Slovenské potravinárstvo sa ani vlani nevymanilo zo svojich dlhodobejších problémov. Tržby stagnujú, zisky sú nízke, zahraniční konkurenti obsadzujú slovenský trh čoraz viac a obchodným reťazcom sa darí držať ceny potravín na nezmenených úrovniach či dokonca ich stláčať. I keď práve v cenách potravín sa začína situácia pomaly otáčať.

Slabšia tohtoročná žatva v takých silných obilniciach, ako je Ukrajina, Maďarsko či Rumunsko, prudký rast apetítu najľudnatejších krajín, ako je Čína a India, a aj presúvanie veľkých častí zásob obilnín i olejnín na výrobu biopalív spôsobujú, že v Európe sa začínajú potraviny zdražovať.

O tom, aké bude napokon zvýšenie cien potravín pre tuzemských spotrebiteľov, a teda aj ako si budú môcť slovenskí potravinári posilniť svoj profit, rozhodnú až ich vyjednávania s obchodnými reťazcami. A práve obchod doteraz vždy ťahal za dlhší koniec.

Výkonnosť stagnuje

Štatistický úrad SR síce sumarizuje, že za vlaňajší rok tržby potravinárstva aj so zarátaním výroby tabaku vzrástli zo 108 na 112 miliárd korún. V skutočnosti však potravinári posun dopredu nezaznamenali. Skoro celé zvýšenie tržieb pokryla tabaková firma Imperial Tabacco Slovakia. Jej tržby sa minulý rok zvýšili z 1,2 na 4,2 miliardy korún.

Navyše Imperial Tabacco drvivú väčšinu predávaných cigariet dováža. Na Slovensku má len malo významnú výrobu cigár. Klesajúcu výkonnosť tuzemského potravinárstva dokazuje aj to, že tržby za vlastné výrobky a služby mu vlani klesli z 88 na ani nie 87 miliárd korún.

Vlani opúšťalo brány slovenských potravinárskych fabrík viac len syrov, masla, sladu, hydiny, pečiva či zeleninových produktov. Klesla produkcia mäsa a mäsových výrobkov, cestovín, cukru, muky, piva, konzumného mlieka a jedlých rastlinných tukov i olejov.

NEPREHLIADNITE:

• Kompletná ročenka TREND Top v priemysle 2007
• Najväčšie potravinárske a tabakové podniky v SR

Ešte horšie na tom boli zisky potravinárov. Klesli z 1,9 na 1,4 miliardy korún. Tradične najziskovejšie cukrovary, škrobárne i výrobcovia cukroviniek si svoje zisky udržali. Zhoršenie profitu dopadlo hlavne na plecia mäsiarov, hydinárov a pekárov. Tieto tri výrobné odvetvia neprispeli k ziskovosti potravinárstva ani predvlani, boli v červených číslach. Ale vtedy boli ich straty na pár miliónov korún, kým vlani sa všetky prepadli do stámiliónových mínusov.

Nie je prekvapenie, že veľa finančne vysilených mäsokombinátov, hydinární i pekární nedávno zmenilo majiteľov. Pôvodných privatizérov vymenili noví, silnejší investori, a to hlavne český Agrofert či slovenské skupiny Eco-Invest a Penta. Navyše do slovenského mäsiarstva vstúpil aj prvý naozaj veľký svetový hráč – dánsky Danish Crown.

Pozitívom je, že po rokoch vysokých strát sa podarilo dostať k menším mínusom slovenskému mliekarenstvu, ktoré je vôbec najväčší potravinársky sektor. Za roky 2002 až 2005 vykázali mliekari sumárnu stratu skoro dve miliardy korún. Vlani ich mínus dosiahol zhruba 60 miliónov korún. Významnejšie zlepšenie hospodárenia zaznamenali aj výrobcovia nealkoholických nápojov. Po rokoch strát sa dostali k 20-miliónovému zisku.

Pokles ziskovosti tlačil potravinárov aj do šetrenia na investíciách a pracovných silách. Vlani investovali 7,4 miliardy korún. O vyše miliardu menej ako v predchádzajúcom roku. A z fabrík odišlo viac ako dva a pol tisíca zamestnancov. K záveru vlaňajška v potravinárstve pracovalo 34 500 ľudí. Majiteľov firiem k tomu dotlačil aj zdynamizovaný rast miezd. Priemerná mzda v odvetví vzrástla z 16 600 na 18 300 korún.

Silná cudzina

Domácich potravinárov drží pri zemi hlavne konkurencia z cudziny. Vie slovenských obchodníkov osloviť nižšími cenami. I keď niekedy ide o prebytky, ktoré už Poliak, Čech či Západoeurópan doma predať nevie, a tak ich radšej – aj za znížené ceny – vyvezie k susedom.

Vlani vzrástol dovoz agropotravinárskych komodít o desatinu na 71 miliárd korún. Veľa sa vozí vína, pri ktorom zahraniční producenti obsadzujú skoro dve tretiny slovenského trhu. Dovozcovia hydiny držia 40 percent tunajšieho trhu a cestovín zhruba štvrtinu.

Vysoké podiely tuzemského trhu majú už obsadené aj dovozcovia mäsových a zeleninových konzerv, ako aj liehovín. Len jedna česká firma Hamé Babice na Slovensku vlani predala svoje konzervy za 1,2 miliardy korún. To je viac, ako vyprodukovali všetci slovenskí spracovatelia ovocia a zeleniny dokopy.

Predaj českého výrobcu liehovín Stock Plzeň na Slovensku minulý rok dosiahol 600 miliónov korún. Všetci tunajší výrobcovia liehovín mali dohromady len dvojnásobne viac.

Slovenský vývoz agropotravinárskych produktov za importom už zaostáva dlhodobo. No vlani bol rast vývozu aspoň rýchlejší ako rast dovozu. Export išiel hore o skoro pätinu, na 52 miliárd korún. Tak sa o skoro 800 miliónov korún znížilo aj záporné saldo slovenského agropotravinárskeho obchodu. Deficit sa dostal pod 20 miliárd korún.

Stále platí, že veľkú časť slovenských exportov predstavujú nespracované komodity z agrárnej výroby. O tie má západná Európa väčší záujem ako o hotové výrobky. Vývoz hotových potravín bol za 27 miliárd korún. Pozitívom je aspoň to, že ich export v posledných rokoch dynamicky rastie.

Ešte v roku 2003 slovenskí potravinári vyviezli produkty za 14 miliárd korún. Výraznejšie išiel hore vývoz mäsiarskych a hydinárskych výrobkov, mliečnych produktov, múky, cukru, nealko nápojov či cukroviniek.

Ceny sa otáčajú

Dovoz potravín pomáha obchodníkom aj v cenových rokovaniach s tuzemskými potravinármi. Reťazce vedia výrobcov postrašiť dovozom lacnejších produktov, a tak držia zdražovacie chúťky potravinárov na uzde.

Vlani už síce spotrebiteľské ceny potravín na pultoch slovenských obchodov neklesali tak ako predvlani, ba naopak, došlo k ich 1,4-percentnému nárastu, ale výrobné ceny potravinárov reťazce dolu predsa len stlačili. O takmer pol percenta. Za vyššie ceny dokázali potravinári vlani dodať obchodu len rybacie výrobky a nealko nápoje. Najviac museli ísť s cenou dolu pri dodávkach múky a mäsových výrobkov.

Tento rok sa ceny začínajú otáčať. Za prvý polrok sa výrobné ceny slovenských potravinárov zdvihli o vyše dva a pol percenta. O tri percentá išli hore spotrebiteľské ceny potravín. Podopreté je to tým, že obchody ponúkajú čoraz viac kvalitných potravín.

Potravinárom sa môže ešte viac páčiť aktuálny vývoj na celoeurópskom trhu s potravinami, keď sa v dôsledku zníženej úrody v Rumunsku, Maďarsku či na Ukrajine ich ceny začínajú dramatickejšie posúvať. Navyše čoraz viac obilia a olejnín odčerpávajú z trhu výrobcovia biopalív do motorových benzínov i nafty.

Zvýšený dopyt a menšia ponuka dvíhajú ceny obilnín i na Slovensku, a to až o 50 percent. Európska komisia upozorňuje, že európske zásoby obilia z minulých bohatších žatiev sa rýchlo míňajú. Brusel začína rozmýšľať, že zruší povinné úhorovanie desatiny európskych polí. Ceny potravín tlačí hore aj to, že veľké ázijské krajiny ich konzumujú čoraz viac. Číňania za posledných šesť rokov zdvihli spotrebu mlieka dvojnásobne.

Výrobcovia sa snažia nerovnováhu na trhu využiť. Nemeckí mliekari chcú svoje produkty zdražiť o polovicu. Obchodníci síce takéto predstavy ešte predsa len výrazne stiahnu, v čo veria aj spotrebitelia. Ale postupný rast cien potravín je pri raste dopytu i zvyšovaní výroby biopalív neodvratný. OECD už upozorňuje, že v najbližších desiatich rokoch môžu celosvetovo zdražieť o 20 až 50 percent.

Slovenským potravinárom chce zásahom do voľného trhu ulahodiť aj vláda premiéra Roberta Fica. Novelizáciou zákona o obchodných reťazcoch plánuje obchodníkov prinútiť k tomu, aby boli k dodávateľom mäkší.

Rôzne poplatky, ktoré si obchodníci pýtajú od potravinárov za zaradenie ich tovaru na výhodné miesta na pultoch či za spoluúčasť na letákových a zlacňovacích akciách, majú už podľa predstáv vlády dosahovať len tri percentá dohodnutého obchodu. Teraz je to v niektorých prípadoch aj vyše desatiny. Vláda chce zakročiť aj proti dumpingovým cenám.

Obchod niektoré tovary pri lákaní zákazníkov predáva lacnejšie, ako kúpi. Navyše rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou potravín majú obchodníci po novom nastavovať najviac na 25 percent.

Nová vlna

Vlaňajší rok obnovil záujem nových investorov o slovenské potravinárstvo. V posledných rokoch vstupy nových hráčov na trh opadli. Teraz dochádza k novej vlne koncentrácií. I keď tunajšie potravinárske fabriky už veľmi nekupujú strategickí investori, ale skôr finančné skupiny.

Bratislavského spracovateľa olejnín Palma-Tumys, ktorého tržby dosahujú okolo 3,5 miliardy korún, kúpila Slavia Capital. A najväčšie mäsiarske podniky si v krajine poskupovala Penta či Eco-Invest. Penta kúpila PM Zbrojníky. Eco-Invest zasa Tauris s jeho závodmi v Rimavskej Sobote i Nitre.

Veľký dunajskostredský bitúnok Taurisu ovládla iná podnikateľská skupina okolo generálneho riaditeľa rafinérie Slovnaft Oszkára Világiho. Eco-Invest si neskôr prikúpil aj myjavský mäsokombinát Fabuš a východoslovenský MäsoSpiš. Pôvodných vlastníkov potravinárskych fabrík vysilili náročné normy EÚ i tlak dovozcov z cudziny. Tak úvermi zaťažené firmy radšej predali.

V domácom mäsiarstve si z pôvodných vlastníkov dlhšie udržal väčšie slovo už iba východoslovenský mäsiar Ján Molnár. Ten k svojmu humenskému Mecomu prikúpil už vlani aj ďalší podnik Mäsokombinát Hrádok Lučenec. K záveru leta tohto roku mohol potom J. Molnár obe svoje firmy predať naozaj silnému svetovému hráčovi -- dánskemu Danish Crown. Ten ako jediný európsky mäsokombinát figuruje v prvej desiatke svetového biznisu s mäsom. Inak sú tam len najväčšie americké a japonské mäsokombináty.

Koncentrácia do väčších celkov je jediná cesta, ako vydržať cenový tlak reťazcov. Malé potravinárske firmy ceny často podliezajú. A potom krachujú. Finančníci si potrebu koncentrácie dobre uvedomujú.

Eco-Invest hneď kúpil viac mäsokombinátov. Penta chce získať ďalšie v Česku, Maďarsku a na Balkáne. A aj Slavia Capital, ktorá si Palmu cení hlavne pre jej výrobu biopalív, prikupuje ďalšie podobné fabriky. V rukách už má českého výrobcu biopalív Agropodnik Jihlava.

Nástup strategických investorov je už ojedinelejší. Celá Európa má prebytok výrobných kapacít. Aj Brusel reformami tlačí na zníženie prebytkovej výroby vín či cukru. Okrem Danish Crown spomedzi strategických investorov na Slovensko v posledných rokoch prišlo už len zopár firiem.

Český koncern Agrofert poskupoval viacero hydinární a pekární. Teraz ovláda už dve tretiny slovenského trhu s hydinou a pätinu trhu s pečivom. Holandský výrobca cukríkov Leaf zasa za vyše miliardu korún postavil novú fabriku pri Leviciach.

Do konzervárenstva prišiel nemecký Develey, ktorý kúpil od slovenskej firmy St. Nicolaus jej liptovskomikulášsku výrobu horčíc a kečupov. A malú výrobňu kečupov v Šamoríne pred rokom rozbehol rakúsky Spak.

Naopak, iní investori už z krajiny odišli a fabriky zavreli. Výrobca nealko nápojov Pepsi Co, producent slaných pochutín Intersnack a celý rad mliekarenských firiem. Francúzske Danone, holandský Friesland i talianske Sole. Za nich prišlo iba francúzske Senoble, ktoré si od rovnako francúzskeho Bongrainu kúpilo zvolenskú mliekareň I. Wittmann & syn. Bongrain si ponechal dve tunajšie mliekarne v Liptovskom Mikuláši a Novom Meste nad Váhom.

Jednou z posledných zaujímavých akvizičných možnosti na Slovensku je cukrovinkársko-pečivárska firma I.D.C. Holding. Jej ročné tržby dosahujú 2,5 miliardy korún, zisky dlhodobo siahajú k stomiliónovej hranici a slušné postavenie má aj na českom a maďarskom trhu.

Záujem o ňu naznačil holandský Leaf. Ten chce o stredoeurópsky trh zabojovať nielen svojimi západoeurópskymi značkami, ale plánuje kúpiť aj silnú stredoeurópsku. Vlastníci I.D.C. Holdingu so štyrmi výrobnými fabrikami v Trnave, Seredi, Ilave a Cíferi predaj odmietajú. Naopak. Sami chcú kúpiť ďalšie fabriky v Rumunsku či Poľsku.

Veľké zmeny

Posledný rok či dva búrajú v slovenskom potravinárstve aj niekoľko zažitých mýtov a vývojových tendencií. Prestalo platiť, že mliekarne v slovenských rukách sú len slabý prívesok zahraničných investorov.

Opustenú nitriansku mliekareň holandského Frieslandu kúpila Tatranská mliekareň Kežmarok. Ide o podnik, ktorý v rokoch 2003 až 2005 dokázal svoje tržby zvýšiť z 800 miliónov korún na 1,2 miliardy. Teraz, vďaka novej akvizícii, sa Tatranci posilnia ešte viac. Aj Levické mliekárne v rukách Eduarda Šeba dokázali využiť krach slovenských podnikov talianskeho Sole. Prebrali ich dodávateľov mlieka a dnes dosahujú ročné tržby 1,2 miliardy korún.

Na Slovensku sa končí dlhší pokles spotreby piva, ktorý sa rozbehol v roku 2003, keď vláda výrazne zdvihla spotrebnú daň z piva. Za posledné štyri roky sa výroba slovenských pivovarov znížila o vyše milión hektolitrovna ani nie 3,8 milióna hektolitrov. Za prvý polrok tohto roku sa výroba konečne zdvihla o šesť percent.

Trhu so 40 percentami dominuje holandský Heineken, skoro 35 percent trhu ovláda juhoafrický SABMiller, dovozové piva obsadzujú 12 percent a zostatok majú menšie slovenské pivovary. Banskobystrický Urpín má po trojročnom konkurze nového majiteľa. Slovenskú firmu Goodbeer. Majiteľ sa hľadá aj pre bratislavský Stein. Jeho mestský pivovar kúpila developerská firma Orco, ktorá tam ide postaviť nový multifunkčný komplex.

V cukrovarníctve robí veľké zmeny bruselská reforma zameraná na zníženie cien i pokles výroby prebytkového cukru. Pôvodne Slovensko malo od Bruselu povolenú ročnú výrobu cukru na úrovni 210-tisíc ton. Reforma to skresáva na 140-tisíc ton.

Investorské duo britského Tate&Lyle a nemeckého Südzucker totiž uzatvára svoj dunajskostredský cukrovar Eastern Sugar Slovensko. Tak krajina prichádza o tretinu kvóty. Ďalej by to už klesať nemalo.

Zostávajúca dvojica investorov – nemecký Nordzucker a rakúska Agrana – sľubuje, že svoje slovenské cukrovary nezatvorí. Ich zostávajúca výroba na úrovni 140-tisíc ton stačí na plné pokrytie slovenských potrieb a tak dovoz nebude nutný.

Ďalšiu reformu Brusel chystá aj vo výrobe vín. Cieľ je potlačiť výrobu prebytkov. Nástrojom majú byť odškodňované klčovanie viníc, zastavenie proexportných dotácií a stop subvenciám na destiláciu prebytkových vín na alkohol. Slovenskí vinári s tým problém nemajú.

Nikdy prebytky nevyrábali. No prekáža im, že Brusel chce vinice klčovať aj v strednej Európe. A nie len v Taliansku, vo Francúzsku či v Španielsku, kde prebytky naozaj vznikajú. Slovákom sa tiež nepáči plánovaný zákaz dosládzania vín repným cukrom. Tak vyrábajú vyše 90 percent vín.

Foto – Vlado Benko

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.