Sideritu s najvyššími priznanými pohľadávkami. Práve jej právnik na poslednej schôdzi veriteľov hlasoval proti správkyňou navrhnutým členom veriteľského výboru.

A. Chapčáková tvrdí, že VSE dokázala preukázateľnejšie ako SPP zdokumentovať svoj nárok. Svoju pohľadávku má navyše poistenú záložným právom na dve posledné nehnuteľnosti v konkurznej podstate Sideritu. Plynári takúto barličku nemali.

Ich hovorca Ondrej Šebesta však oponuje tvrdením, že správkyňa poprela celú výšku pohľadávky SPP vrátane tej časti, ktorá vraj nie je sporná. Ide o pohľadávky, ktorých existenciu, právny dôvod a výšku Siderit vlani v auguste písomne uznal. Všetci veritelia Sideritu uplatnili pohľadávky za 16,17 milióna eur. Správkyňa z nich uznala zhruba 2,4 milióna eur.

Na šrot

Sideritu vláda schválila štátnu pomoc 183 miliónov korún (5,9 mil. eur). Z tejto sumy mu ministerstvo hospodárstva poukázalo na účet približne 113 miliónov korún (3,6 mil. eur). Firma väčšinu z nich vrátila a ku koncu vlaňajška mu dlhovala 25,4 milióna korún (814-tis. eur).

Ministerstvo ich nezačalo vymáhať, pretože čaká, kým firma vyrovná záväzky voči zamestnancom. Tie tesne pred vyhlásením konkurzu dosiahli 20 miliónov korún (641-tis. eur). Pretože správkyňa ešte nezačala speňažovať majetok, nevyplatené mzdy nebolo zatiaľ z čoho vyrovnať.

Možnosť obnovenia ťažby a výroby železorudných peliet na Gemeri sa tak dostáva do roviny zázrakov. Bez pomoci štátu to nedokáže ani potenciálny kupec majetku Sideritu. Jeho predchádzajúci manažéri nedokázali na tento účel získať peniaze od bánk. A to ani vtedy, keď im už vláda schválila dotáciu, vďaka ktorej mali viac ako polovicu potrebných investícií garantovaných štátom.

Takýto scenár, ako jeden z možných, si uvedomuje aj správkyňa. Väčšina technológií je podľa jej slov v zaostalom stave. Nevylučuje, že niektoré z nich skončia na šrotovisku. Zatiaľ nebolo vyhotovené súdnoznalecké ohodnotenie majetku firmy. Z odovzdaného účtovníctva sa nedá odhadnúť jeho hodnota. A. Chapčáková pripomína, že Siderit fakticky nevlastní žiaden nehnuteľný majetok.

Budova v obci Nižná Slaná, kde sa fabrika nachádza, a vrátnica sú založené v prospech VSE. Zvyšné stavby a pozemky pod nimi vlastní majiteľ Sideritu, na Cypre registrovaná spoločnosť Glomeron Trading. Na list vlastníctva ich získala vlani v septembri. Pretože to bolo tesne pred kolapsom firmy, prevod zaváňa poškodzovaním veriteľa.

Čo je dôvod na podanie trestného oznámenia či žalôb, ktorými by sa mohlo vymáhať vrátenie majetku do konkurznej podstaty. A. Chapčáková tvrdí, že tieto možnosti skúmajú právne analýzy, ktoré si dala vyhotoviť. „Vidím však malú šancu na úspech. Podľa mojich skúseností sú žaloby prevodov majetku zväčša neúspešné,“ hovorí.

Prevod majetku bol po právnej stránke kvalitne pripravený. Podľa zatiaľ dostupných informácií je najpravdepodobnejší nasledujúci scenár: Siderit mal na papieri záväzky ku Glomeronu, ktorý ich mal poistené zabezpečovacím prevodom práva na jeho majetok. Ten neplatením dlžníka prešiel na cyperskú firmu.

S jej zástupcami sa chce správkyňa stretnúť v najbližšom čase. Glomeron Trading má byť súčasťou ukrajinskej holdingovej spoločnosti Interkontakt. V. Semenov TRENDU v roku 2006 tvrdil, že Ukrajinci podnikajú v oblasti špedície, elektrotechniky, ťažobného a gumárenského priemyslu. Vlani už aktivity vlastníka Sideritu nevedel pomenovať. Správkyni Interkontakt opísal ako firmu so širokým spektrom činnosti.

Foto - Ivan Fleischer