Prvé správy o hromadných prepúšťaniach u výrobcov káblových zväzkov sa objavili pred rokom. Keď začali prichádzať o zákazky od automobiliek. No kríza nebola jediný klinec do rakvy niektorých výrob. Svoje spravilo aj posilňovanie koruny pred zavedením eura, ktoré káblikárom prudko zvýšilo náklady v eurách. Nie že by slovenské fabriky kórejskej Yury tieto vplyvy netrápili. No fakt je, že namiesto prepúšťania či zatvárania prevádzok sa firma obzerá po rozšírení výroby a chce osemsto nových zamestnancov.

Rozpínavý benjamín

Produkcia káblových zväzkov bola jedna z prvých, ktorá začala kriesiť začiatkom deväťdesiatych rokov slovenskú elektrotechniku z krízy, do ktorej sa dostala po rozpade trhov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Zahraniční výrobcovia autokáblov hľadali lacnú pracovnú silu s dobrou pracovnou morálkou blízko nemeckých a českých automobiliek. Ale aj na dosah bratislavskému Volkswagenu. Keďže produkcia týchto káblov sa nedá veľmi automatizovať, najväčšiu časť nákladov na finálny produkt tvorí ľudská práca. Ich výrobcovia patria k najväčším zamestnávateľom, no väčšinou s povesťou firiem s najnižšími mzdami. Pridaná hodnota na zamestnanca patrí dlhodobo k najnižším v celom priemysle. Na druhej strane je výroba káblových zväzkov podľa ľudí z týchto fabrík najprácnejšia časť výroby auta.

Posledným výrobcom káblových zväzkov, ktorý sa rozhodol na Slovensku postaviť prevádzku, je kórejská Yura. Prišla do Európy spolu s automobilkou Kia Motors, ktorej dodáva aj doma v Kórei. „Už aspoň dvadsať rokov,“ spresňuje Seung Kil Park, konateľ a šéf oboch slovenských eseročiek Yura. Kórejský výrobca káblových zväzkov, konektorov a spínačov do áut sa usadil v Lednických Rovniach. V roku 2006 začal dodávať do žilinskej Kie. Spolu s nábehom výroby pre túto automobilku a najnovšie aj pre český Hyundai pridávala tempo aj Yura. Otvorila prevádzky v Hlohovci a v roku 2007 i v Rimavskej Sobote a Hnúšti.

Firma musela diverzifikovať výrobné jednotky, pretože v blízkosti existujúcich fabrík už mala problém nájsť dostatok ľudí. Závody v Lednických Rovniach a Hlohovci patria pod Yura Corporation Slovakia a mladšie fabriky na juhu východného Slovenska pod sestru Yura Eltec Corporation Slovakia. Podľa S. K. Parka takáto štruktúra firiem sa ľahšie kontroluje. Priznáva aj, že vytvorenie ďalšej firmy súviselo aj so zvýšením šancí na štátne stimuly. Žiadala ich nová spoločnosť, ktorá v minulosti ešte štátnu pomoc nedostala.

Káble v taxíku

Štátne dotácie hrajú rolu aj pri umiestnení ďalšej investície Yury a vytvorení osemsto nových pracovných miest. „Ak budú peniaze od vlády, pravdepodobne rozšírime výrobu v Rimavskej Sobote a Hnúšti,“ spresňuje plány S. K. Park.

Konkurentom Slovenska o túto investíciu nie je žiadna z európskych krajín, ale Tunisko. Tam už firma jeden závod má, zhruba taký veľký ako v Lednických Rovniach. Teda okolo 1 200 pracovníkov. Postavili ho v roku 2007. Ako dôvod spomína S. K. Park tretinové náklady na pracovnú silu. Ale aj to, že sa tak chceli vyhnúť riziku, ktoré by v tom čase umiestnenie prevádzky na Slovensku znamenalo. Veď ešte donedávna mali problém nájsť ľudí za výrobný pás.

S. K. Parkovi je jasné, že v Tunisku je nemožné splniť hlavné dôvody, prečo prišla Yura na Slovensko – byť blízko k zákazníkovi. Ak by dnes v Kii chýbal jeden objednaný káblový zväzok pre vyrábané auto, vedia ho v Yure vyrobiť a doručiť do Žiliny do troch hodín od telefonátu. Nečakajú na ďalšiu dodávku kamiónom, ale posielajú zväzok taxíkom.

Káblový zväzok je prvé, čo sa na karosériu auta montuje. Ak by chýbal, museli by prerušiť výrobu a to by znamenalo veľké náklady na prestoje. Preto S. K. Park tvrdí, že na Slovensku zostanú dovtedy, dokiaľ tu bude Kia a Hyundai v Česku.

Proti prúdu

Výhoda, pre ktorú na Slovensko prišli výrobcovia káblových zväzkov, lacná pracovná sila, sa začala vlani vytrácať oveľa rýchlejšie ako po minulé roky.

Zhodnocovanie koruny pred určením konverzného kurzu a zvyšovanie reálnych miezd spôsobili, že výrobcom káblových zväzkov sa zvýšili za posledné dva roky mzdové náklady v eurách o tretinu až polovicu. Preto niektorí Slovensko opúšťali. Úplný odchod ohlásil Connect Systems z Vrábľov, ktorý mieri do lacnejšieho Rumunska. FCT Electronic skončil s výrobou v Prešove ešte koncom minulého roka a pre odchod sa rozhodol aj jeden z najväčších zamestnávateľov vo východoslovenskom priemyselnom parku v Kechneci – Molex. Produkciu káblov a konektorov do áut a elektrozariadení Nokia, Siemens alebo Sony presunie do lacnejšej Číny.

Najväčší káblikár, dcéra japonského Sumitomo firma SE Bordnetze zatvára fabriku v Zlatých Moravciach a presúva produkciu do väčšieho závodu v Nitre. Aj ďalšia dcéra Sumitomo, spoločnosť SEWS v Topoľčanoch prepustila vyše 400 ľudí, vo fabrike ich nateraz ostáva okolo 700. Zamestnanci museli odísť zo senickej Delphi, michalovskej Yazaki či kolárovskej Kromberg & Schubert.

Yura napriek kríze neprepúšťala. Pokles zákaziek od Kie nahradila výroba Hyundaiu v českých Nošoviciach. Pre spoločnosť nemohlo prísť rozbehnutie českej fabriky vo vhodnejší čas. Ako zdôrazňuje S. K. Park, firma je závislá od úspechu Kie a Hyundaiu. „Sme úspešní iba do takej miery, ako sú úspešní oni,“ hovorí.

No ani jeho podnik neobišli finančné problémy. Po minuloročnom miernom zisku skončí tento rok v strate. S. K. Park nechce byť v odhadovanej sume konkrétny, ako príčinu označil práve zhodnocovanie koruny a silný konverzný kurz, ktorý im v priebehu roka zvýšil náklady v eurách o takmer 20 percent. A to bez toho, aby reálne zvyšovali mzdy. „Ľudia sa sťažujú, že im nepridáme na plate. My sa sťažujeme, že sa nám zvýšili náklady,“ dodáva.

Čo pobaví šéfa

V Yure pripravujú riešenia, aby sa budúci rok vrátili do čiernych čísiel. „Chceme znížiť fixnú časť platu a zvýšiť motivačné a výkonové bonusy,“ hovorí o riešeniach S. K. Park. Sľubuje si od toho vyššiu produktivitu práce a rýchlejšiu výrobu. Rokujú so slovenskými a českými dodávateľmi o znížení nákupných cien. Či to bude stačiť, ukáže čas.

Na otázku, či nemôžu zvýšiť ceny za svoje výrobky, sa tento kórejský manažér schuti zasmial. „To si k takým veľkým zákazníkom nemôžeme dovoliť,“ tvrdí. Každý dodávateľ pre automobilky musí ceny podľa zmluvy rok čo rok znižovať o niekoľko percent. Konkrétny v dohodnutých „zľavách“ pre Kiu a Hyundai šéf fabriky byť nechcel.

Podľa S. K. Parka je najväčšia výhoda Yury jej flexibilita a spoľahlivosť. Tvrdí, že ostatní výrobcovia by nedokázali plniť dodávky pre Kiu, ktorá je neskutočne prísna, a vyťahuje svoj mobil: „Som zákazníkovi k dispozícii 24 hodín denne, sedem dní v týždni, 365 dní v roku.“ Hovorí, že občas sa mu stane, že jeho pracovný deň má viac ako 24 hodín.

V Yure sa boli pozrieť už aj nákupcovia z iných automobiliek. S. K. Park je presvedčený, že záujem o ich výrobky by bol aj u nekórejských firiem. „Mali sme nejaké stretnutia s Volkswagenom, ale nič konkrétne,“ vraví. Dodáva, že v krátkodobom horizonte výroba pre ďalšiu automobilku nie je reálna. Sú plne vyťažení a budú mať čo robiť s nábehom nových modelov Kie a Hyundaiu v tomto a budúcom roku. Dnes prevažujú dodávky do Kie, vyše dve tretiny zväzkov idú do Žiliny. Už budúci rok by sa mali počty dodaných zväzkov vyrovnávať, Kia bude odoberať čosi vyše polovice.

Rast a ľudia

Yura sa ešte do minulého roka volala Sewon. Ako tvrdí S. K. Park, rebranding nemal žiaden špeciálny účel. Nový názov podľa neho pôsobí európskejšie. V logu má kórejská firma, trocha netradične na výrobcu káblov do áut a nie do lietadiel, vzlietajúceho vtáka. Má to, podľa tohto šéfa štyroch fabrík Yury na Slovensku, vyjadrovať neustály rast a napredovanie spoločnosti aj zamestnancov. V celom areáli fabriky v Lednických Rovniach vidno rôzne heslá, nabádajúce ľudí na zvyšovanie kvality, tempa a efektivity. Dokonca na schodisku do kancelárskej časti sú na každom schode nalepené nápisy typu: Dodržať čas dodania, Rýchlejšie a lepšie alebo Neustále zvyšovanie kvality. Nie nepodobné tomu, čo si viacero zamestnancov pamätá z čias socializmu. Rozdiel je len angličtina.

S. K. Park sa sprvu bránil porovnávaniu fabrík Yury na Slovensku. Nakoniec povedal, že Rimavská Sobota a Hnúšťa so spolu 1 400 zamestnancami sú momentálne efektívnejšie ako ich staršie sestry v Lednických Rovniach a Hlohovci, kde robí zhruba rovnaký počet ľudí. Aj keď sú platení rovnako, podľa kórejského manažéra ľudia na východe pracujú tvrdšie. Možno aj preto, že je v týchto regiónoch tradične menej voľných pracovných miest.

S. K. Park spomína na ťažké začiatky dvoch závodov v Rimavskej Sobote a Hnúšti. Dnes v nich robí iba polovica ľudí, ktorí tam pred dvoma rokmi nastúpili. Pre veľa zamestnancov, najmä rómskej národnosti, to bola prvá pracovná skúsenosť v živote. „Mali sme problém im vysvetliť, kedy sú prestávky, že sa nemôže piť alkohol a podobné veci bežné v pracovnej disciplíne,“ vyratúva S. K. Park. Ale zrejme sa to podarilo. Lebo podľa S. K. Parka sa po takmer dvoch rokoch fluktuácia zamestnancov znížila a teraz v Yure pracuje okolo tisícky Rómov. 

Foto - Maňo Štrauch

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.