Do konca tohto roka by mal štát odpredať nadpolovičné väčšiny akcií v bratislavskej, košickej, trnavskej, zvolenskej a martinskej teplárni strategickým investorom. V prípade dodávateľa tepla pre Žilinu sú však okolo privatizácie nejasnosti. Vedenie a.s. Žilinská teplárenská tvrdí, že ju vláda neodporučila Fondu národného majetku (FNM) v najbližších rokoch privatizovať. Pravdepodobne tak až do roku 2012 ostane v štátnych rukách – ako jediný zo šiestich najväčších teplárenských podnikov.

Fond zatiaľ mlčí

Dôvodom majú byť finančné prostriedky, ktoré Žilinská teplárenská získala pred dvoma rokmi z predvstupového fondu Európskej únie ISPA. Bolo to v čase, keď vláda o privatizácii teplární ešte nerozhodla. Podmienkou poskytnutia grantu bolo nemeniť vlastnícke vzťahy minimálne päť rokov po ukončení projektu.

Prostriedky sú určené na modernizáciu teplárne, ktorá by mal viesť k poklesu emisií oxidov síry, tak aby spĺňali normy únie. Celkovo sa preinvestuje 12 miliónov eur (480 mil. Sk). Z toho tri milióny poskytne tepláreň z vlastných zdrojov, zvyšok dostane z ISPA. Ukončenie projektu je naplánované na koniec roka 2007.

Podľa stanoviska FNM pre TREND sa pritom vláda ani porada ekonomických ministrov k privatizácii Žilinskej teplárenskej ešte nevyjadrili, neprivatizovať zatiaľ odporúča len ministerstvo hospodárstva. To donedávna vykonávalo v teplárni práva akcionára a až nedávno ich postúpilo privatizačnému fondu. Pracovníci FNM si najprv musia zanalyzovať postúpenú agendu, až potom sa vyjadria, či podľa ich názoru je alebo nie je možné žilinskú tepláreň v najbližšom čase privatizovať, znie v stanovisku.

Názory na privatizáciu

„Vzhľadom na to, že o zmenách vlastníctva príjemcov pomoci z eurofondov sa na pôde orgánov EÚ stále živo diskutuje, podmienky ovplyvňujúce privatizáciu nášho podniku nemusia byť konečné,“ myslí si podpredseda Predstavenstva Žilinskej teplárenskej Viliam Mikuláš.

Osobne by privatizáciu uvítal. „Skoro všetky slovenské teplárne, vrátane našej, majú zastarané technické zariadenia. Peniaze z ISPA riešia len časť potrebnej modernizácie, prostriedky nového investora by teda celý proces urýchlili,“ tvrdí.

Na druhej strane, firma podľa neho už teraz prísnymi úspornými opatreniami zabezpečila svoju konkurencieschopnosť. „Tým sa zároveň stávame atraktívnejšími pre potenciálnych investorov,“ dopĺňa. Doterajšie opatrenia obmedzili plytvanie, ktoré podľa V. Mikuláša pretrvávalo ešte z čias socializmu.

Iný názor na privatizáciu má primátor Ján Slota. Podobne ako primátori z ostatných miest so „štátnymi“ teplárňami požaduje prevod kontroly na mesto. Pohrozil dokonca, že ak sa tak nestane, mesto Žilina sa do konca roka rozhodne pre výstavbu vlastných kogeneračných jednotiek na jednotlivých sídliskách, ako ho citovala SITA.

Problémová Aquachemia

Nové vedenie vymenované fondom v júni minulého roka medzitým odštartovalo racionalizáciu. Tá sa týka zamestnancov i výrobných postupov. Na ďalšie znižovanie nákladov sú však už potrebné investície do modernizácie výrobných technológií.

Zefektívnením nákladov sa spoločnosť snažila kompenzovať aj výpadok príjmov od jedného z najvýznamnejších odberateľov – s.r.o. Aquachemia. Tá vlani prerušila výrobu a tým aj odber tepla, a to pre nezhody s distributérom tepla – a.s. E.S.C. . V súčasnosti prebiehajú medzi oboma spoločnosťami súdne spory. Žilinskej teplárenskej zároveň vznikla voči E.S.C. pohľadávka – v dôsledku nezaplatenia faktúr za teplo odobraté pre Aquachemiu.

Podľa V. Mikuláša predstavuje tento dlh významnú časť z celkovej sumy pohľadávok po lehote splatnosti, ktorá sa pohybuje okolo 220 miliónov korún. Časť pohľadávky vyriešila spoločnosť tým, že od E.S.C. prevzala rozvody tepla v hodnote 30 mil. Sk. O ďalší majetok dlžníka už nemá záujem a zvyšok pohľadávky mieni vymáhať súdnou cestou.

Tým, že rozvody prešli do vlastníctva Žilinskej teplárenskej, je schopná zabezpečiť Aquachemii dodávku tepla priamo, bez problematického distribútora. Aquachemia však výrobu zatiaľ neobnovila.

Veľkým neplatičom je aj a.s. Slovena. Pohľadávku voči nej riešila tepláreň záložnou zmluvou na nehnuteľnosti vo vlastníctve Sloveny, s predkupným právom vo svoj prospech. Predpokladaná hodnota nehnuteľností je 18 miliónov korún.

Záujem o firmy

Vysoké pohľadávky sa odrazili na hospodárskom výsledku žilinskej teplárne. Tá za minulý rok vykázala zisk z hlavnej činnosti vo výške 20,8 milióna korún. No po zarátaní opravných položiek skončila s 31,5-miliónovou stratou. Oproti roku 2002, keď spoločnosť dosiahla stratu 119 miliónov, však ide o posun k lepšiemu, aj vďaka racionalizácii.

Samy tržby z predaja tepla, ktoré sa vlani pohybovali okolo 550 miliónov korún, však medziročne takmer neklesli. Výpadok Aquachemie bol čiastočne kompenzovaný nárastom cien tepla pre domácnosti. Tie aktuálne predstavujú približne 45 percent celkových tržieb za dodávky tepla.

Podľa V. Mikuláša však takýto vysoký podiel nie je pre spoločnosť výhodný: „Domácnosti odoberajú teplo len sezónne, kým firmy, ktoré ho potrebujú na svoje výrobné procesy, sú pre nás zárukou celoročného odberu.“ V súčasnosti sú najväčšími firemnými zákazníkmi teplárne papiereň Tento a Slovena, ktorá však v poslednom čase znižuje objemy výroby a tým aj odobraného tepla. Vedenie teplárne by preto uvítalo obnovenie prevádzky v Aquachemii.

Za Aquachemiou stojí talianska skupina Gruppo Bonazzi, ktorá vlastní aj firmu Cenon v Strážskom. Fabriku na výrobu cyklohexanónu, ktorého časť spracúva aj Aquachemia, kúpili Taliani pred troma rokmi od spoločnosti Chemko.

Aj Cenon bol nútený zastaviť výrobu, a to z rovnakého dôvodu ako Aquachemia – so spoločnosťou Energetika, ktorá patrí Chemku, sa nedohodol na cenách energií. Preto sa rozhodol pre modernizáciu, ktorá má znížiť energetickú náročnosť .

Foto – Pavel Danko

</form>