Slovenská vláda neposkytne štátnu záruku na dlhodobý úver vo výške zhruba miliardy korún, ktorý chce od Svetovej banky získať spoločnosť Geoterm, a.s., Košice. TRENDU túto informáciu potvrdil Igor Kozák, predseda predstavenstva a.s. Tepláreň Košice (TEKO).

Horúca voda nebude

Pôžička mala slúžiť na vybudovanie geotermálneho tepelného zdroja v obci Ďurkov pri Košiciach, ktorý by bol napojený na košickú tepláreň. Tá už s firmou Geoterm podpísala zmluvu o budúcej zmluve o dodávkach a odbere geotermálnej energie. „Zmluvu sme podpísali ešte pred tým, ako sa vláda rozhodla, že nedá garanciu na dlhodobý úver,” vysvetľuje I. Kozák. Na to, aký bude ďalší osud plánovaných investícií v Ďurkove, odpovedať nevedel. Podotkol však, že kapacita geotermálnych zdrojov po realizácii plánovaných investícií by dosiahla polovicu súčasných výkonov teplárne. TEKO síce vo svojej strednodobej obchodno-technickej stratégii počíta od začiatku roku 2007 so začlenením geotermálneho zdroja do svojho energetického systému, no jeho súčasné priority hľadia iným smerom.

Najbližšie investície majú smerovať predovšetkým do zmien vo výrobnom procese teplárne. Tá sa chce pri výrobe tepla a tepelnej energie preorientovať z doterajšej dominantnej spotreby plynu na spaľovanie čierneho uhlia.

Cesta k uhliu

Člen dozornej rady Vladimír Šnír to zdôvodňuje snahou o zachovanie konkurencieschopnosti teplárne. Tá si chce svojich odberateľov udržať výhodnými cenami tepla a tepelnej energie, a preto bude uprednostňovať spaľovanie čierneho uhlia, ktoré je napriek ekologickým nákladom výhodnejšie ako využívanie zemného plynu. TEKO zároveň zníži spotrebu plynu najmenej o 30 percent a namiesto toho zvýši súčasnú spotrebu čierneho uhlia takmer dvojnásobne.

V tomto roku firma dokopy nakúpila zhruba 130-tisíc kiloton čierneho uhlia, ktoré pochádzalo väčšinou z Ruska, odkiaľ ho chce dovážať aj v budúcnosti. Preferovanie čierneho uhlia na úkor plynu má podľa V. Šníra priniesť zníženie cien tepla o päť až desať percent. Vyžiada si to však do konca roku 2006 ročné investície na úrovni 80 mil. až 100 mil. Sk. Firma si na ne trúfa bez úveru.

Prechod na ekologicky náročnejšiu výrobu však prinesie ďalšie náklady – environmentálne vo výške približne 25 mil. Sk zhltne úprava zložiska popolčeka. Okrem toho potrebuje tepláreň ročne investovať päťdesiat miliónov korún do opráv a údržby.

TEKO, ktorá sa odčlenila predvlani od Slovenských elektrární, a.s., Bratislava, vykáže v tomto, ako aj v predchádzajúcom roku hrubý zisk na úrovni 50 mil. Sk. So svojimi 620 zamestnancami dosiahne tržby okolo dvoch mi-

liárd korún.

Spoločnosť mala byť do konca tohto roka sprivatizovaná. Záujem o štátne akcie malo aj mesto Košice (TREND 31/2003). „O podobe chystanej privatizácie ani o jej časovom harmonograme nie sme informovaní,” tvrdí V. Šnír. Takisto nevedel odpovedať ani na otázku, aký podiel akcií získa v teplárni mesto Košice. (so)