Ďalšia zo spoločností skupiny DMD Holding, a.s., Trenčín je pred svojím koncom. Vedenie projekčnej martinskej a.s. Vývoj urobilo pokus na jej záchranu. Navrhlo vyrovnanie. Ručiteľom by sa mal stať Sitno Holding, a.s., rodiny Ľudovíta Černáka. Po personálnych zmenách v DMD Holdingu sa však vyrovnanie rozbieha veľmi pomaly, a tak zamestnanci, ktorým firma dlhuje výplaty, podali na súd návrh na konkurz.

Jeden konkurz sa ešte neskončil

Aj Vývoj, podobne ako viaceré podniky v skupine DMD Holdingu, si už konkurz vyskúšal. Vývojová a konštrukčná spoločnosť fungovala niekedy v zoskupení ZŤS a tesne na konci osemdesiatych rokov zamestnávala osemsto ľudí aj na rôznych detašovaných pracoviskách. ZTS Výskumno-vývojový ústav Martin (ZTS VVU) sa zaoberal vývojom traktorov, lesných strojov a aplikácií na kolesové a tankové podvozky, ktoré sa kedysi vyrábali v Martine.

Pád obchodnej a výrobnej schopnosti slovenských zbrojárskych firiem znamenal prepad aj pre spoločnosť ZTS VVU. Odchod firiem z kombinátu odniesol i zákazníkov. Rozdelenie ZTS však firme neprinieslo žiadne peniaze, ktoré by jej pomohli naštartovať podnik. Na jeseň 1998 už ako súčasť skupiny DMD Holding sa spoločnosť začala prelievať do novej firmy. Vznikol martinský Vývoj. Predchodca mu však zanechal dlh zhruba 70 mil. Sk.

Konkurz v réžii skupiny DMD Holding však nepriniesol ozdravenie a nájdenie novej budúcnosti pre firmu. Problém iba oddialil. Konkurz stále prebieha, hoci bol vyhlásený v decembri 1999. Správkyňa konkurznej podstaty ZTS VVU Katarína Bezáková však dosiaľ nenapadla prevod funkčného majetku do novej spoločnosti, no pripúšťa, že „stále tento problém skúma“.

Konštruktéri odišli

Z otrasenej firmy od začiatku deväťdesiatych rokov začali odchádzať konštruktéri do súkromných spoločností. Tie im vedeli poskytnúť vyššie zárobky. Aj preto, že novovznikajúce spoločnosti mali podstatne nižšiu réžiu ako veľký ústav so skúšobným polygónom, meracími komorami, skúšobňami a pracoviskami na vysokých školách. Malé konštrukčné firmy mali aj dravých majiteľov a manažérov.

Štátne zákazky, ako napríklad vývoj obrneného vozidla Aligátor, vedeli získať skôr súkromné firmy. Vlajkovou loďou Vývoja sa tak stal posypový voz, ktorého vývoj tiež spolufinancoval štátny rozpočet. Na Slovenskej správe ciest sa však presadzoval ťažko. Napriek tomu, že kvalitný stroj vyrábajú v Martine, chýba lobistická podpora, ktorú na Slovenskú správu ciest vedia silnejšie vyvinúť zahraniční dovozcovia techniky.

Pomerne úspešný bol však Vývoj aj pri získavaní ďalších štátnych zákaziek. Napríklad pre projekt Typový rad lesných strojov novej generácie a zariadení pre využitie v lesnom hospodárstve mal pridelených zo štátneho rozpočtu 67 mil. Sk. Firmy, ktoré vyvinuté zariadenia mali vyrábať, však finančne neboli schopné výrobu rozbehnúť. Podobne zamrzol aj ďalší projekt – zariadenia na výrobu bionafty. Po tom, čo štát obmedzil dotácia na toto palivo, prestal byť záujem aj o tieto výrobky Vývoja. No z dielne martinských konštruktérov vyšlo napríklad aj obrnené vozidlo Tatrapan. Tradičným problémom je v tomto prípade neschopnosť slovenských firiem presadiť sa pri výrobe zbrojárskej techniky.

Problém martinskej spoločnosti bol však dlhodobo obchod. Marketing a získavanie zákaziek si robili sami projektanti. Niektorí zamestnanci navyše vyčítajú zle pripravený prevod firmy od zbrankrotovanej ZTS VVU i to, že nová firma si vzala do stavu príliš veľa pracovníkov.

Dlho bez výplat

Vývoj je už dlho v problémoch. Firma mala ku koncu minulého roka záväzky 77,5 mil. Sk, z toho voči poisťovniam a daňovému úradu 65 mil. Sk. Pri približne stomiliónových tržbách už v roku 2000 aj 2001 dosahovala každoročne stratu vyše dvadsaťpäť miliónov korún. Od októbra minulého roku zamestnanci dostávali výplaty veľmi nepravidelne a v rôznych výškach.

V polovici februára dala spoločnosť na súd návrh na vyrovnanie. Súd však doteraz nerozhodol. Hlásia sa už aj exekútori. Firma sa zatiaľ pred nimi chráni. Ešte približne do polovice augusta nemajú do firmy podľa rozhodnutia súdu prístup. Vyrovnanie však dosiaľ nie je súdom odsúhlasené, a tak zamestnanci, ktorých je vo firme zhruba stovka, podali návrh na konkurz.

Sama firma však nemá dostatok voľného majetku, ktorým by mohla garantovať vyrovnania. Do akcie sa zapojil Sitno Holding – zatiaľ jediný záujemca. Dôležité je vyjadrenie pološtátnej DMD Fin k návrhu Ľ. Černáka, ktorý by za akcie Vývoja mal poskytnúť záruky na vyrovnanie s veriteľmi. Návrh by mal znieť na 15 percent ich pohľadávok. Sitno má na akciu vyčlenených približne 15 mil. Sk a ďalšie peniaze by mali smerovať do rozbehu spoločnosti.

Čo ťahá Ľ. Černáka k získaniu Vývoja? „Strojárne vo Vyhniach majú dobrú výrobnú kapacitu, no nikdy nemali vlastnú konštrukciu. Chcel som nadviazať na Vývoj Martin. Idem po tom, čo majú ľudia v hlavách,“ hovorí Ľ. Černák na okraj svojho záujmu o Vývoj. Pripúšťa, že lacnejšie by bolo zobrať desiatich najšikovnejších zamestnancov, dať im priestory a počítače. Obáva sa však informácií o tom, že „niekde sme niečo vybrakovali, aj keď by sme to urobili podľa zákona. Chcem založiť skupinu, ktorá by ani o desať rokov nemala na sebe žiaden škrabanec,“ vyhlasuje bývalý minister hospodárstva.

Informácie o firme TRENDU poskytol generálny riaditeľ Vývoja Martin, a.s., Ján Masár. Po rozhovore však zaslal do redakcie fax, kde oznamuje, že si neželá, aby čokoľvek zo vzájomného rozhovoru bolo publikované.


Foto – Gabriel Beer

© 2003 TREND Holding, spol. s r.o.